Viem ze to sem nepatri a zdravia sa to netyka,ale predsa....uz som z toho fakt nestastna....mam 20 rokov a nikdy som nemala este priatela ani som sa nebozkavala proste nic. O to by ani tak neslo. Ide o to ze nemozem si nikoho najst. Proste vzdy ked sa mi paci nejaky chalan tak alebo nema zaujem, co sa da este prezit alebo na druhej strane, sprava sa ako keby zaujem mal, zda sa mi ze vysiela signaly ale potom zistim ze je zadany. Takto sa to deje v poslednom case stale. A zakazdym je to sklamanie horsie a horsie. Strasne ma hneva ze sa mi zakazdym zapaci niekto o ktorom si myslim ze sa mu pacim aj ja, zacinam si mysliet ze konecne sa usmialo stastie aj na mna a potom sa strasne sklamem lebo zistim ze on uz svoju lasku ma. Proste to boli a zakazdym viac a viac a to sklamanie je silnejsie a silnejsie. Ono to strasne podriva aj sebavedomie aj vsetko.
vacsie a vacsie sklamanie
allisa, ale myslím, že to tu kľudne môže patriť tá tvoja téma, však súčasťou zdravia je aj zdravie psychické.
A netráp sa zbytočne, si ešte mladá, lásku za každú cenu nemusíš hľadať. K tvojmu problému, že neodhadneš potenciálnych "záujemcov"-záleží na tom, v akom prostredí ich spoznávaš, či to je dikotéka, kino, kaviareň a pod. Tu je spoznávanie asi naoaj povrchné a niektoré signály si možno zle vysvetlíš, alebo "protejšku" naozaj ide iba o balamutenie mladej baby. Ja by som ti poradila ak už tak chceš nájdeniu svojej lásky pomôcť-skús radšej hľadať napr. pri nejakých záujmoch-pri športe, v knižnici, v jazykovke, či nejakom kurze, proste kde sa ľudia lepšie dokážu spoznávať aj charakterovo nielen povrchne. Ak hneď svoju lásku nenájdeš nezúfaj-určie si nájdeš pri nových aktivitách nových priateľov.Proste nebudeš len sedieť doma a aktívne využiješ svoj voľný čas.
