ako sa hovori tejto "psychickej chorobe? "

inak ja mam taku mamu tiez ale uz nebyvam s nou v dome takze je to o to lahsie vychadzat s takou osobou horsie je to pre prislusnikou rodiny je to katastrofa a ovplyvnuje to cely dom a ludi naokolo

majka: a ty mas kolko rokov? ja viem,ze to je vazne,ale smrt to nevyriesi...a ona byva este s vami u rodicov ci ako to mate?

sestra bude mat 34 rokov a je to cisty cholericky, direktivny typ, ze by ti dirigovala aj to, kedy mas ist na zachod. jednoducho odmieta priznat, ze uz si vyrastla z plienok a ze ta ma respektovat ako cloveka. vydiera, nadava, vrieska... fakt smrt by bola najlepsia. lebo to vsetko co sa deje prekryva tie pekne zazitky (teda s nou nemam ziaden pekny zazitok). takze len nech pride smrt prosiiiim

majka: to aj ja si hovorim,ze smrt by bola najlepsia..ale potom ma to prejde. ked su tie pekne chvile,tak na to nemyslim...a kolko ze ma sestra rokov?

majka: to aj ja si hovorim,ze smrt by bola najlepsia..ale potom ma to prejde. ked su tie pekne chvile,tak na to nemyslim...a kolko ze ma sestra rokov?

zuzana175, akoby si pisala o mojej sestre. je schopna chodit s metlickou aj 24 hodin denne 7 dni v tyzdni, lebo ked vidi co i len ciastocku prachu na zemi, okamzite ju musi ist zotriet, lebo si mysli, ze "zrazu" pride navsteva a prave tu ciastocku si vsimnu. ta jej povaha je fakt svihnuta a to je este mierne povedane. zalezi jej silou mocou na tom, co povedia ostatni ludia vonku, ale doma sa s nami rozprava jak so zvieratami. ne zeby som ja ju chcela zabit, ale chcem skoncit uz ja. nevladzem. viem, ze to, co pisem pisu psychicky chori ale ja uz nedokazem zit v takejto rodine. najradsej by som bola, ak by prisla zrazu daka nehoda, smrt... proste KONIEC. jednoducho uz neexistovat. to bude trvat do konca zivota toto.

dakujem tym, ktori vedia,o com hovorim.napriklad twenty. presne to iste..presne,,aj s tym zachodom...to u nas ani nedela neni kludna,ked ma prist niekto na navstevu..tu sa beha s metlou,umyvaju sa vsetky kachlicky atd.pritom sa upratovalo v sobotu.ale ako povie moja mama: vsetko je tu zajeb**ne:)lebo ja nic neviem spravit.
raz ked kricala po nas, nahrala som ju na telefon a potom som jej to pustila..na konci padla skareda nadavka a ona s poznatkom dodala, ze to nebola ona( a myslela to smrtelne vazne) .takze som zistila,ze ked chyti svoje stavy,tak ani nevie,co rozprava.
no a co ja s tym..ked ja vtedy chytim este vacsie nervy, je mi do placu a neviem co robit, ci posluchat alebo ist do izby...ignorovat nemozem,lebo by este viac kricala,ze nic nerobim. pritom mna to bavi,ked nie je doma..lebo stale ma na do mnou dozor.vsetko diriguje, povie 10 veci naraz,co mam spravit. mne to nerobi problem upratat, len problem je to,ze ked nieco spravim,tak sa jej to nepaci..
ja uz takto nevladzem...tesim sa na vlastne byvanie, ani neviete ako...ked skoncim skolu, tak idem odtialto prec...kto to nezazil,tak nevie, o com hovorim

ja by som povedala ze je nestastna, nervozna, a svoj stres si riesi na vas, a ani si neuvedomuje, co robi, pretoze to takto robi bezne, ze na vas krici. mozno ju to potom aj mrzi, ak si to uvedomuje, ale kedze jej nikto nic nepovie, neprizna si to a tvari sa ze sa nic nestalo. bud to budete ignorovat, alebo ak vam stoji za to, budete to s nou riesit, tak ze si o tom pohovorite. zalezi od nej ci ju to bude trapit, co si o nej myslite, ci si je schopna uvedomit, ze to co robi nie je ok. ak sa bude hrat na pstrosa a tvarit sa ze sa nic nedeje, ze ona nic zle nerobi, neostava vam ine len jej chovanie ignorovat a tym padom aj ju a jej pocity. mozno potrebuje rozhovor a podporu, ktoru nedostava. ale niektori ludia aj ked dostavaju podporu, nevedia to ocenit, a ziadaju stale viac, s ohladom len na seba. vy ju poznate najlepsie, tak je na vas, ci sa pokusite to riesit, alebo ju nechate tak. lebo je nestastna. zalezi od nej ci to chce zmenit.

je to chore,ale neviem ako sa to vola.snad ta hysteria alebo neuroza,alebo len potrebuje svoju neschopnost ovladat sa hodit na druhych.zuzana určite nemyslela len ten pribeh s nevydarenym kolačom.ja mam takeho manžela.nikdy nas nikoho za nič nepochvalil,kazdy sme nejako švihnuty,len on je najmudrejši,najpracovitejši,....pri tom stale jači jak pavian a každeho z aniečo buzeruje.samozrejme že ma aj svetle chvilky inak by som s nim uz nebola.ale trapi ma to tak či tak a je velmi tažke žit s takym človekom v klude.okolo seba rozosieva nervozitu len preto že sa jemu nedari.ja som to už riešila aj u psychologa ale povedal mi že psychologa potrebuje on a takeho človeka tazko dostanete nejakemu takemuto odobornikovi,pretože on sam nechape že ho potrebuje.možno sa vam zda že ho teraz obvinujem nepravom,ale ja ho milujem,ale trapi ma to lebo ubližuje svojimi rečami nielen mne ale hlavne mojim detom.mozem im vysvetlovat kolko chcem že ma taku povahu,oni si aj tak myslia to čo si mysli zuzana a pravom.nechcem ist proti nemu ale ani proti svojim detom,tak si viete predstavit možno ti čo to poznaju v akej dileme žijem.takže zuzana žiadnu radu som ti sice nedala len tolko aby si to vydržala a bola trpezliva a snažila sa moc si to nevšimat ./aj ked je to velmi velmi tažke/

a ako citam ze po rozvode sa jej to zhorsilo mozno mama upratuje a mysli ze cim viac bude vsetko tip top tak tym bude ziadanejsia nie je to asi ako s jedlom u anorekticiek alebo bulimiciek ked dojde nejaka frustracia nejaka kriza zeny sa tyraju tym ze si myslia ze su tlste tak prestanu jest a cim budu chudsie tak ich partner bude chciet mama to ma asi s upratovanim mam taky pocit ale dievca citim s tebou tiez pocuvat toto asi nie je bohvie co