Dnes sme sa rozisli...ja viem,boli tu uz rozchody...boli aj su.sestrocne vztahy,5,4,3...moj trval rok aj tri mesiace.Lubili sme sa.Z oboch stran.Bol to naozaj pekny vztah,clovek s podobnym humorom,taky sa tazko hlada...jednoducho mi vazne vyhovoval.rok presiel neuveritelne rychlo.nam bolo uzasne...ale...vsetko dobre sa raz konci a prislo zle obdobie,nerozumeli sme si tak,ako predtym,hadali sme sa pre malickosti.nebolo dna,co by som neplakala.urobila som vela chyb,ja viem.ale myslim ze nikdy neboli neodpustitelne.aj ked obcas sme mali mensie krizy...ale to predsa byva v kazdom vztahu.no jednoducho uz sme sa nesmiali,boli sme bez zivota,niekedy sme boli spolu zo zvyku,aj ked si to tazko priznam,ale predsa.bude to pre mna strasne tazke.vymazat si rok dozadu,aj ked viem,ze sa to neda...neviem ci cakam nejaku radu,ale kamaratku,ktora by ma vypocula a porozpravala sa so mnou...tu nemam.teda aspon nie take naozajstne.uprimne,neviem si predstavit,ze uz mu nikdy nezavolam,nepoviem mu,ze ho lubim...ti,ktori boli zamilovani,pochopia...snad ten rozchod mal nejaky zmysel a casom sa tie rany zahoja...aj ked hlboka spomienkova jazva v srdci ostane este velmi velmi dlho...
Je to tu vela krat---ROZCHOD,ale ako to prezit?
my sme si tiez vela presli a stale sa snazim... nech sa to zachrani..aspon ako tak.. ale myslim ze u vas je to viac mozne, ze by ste dokazali niektore veci zmenit..
n ale tak preco ste to ukoncili? ved si myslim, ze ak ste sa lubili, tak sa to dalo zachranit.... hm? ja nad zlymi vecami rozymslat nehcem,ale niekedy ako kazda zena musim,,,,my mame iny rozum ako chlapi, bohuyial... oni sa nad niektorymi "malickstami"ani nezamyslaju....
hm...ja sa nezmenim,on sa nezmeni...nema to zmysel...vratili by sme sa k sebe,chvilku by bolo dobre a potom bac...zase tam,kde sme boli,pochybujem,ze by sa to dalo do normalu....ja sa normalne cudujem sama sebe,ze o tom tak otvorene dokazem pisat,kde mam na to sil?asi som naozaj zufala a spovednika nemam poruke :-)
moj vztah je od zaciatku zlozity. sme spolu dlhsie(2roky), ja viem presne co chcem, on az tak uplne nie... byvame spolu v meste, kam obaja chodime do skoly(teraz sme doma) a vcera sme sa dost pohadali. a neviem co bude dalej. takze som v tom s tebou, viem ako sa citis. volal mi sice rano, potreboval nieco dohodnut, to sme dohodli, spytal sa ako sa mam, o vcerajsku nic a ze sa nemoze vykecavat a zlozil... a odvtedy nic :(
už sa to neda zachranit???:(((((((
moja,aj on bol moj prvy...prvy vazny vztah...a ked uz sme sa dohodli,ze to ukoncime,on povedal,ze so mnou mal tolko planov,spolocnu buducnost,ved aj ja....slo ma porazit,nevedela som,ci sa mam rozplakat,alebo zakopat.no,ale ty nad tym hlavne nepremyslaj,a uzivaj si stastie,kym neuleti,ako uletelo mne.
tka to viem, ze to nie je med lizat....ja sa toho hlavne bojim kvoli tomu, ze toto je moj jprvy a asi by som sa zblaznila, keby sa so mnou rozide....ale fakt.... no neviem...nehcem o tom radsej ani pisat aani rozmyslat nad takymi strasnymi vecami....tebe drzim stranse moc palce, aby si to zvladla a bola silna..... mozno ajja by som taka chcela byt....ale nedokazem to...
je to take tazke,ja si to v podstate ani tak neuvedomujem...proste,este mi to nedoslo,teda citim take prazdno---je to strasne,tak strasne chcem byt s nim,ale viem,ze ochvilu by to bolo rovnake.uz si nerozumieme.leerka,drzim ti palce,naozaj to nie je med lizat :-)
mne je vzdy strasne smutno, ked citam taketo pribehy...mne ked priatel len tak z nicoho nic oznamil, ze uz nemoze dalej, tak by sa mi krvi nedorezal (vtedy sme spolu boli skoro 4 roky) akze si to vies predstavit.d...ale sme spolu...a pravdupoviediac nikdy nechcem zazit to obdobie, ked sme boli od seba...nikdy....drzim ti palce, aby si to zvladla, lebo ja by som to asi nezvladla....hlavne nie teraz po 4,5roku....
