Chlapec anorektik?

Príspevok v téme: Chlapec anorektik?
lululu

prosim pomozte mi. Mam bratranca, ktory s nami byva v jednom dome. Velmi zvlastne sa stravuje- vybra si len nizkotucne vyrobky, jedlo si vazi, obmedzuje sa, neje sladke, studuje zlozenia vyrobkov atd.
Stale mysli len na to co jedol, co zje jedine o com sa s nim da bavit je jedlo. Ked doma nemame take jedlo co by vyhovovalo jeho striktnym navykom, musi sa ist bezpodmienecne do obchodu. Ked to niekto odmietne, vyberie sa sam, hoci aj do velmi vzdialeneho obchodu. Vsetci vedia ze nie je v poriadku, nie je sice chudy ako anorektik, ale je VELMI chudy. Ked sa s nim niekto zacne bavit na tu temu je podrazdeny a vravi nech sa do neho nestarame, do oci sa mu zenu slzy. Chceli by sme mu vsetci pomoct, ale on nepripusti ze s nim nie je nieco v poriadku. Moze ist o psychicku poruchu?

TeddyBear_zKE

ja mám 7ročného bračeka.. čerstvý prváčik.. neviem čo ho to napadlo,ale malý sa vyhýba jedlu a každú chvíľu sa váži :/ hoc aj po čaji.. neviem,možno je to hlúpe a len sa bojím aby nedopadol ako ja,ale čo ak je to náznak niečoho ? :(

Iveta Michael

No áno...dokonca aj spevák Michael Jackson mal v poslednom čase psychické problémy a trpel anorexiou až do takej miery že ho musel niekto krmiť lyžicou ale pred ,,koncom,,už odmietal jesť...bol vychudnutý na kostičku a slabý:((( bodaj by to jeho srdce vydržalo..

estanislao

nemyslim si ze som anorektik ale najnovsie dost zasnem nad tym ako malo vazim ked citam o mladych dievcatach co pri znacne mensej vyske ako je moja maju vyssiu vahu ako ja a su to zda sa skutocne anorekticky ostatnymi priznakmi...

ten chlapec, myslim nemusi byt anorektik ak ale napodiv moze z estetickeho hladiska potrebovat to aby nepriberal...

vysvetlim to na svojej znamej... vazila malo ale neraz jedla na obed len jogurt nad cim som sa otvorene divil no pochopil som az ked si prestala nejaky rok davat pozor... ukazalo sa ze ma sklon priberat v tvari a pritom zostat pri chudej postave...

takuto osobnu vlastnost tak ako ona asi nikto nama zvastnu ochotu vysvetlovat...

fuxo

cawte ja mam rovnaky problem mam 14 rokov ..a mozem povedat ze anorexia je hnustna psychicka choroba ..a znicila ma myslel som si ze to uz nezvladnem ale teraz sa s toho chcem co najrychlejsie dostat a trocha som si vtupil do seba .. som byvaly sportovec hraval som futbal behaval som vsetko to zacalo posmievanim vskole .. pretym som zvladal treningi v pohode ale co raz to slo so mnou dole vodou nevladal som koli tomu ze som nemal s coho..a teraz zacinam od znova ..tuto choroby neovplyvni nik ..musis sam chciet !!

nanananana

ahojte, potrebujem pomocť s mojou prácou SOČ. Jedná sa o dotazník, konkrétne Poruchy príjmu potravy. Je to len 10otázok, zaberie vám to maximálne 3minúty.Dotazník nájdete nájdete na iankety.sk vopred ďakujem

lyla

Marshall, koľko máš teraz rokov? Neplánuješ navštíviť psychológa? Vedeľ by ti pomôcť vybudovať zdravší vzťah k sebe a k vlastnému telu...

wyllka

dobry den,

rada by som Vas oslovila s prosbou o spolupracu. pracujem na diplomovej praci " Vplyv anorexie a bulimie na kvalitu zivota adolescentnych dievcat" s vyskumom pomocou dotaznika kvality zivota. pomocou neho by som chcela zistit ako sa VY citite a vnimate kvalitu svojho zivota, zdravia, partnerstva a dalsich oblasti v zivote. ake su Vase plany, radosti aj starosti.

bola by som velmi vdacna, ak by ste mi s mojim vyskumom pomohli vyplnenim anonymneho dotaznika (cca 26 otazok) - bez problemov to moze prebehnut len vramci emailovej komunikacie, teda Vas to nejako nezatazi. hotovu pracu som prislubila do kniznice ANABELL, preto dufam, ze bude prinosom, alebo aspon zaujimavym citanim. Ak si teda najdete cas a chut dajte mi prosim vediet na wyllka@gmail.com

vopred dakujem, Dominika B.

Marshall

Ahoj,
podla mna si jeho stav jednoznacne vyzaduje pozornost. Suhlasim s nazorom, ze sa jedna o ortorexiu.
Osobne si myslim, ze je to len sposob, akym sa pokusa riesit iny problem. Teda jeho choroba je len symptomom inych, ak by som to tak nazval, mindrakov.
Preto si myslim, ze by si mu pomohla, ak by si sa nezameriavala len na jeho poruchu stravovania, ale skus prejavit zaujem aj o ine aspekty jeho zivota. Ci ho netrapi skola, ci nie je nestastne zalubeny a milion inych dovodov, z ktorych by sa mohol citit nesvoj. Treba na to ist velmi jemne. Staci ak sa spytas ako sa mal v skole a skus rozvinut debatu. Jedlo vobec netreba spominat. Mozno sa ti zdoveri aj sam.
Toto su len veci, ktore by sa aj mne zisli.
Na ilustraciu opisem aj moj pribeh.
Zacalo to na zakladke v poslednom rocniku. S nastupom puberty sa clovek prirodzene zacne o cosi viac zaoberat svojim vyzrom a ako uboha obet krutych masmedii, som aj ja prijal vychudnute, vysportovane tela za svoj ideal zdraveho chalana. Zacal som si vyberat nizkotucne a celozrnne vyrobky. Neskor som k tomu pridal aj mierne cvicenie.
Potom som prisiel do prveho rocnika na gympli. Vystresovany z novych ludi a obava zo samoty ma prinutila svoj vtedy este relativne zdravy rezim sprisnit.
Zacal som si vsetko chorobne planovat. Ako jedlo, tak aj cvicenie. Kazdy den hodina na bicykli. Clovek si povie aka hodina, ale tak vycerpavajuce cvicenie by nezvladol hocikto. Kaloricky prijem som najskor postupne znizoval. Tento deficit si moje telo kompenzovalo vikendovymi orgiami. Sladkosti. Svoje telo som vystavil takemu stresu, ze sa u mna naplno prejavila do vtedy takmer nebadatelna (samozrejme ze predpoklady uz boli) alergia na mlieko. Velmi silna. Takze vzdy to dopadlo lezanim v posteli s krcami v bruchu. Nasledne uzivanie prehanadiel. Vtedy som este nevedel, co moj stav sposobuje. Tak som to opat vyriesil po svojom a zacal som jest este menej. Cim menej, tym lepsie a tym stastnejsie som sa citil. Bol som na seba hrdy. Tiez som stale mlel iba o jedle. Kaloricky prijem klesol tak priblizne na 500-1000 kCal denne plus trening minus cca. 500-700. Za pol roka som sa dopracoval na 50 kg pri vyske 185cm. Stale som si pripadal obezny. Nic ma od tejto predstavy nemohlo odradit.
Je zazrak, ze som sa z toho dostal. Moji rodicia, ani nemali tusenia, ze sa nieco deje. Bola to len marna snaha uputat ich pozrnost a kompenzovat si svoje nizke sebavedomie. Kazdy nema to stastie, ze v sebe najde taku silu porazit vsetky tie dotierave myslienky v hlave. Ja som ani neviem ako v sebe tu silu nasiel. Zistil som, ze spoluziaci sa so mnou budu rozpravat aj ked tych par kil priberiem. Tento narast vahy mal prave opacny efekt. Mal som viac energie a lepsiu naladu, ktoru som mohol zase dalej rozdavat. Dokonca som este dalsich 6 cm narastol na vsku 191 cm. Toto vsetko sa dialo v case, ked sa moja psychika uvolnila.
No teraz to opat prislo. Nezobrali ma na skolu. Prepadla ma depresia a cely ten kolotoc sa zacal odznova. Vycestoval som na do zahranicia, kde ma nikto nemohol kontolovat. Vaha sla dalu. 60 kg. Najhorsie na tom je, ze cim je vaha nizsie, tym tucnejsi sa clovek citi byt. Prejavy boli este horsie. Bezne sa uz vyskytli aj dni kedy som nejedol vobec nic. To bol najlepsi pocit na svete. Vediet,ze za dnesny den som nic nepribral. Potom som sa vratil vycerpany domov. No a to prisiel druhy extrem, kedy som bol jedlom posadnuty. Tak som to opat vsetko nabral. Mozno aj cosi viac.
Na jednej strasne sa teraz citim relativne dobre. Je krasa, ze clovek moze vybehnut po schodoch. To bolo pred mesiacom pre mna absolutne nepredstavitelne. Clovek je stale ako v polospanku. Ale citim, ze je toho na mne vela. A asi to coskoro pojde dole. Opat mi v hlave vyskakuju obsedantne myslienky. Pricom viem, ze BMI mam teraz tesne pod urovnou normalu. Viem, ze ak nezhodim par kil, tak zosaliem. Neznesiem pohlad na svoje telo. Nepozeram sa na seba do zrkadla. Ten pohlad mi je odpudivy.
A to mam to obrovske stastie, ze ja som ten lahky pripad. Ked pre mna je toto cele vycerpavajuce, neviem si predstavit tie muky, co prezivaju ludia, ktory vazia polovicu z mojej najnizsej vahy.
Preto urcite necakaj a pokus sa svojmu bratrancovi pomoct. Skus sa obratit aj na tvoju skolsku psychologicku, ktora ti pravdepodobne poradi aj lepsi pristup k nemu. Urcite vsak nic neber na lahku vahu. Neber to len ako jeho cudactvo alebo vystrelok. Je to vazna vec. Nemusi skoncit ako ja, moze sa stat, ze ho budes chodit navstevovat do nemocnice.
Kiezby mi niekto venoval v tom case tolko pozornosti, ako ty venujes svojmu bratrancovi. Ak to dobre dopadne, urcite ti raz bdue velmi vdacny a nebude zbytocne stracat dlhe mesiace alebo roky svojho zivota bojovanim s tymi nezmyslami, ktore mu teraz urcite lietaju po rozume.
Hawk, dohovoril som.

VincentV

martinaT:tvoj spolužiak nemá žiadnú poruchu potravy, jednoducho má malý žalúdok, alebo scvrknutý, sposobený práve tým, že neje a určite nešportuje, nič nespáli, logicky nič naviac nepríjme a aj to málo čo zje mu jeho rýchly metabolizmus okamžite spáli/ektomorf/.To, že argumentuje ako sa doma naje, je len výhovorka, ktorú používa najskor z pocitu hanby, že toho nedokáže zjesť toľko čo jeho rovesníci.Sám som bol kedysi neuveriteľne chudý, strčali mi kosti, v lete som nosil mikiny, aby som zakryl chudé telo, pomohol mi až šport, posilňovanie a zmena životosprávy, čo je pri nás ekftomorfoch boj na dlhú trať.Ver mi,že to nieje nič príjemne keď si človeka doberajú aký je chudý, že nič neje a podobne, cestu musí objaviť bohužiaľ sám tak ako ja, vekom sa nič nezlepší, len zmenou životného štýlu.