Vždy si musím umyť ruky, inak pociťujem nepokoj - čo to je?

Príspevok v téme: Vždy si musím umyť ruky, inak pociťujem nepokoj - čo to je?
dec

často si umývam ruky (povedal by som, že omnoho viac, ako obyčajný človek. v podstate vždy keď idem niečo robiť - napr. niečo na PC, pozerať TV, čítať knihu - vždy si musím umyť ruky, inak pociťujem nepokoj), ďalej... dosť často kontrolujem, či som zavrel dvere, okná (kontrolujem ich aj trikrát po sebe, hoci viem, že sú zavreté, proste skontrolujem raz, a keď vyjdem z izby a vrátim, skontrolujem to zase). a na záver vec ktorá ma trápi najviac. Začali ma obťažovať "vtieravé myšlienky," alebo ako to nazvať. Sú to myšlienky dosť nechutné, najmä sexuálneho charakteru (napr. incest), ale aj myšlienky, že niekomu v budúcnosti ublížim (fyzicky, alebo psychicky), myšlienky, že som zbytočný, slabý, že som psychicky chorý, mám strach, že sa zbláznim, myšlienky na samovraždu apod. Snažím sa tieto myšlienky potláčať, ale aj tak sa vždy vracajú. Niekedy sa mi podarí na tieto veci nemyslieť aj deň-dva, ale potom sa to vráti znova.

čo to všetko znamená? Vážne sa bojím, že som nejaký deviant, alebo čo... ešte by som dodal, že tie "vtieravé myšlienky," sa začali objavovať cca pred dvoma mesiacmi, umývanie rúk a kontrolovanie trvá už roky. už niekoľko rokov tiež trpím depresívnymi stavmi.

šťastenka

Srdečne vás všetkých trpiacich i pomáhajúcich zdravím.Aj ja som mala ten problém:ruky,smútok,depresie,zbytočnosť....Presne tak.Mala.Už nemám.Vyliečil ma jeden fantastický psychiater.Myslela som si,že už nikdy nebudem \\\\\\\\\\\\\\\"normálna\\\\\\\\\\\\\\\".A som.Hlavu hore a skús pozbierať silu
zájsť za psychiatrom.Dá sa to.Ver mi.Viem o čom hovorím.Nikto o tom nemusí vedieť.A ručím Ti za to,že budeš v poriadku.Nie zajtra,ani pozajtra,ale budeš.Všetko potrebuje svoj čas.Do tohto stavu si sa nedostal zo dňa na deň,tak aj pri ceste naspäť musíme byť trpezliví.Ja som tou cestou prešla a som ŠŤASTNÁ.Prajem vám všetkým krásne dni.

delphia

Dec si inteligentny mlady chlapec. problem mas- o tom vies. risis ho, lebo sa liecis. ale este nieco chyba- psychoterapia, pripadne psychoanalyza. a zacni sa mat rad. precitaj si knihu od L.Hayovej: Miluj svoj zivot.
a nezufaj, 100% bude lepsie, len treba hladat a skusat metody (psychoterapia,psychoanalyza- trva aj viac rokov)

Valerij_Sine

nečítala som síce všetky príspevky ale to že si často umývaš ruky s niečím jednoznačne súvisí a tvoj psychológ to už mal dávno zistiť..čo máš za psychológa? nechápem to...

skús pátrať hlboko v tvojom podvedomí v tvojom druhom ja a skús si spomenúť čo si asi také v detstve mohol zažiť resp. urobiť.(pôsobenie minulosti)

Ako príklad uvediem skúsenosť jedného psychologa so svojou pacientkou.

"Silný emocionálny otras si podvedomie často živo premieta stále dokola a negatívne tak ovplyvňuje náš život. Jedna žena priviedla do mojej ordinácie 14-ročnú dcéru. Dievča malo nutkavú potrebu neustále si umývať ruky, niekoľkokrát denne 20-30 minút. Ihneď som ju ponoril do hlbokého hypnotického tranzu. Jej podvedomie mi rozpovedalo tento príbeh: Na svoje deviate narodeniny dostala andulku. Zatiaľ nemali klietku, a tak vtáčik voľlne poletoval a prechádzal sa po byte. Raz, keď dievčatko vbehlo do kuchyne, nevšimlo si papagája na dlážke a stúpilo naňho. Vzalo vtáčika do rúk, no už bol mŕtvy. Ruky jej zašpinila jeho krv. Dieťa to veľmi ľutovalo, no ešte viac sa bálo reakcie matky. Preto pochovalo mŕtveho vtáčika v kríkoch vedľa domu a matke povedalo, že vyletelo von oknom. Odvtedy sa dievča pravdepodobne snažilo doslova zmyť si z rúk krv a spolu s ňou aj pocit viny.Len čo sa pocitu viny zbavilo,jej správanie sa normalizovalo. "

Takže toto bol úryvok z knihy jedného psychológa, verím že pomohol.

bianka26

ahoj dec. ten tvoj zivotny pribeh, vsetko to, co si pisal o sebe, je VELMI podobny mojmu... viem ta pochopit ako sa citis , co prezivas a aj to , ze sa postupne stavas apatickym... ale radu nemam ziadnu, kedze ani ja sama sebe pomoct neviem...

jajka001_

asi som sa nevyjadrila spravne. to neries, to pride - sa vztahuje na vazny vztah. urcite ze mas tu potrebu, tu ma kazdy. myslela som to tak, ze najprv sa musis odizolovat, zacat komunikovat....

dec

Roky som sa snazil tento problem riesit. A v podstate ho aj riesim, ak by som ho neriesil tak by som nebral lieky a nechodil na terapiu.

Ked som este chodil aj na zakladnu a potom na strednu, vzdy som sa tak nejako snazil zapadnut do kolektivu. A pravdaze si vsimam takych ludi, teda vsimal som si, podobnych ako ja. Ziadnych skutocnych priatelov som vsak nenasiel. A s tou priatelkou... reci typu "neries, ved to pride" mam uz vyse hlavy. Proste sa citim sam, potrebujem niekoho s kym by som mohol problemy prekonavat, to je prirodzena ludska potreba. A nehovorte mi, ze normalny dospely 20-rocny clovek to nema riesit a proste cakat, ci to pride. To som robil doteraz (i ked to nemyslim doslovne) a zatial co ostatnym tato taktika vychadzala a spoluziaci mali neviem kolko dievcat, tak ja samozrejme nie. Jedine co v zivote chcem je mat jednu partnerku, ktoru by som mal rad a ktora by mala rada mna. Ale asi je to vela...

A poviem popravde, teraz som v takom zvlastnom apatickom stave, akoby som sa s tym vnutorne zmieroval. Citim ze sa uzatvaram stale viac a viac do seba, stahujem sa do ustrania. Dnes je ta depresia sice trochu "miernejsia" ale to som si uz zvykol, ze je par dni relativne pokojnych a potom jeden-dva dni absolutneho zufalstva.

Tesit sa schopny takmer niesom, ako som uz pisal, ak aj mam dovod tak mysel akoby zaspatkuje a mne okamzite napadne "preco sa tesis? nemas predsa ziadny dovod a ani si to nezasluzis."

ok, uz nemam naladu rozpisovat sa tu, lebo potom sa citim este horsie. takze koncim. majte sa

preco

Ahoj dec, mam velmi podobne vlastnosti ako ty, akurat ze ja som bola donutena so sebou nieco robit a bojovat (este neviem ci mi to aj vydrzi)
Vsimas si ludi podobnych ako ty? Nezabavnych, tichych....? K nam chodi do prace niekedy doviest tovar jeden taky chlapec, nikdy nic nepovie. A ja ho tak velmi chapem, ale tiez sa hanbim mu nieco povedat. Akurat sa snazim byt k nemu mila a velmi ochotna, aby sa necitil az tak neprijemne. Minule som dokonca aj nejaku blbost povedala, ale nereagoval. A vobec som si nic zle o nom nepomyslela, lebo asi chapem jeho pocity. Vsimaj si v zivote takychto ludi. Nie si sam. Ja nas vela. Treba ti nieco, co by ta trochu nastartovalo. Nieco z coho by si sa velmi tesil. Ak si v stave schopny tesit sa z niecoho.
A tie ruky. Ked si ich chces umyvat, tak si ich umyvaj. nenut sa neumyvat si ich.

jajka001_

dec - to s tymi liekmi som myslela tak, ze ti pomozu,čiastočne, ale problem treba aj riesit
ano, ked si izolovany, mas problem nadvazovat vztahy. preto by ti mala pomoct tvoja lekarka. to ze nie si krasavec nie je podstatne :) naozaj. ze nie si zhovorcivy - ako vies ked s nikym nekomunikujes? ked sa s niekym zblizis, budes ukecany az az. sebavedomie ziskas postupne, pracou na seba, s tym ti tiez pomoze lekarka. priatelku neries, s tym maju problemy vsetci. ked pride, tak pride :)

dec

Ano, nemam ziadne socialne kontakty v tom mas pravdu. Tvoju poznamku s liekmi nechapem, kedze si mi sama radila aby som lieky uzival, lebo budem nebezpecny pre okolie...

v momentalnej situacii vsak nie som vobec schopny hladat nejakych kamaratov ci nebodaj priatelku. Nie preto, ze by som nechcel, ale vobec neviem, ako na to. Pretoze aj keby som to napriklad zmenit chcel, tak mi aj tak okamzite (automaticky- cize to nemozem ovplyvnit) napadne: "naco sa vobec snazit? ked si dozeraz nemal ziadnu priatelku, dokonca ani len KAMARATKU, ako mozes cakat ze sa to TERAZ zmeni?" apod. A popravde, neviem si predstavit ziadnu ktora by so mnou isla (pokojne len ako kamaratka), pretoze:

- nie som zhovorcivy
- nie som zabavny
- nie som krasavec
- nie som sebavedomy
- a myslim, ze mam priznaky socialnej fobie (t.j.: som nervozny tam, kde je vela ludi, napr. v nejakom podniku.)

A v mojom terajsom stave ma stoji vela usilia vobec vstat z postele a robit nieco zmysluplne. I ked uz sa ani tym svojim konickom nevenujem.

Takze to vyzera, ze som kombinacia tych najhorsich moznych vlastnosti. Super. Neberte to tak, ze by som sa tu lutoval, to vobec nie. Len som napisal, ako to naozaj je, nic viac.