alkoholizmus

v prvom rade ozran musi sam chciet, inak mu ani boh nepomoze, darmo mozes prosit, hrozit, nadavat.. a najblizsi si to najviac odskacu aj tak. nestoji zato aby clovek trpel ako pes za par chvilok stastia - ked dotycny je triezvy.. a za klinec do rakvy povazujem vetu: ked nepije, tak je to taky dobry clovek.

Nieje zač, veľa šťastia.

dakujem pekne..myslela som,ze to bude len takouto cestou...

Treba zájsť za psychiatrom, ktorý ho na toto liečenie pošle. Bohužiaľ sa to nedá urobiť proti vôli alkoholika. Liečba akejkoľvek závislosti je možná len so súhlasom liečeného, inak takáto liečba nemá zmysel.

mozte mi niekto poradit,ako a kde prihlasit cloveka na antialkoholicke liecenie!prosiiiiiiiiiiiiiim

Otec, najšikovnejší otec akého kto mal, pil vždy keď nešoféroval.
Keď sa stal nadbytočným a prepúšťali, pil stále. Až smrdel (asi sa dnes poriadne vyrevem) ako zhnitá pečienka.
Prepil sa k veľkému vredu na žalúdku. Operácia dopadla dobre, len ho zvíjali abstinenčné pooperačné potiaže.
Keď ho oslobodili od všetkých hadičiek pýtal sa domov. My sme to odďaľovali, lebo sme nevedeli, ako ho udržať bez pitia.
Pobyt v nemocnici sa predĺžil, dostal menší infarkt. Pozviechal sa na nohy.
Už sme ho čakali doma, keď dostal mozgovú porážku.
Poškodilo mu pamäť - NEPOZNAL MA, NEVEDEL, KTO SOM .............................?!?!?!?!?!
Keď sme ho viezli domov (nejedol, nechodil, nezrozumiteľne rozprával, pamäť vynechávala) z nemocnice a prešli okolo jednej KRČMY - vykrútil tou stranou hlavu - akoby tie promile bolo cítiť do auta!!!!!!

LEN SOM CHCELA UKÁZAŤ, AKO SA Z PAMäTI VYTRATÍ DIEŤA, A ALKOHOLOVÉ SPOMIENKY NEVYMAŽE ANI PORÁŽKA.

Uplne ta chapem...moju mamku to vsetko priviedlo do depresie a nakoniec aj na psychiatriu. uz to psychicky nezvladla:((...a bolo to hrozne, ked som sa na nu divala-len sedela pri okne, nic nejedla, bola kost a koza, nerozpravala a mna to psychicky nicilo, lebo som jej nedokazala pomoct..pocit bezmocnosti je uplne ten najhorsi pocit, aky existuje. A vravela mi, ze bola v stave, ked myslela na samovrazdu-ked jej bolo jedno, ze po sebe zanecha nas-3deti...nenavidela cely svet, samu seba a vsetkych ludi...teraz je uz relativne v pohode a ku podivu povedala, ze ked bola na lieceni, tak bola najstastnejsim clovekom...bola s ludmi, ktori mali podobne problemy, ktori mali tiez uz nervy chore a chapali sa tam navzajom. Zial v dnesnej dobe su mnohi blbci, ktori nevedia pochopit, ake to je, ked clovek psychicky nevladze. Iste je to aj problem tvojej mamky. Zrejme uz so vsetkym rezignovala...tak by som ti rada pomohla a poradila, ze ako sa k nej spravat, ako jej pomoct?..ale neviem...napisat, ze porozpravajte sa s nou asi nebude mat velky vyznam, lebo predpokladam, ze ste to uz neraz skusali..aj ked ste dospeli, vyskusajte jej davat najavo, ze stale ju potrebujete. ja som to skusala pri mame, ked mala tu depresiu...snazila som sa davat jej najavo, ze ju potrebujem, no neviem, ci to v tom stave vobec vnimala...Vyskusajte jej navrhnut, nech ide nato liecenie...ved nikdy nie je neskoro, aby zacala od znova..i ked viem, ze kto zil s alkoholikom, tak ho to psychicky poznaci:(..ale treba ist dalej..

alzbee vdaka. Už ako deti sme zažili otca s tým všetkým čo si opisala aj ty. Až na to liečenie, lebo si myslel že on je ten najlepší a ked nemal vypité, tak tomu ani neveril čoho je schopný ked je opitý. Ale otec je už minulosť, zomrel .,ale to asi mama s ním ťažko znášala, tak to robila aj ona. Možno to bolo zufalstvo kôli otcovi, to sa už nedozvieme. Jej to ale zostalo, a bohužial spolu s liekmi to má vážne následky. Nezáleží jej ani na svojich deťoch,- sme sice už dospelí - ani na svojom vlastnom živote. Ale prizerať sa ako sa pomaly ničí a stráca sa je ťažké.

pink floyd: moj otec bol 15rokov alkoholik...ale teraz uz nastastie 7rokov nepije-dal sa dobrovolne liecit. On je dost taky, ze na jednej strane fakt uplne skromny clovek, ale na druhej strane sa ma raaad:) a da sa povedat, ze vdaka tej svojej "samolubosti" prestal pit...lebo zacinal mat samovrazedne myslienky a to ho vyplasilo, ze co ak si nieco spravi?...ale mat v rodine alkoholika je naozaj cosi hrozne. Ja ako dieta som to neskutocne tazko prezivala. Lebo na jednej strane som otca nenavidela zato, ako to nicilo mamku a na druhej strane mi ho bolo luto, lebo aj alkoholizmus je choroba...vies, ale pravda je taka, ze kym ten tvoj clen rodiny nebude chciet ist sam na liecenie, tak mu nepomoze nik. Aj keby ste ho nasilu dovliekli na protialkoholicke a on by sa potom vratil akoze "cisty", tak tipujem, ze po par dnoch by sa spustil zas...viem, ze aj pre mojho otca to bolo tazke. Ale proste CHCEL s tym prestat...a teraz mu nerobi problem ani ist do krcmy a dat si len kofolu...verim, ze to bude mat uz navzdy pod kontrolou, tak ale zial, casto su pripady, ked sa abstinujuci alkoholik stane zase alkoholikom...a vies, co je na tomto vsetkom "najlepsie"? ze otec prestal pit a brat zacal :-((...aky otec, taky syn...a tiez ma nici ta bezmocnost, ze neviem tomu zabranit..nechapem brata, ako to moze robit, ked vie, ze ako mamina strasne trpela, ked pil otec...fakt to nechapem...ale alkoholikom nepomoze nik, kym oni sami tu pomoc nebudu chciet. Drzim ti velmi palce a vela sil prajem. A hlavne sa zato nehanbi..rodinu si clovek nevybera. Ja pochadzam tiez z rodiny, ktora ma od dokonalosti velmi daleko..a tento spominany alkoholizmus je len maly kusok toho, co sa u nas deje, ale nikdy som sa zato nehanbila. ja zato nemozem a ludia, ktori to nevedia pochopit ma nezaujimaju. Keby to zazili,mozno by pochopili. Ako sa hovori-utrpenie, ktore prezivame nas robi silnejsimi...a mne toto vsetko casto sice sily ubera, ale na jednej strane ma to aj zocelilo do zivota. Len tak ma nieco nepolozi...Drz sa

tak neviem, skus si najst temu alkoholizmus, tam su nejake skusenosti, ak nechces rozpravat