vztah so starsim muzom

Veru, Simonkaaa, mas pravdu. Ja som od maleho mala nemala dobre vztahy s rovesnikmi. Za to som sa vyborne vedela porozpravat s kolegami mojich rodicov. Vzdy to bolo tak. Moje minule vztahy boli vzdy o starsich. A ani mladym som velmi nesedela, preto som mala problem mat mladeho chlapca. Teraz som spokojna, aj ked clovek ma pochyby. Nastastie sa na mna tu nepozeraju, ako na bestiu. A doma to nejako prijali, lebo som k tomu inklinovala od mala. A vyrazy typu ze si hladam otca mi pripadaju smiesne.

Achjoj, si predstav ze otca mam, nikdy sme nemali ziadne problemy a manzelstvo mojich rodicov je maximalne bezproblemove... akoze nechapem otazky tvojho typu, ved pockaj par rokov kym vyspejes a mozno aj na teba sa budu lepit mlade baby xixixi. To je akoze take nepochopitelne ked si baba hlada starsieho, spolahlivejsieho, rozhladenejsieho a skusenejsieho muza??

potrebujete otca, alebo ste ho nemali, ked vyhladavate starsich muzov?

Ahojte. Nuz ja by som tiez rada prispela do tejto temy, kedze mam podobny ´problem´. Mam sice len nieco po dvadsiatke, ale citim sa starsia, proste mam zmyslanie a nazory trochu ine nez moji rovesnici a tym padom ma pritahuju a vzdy pritahovali starsi muzi. Nie stari, ale starsi, s mladymi uchami si akosi nemam co povedat. Naposledy to bol muz o sedemnast rokov starsi, talian... bola medzi nami mensia aferka az pokial som neprisla na to, ze ma mal na to aby ma mohol ukazovat svojim kamaratom a trochu sa pobavit. Takze tolko moja skusenost. Nehovorim, ze takyto vztah nema perspektivu a nechcem vsetkych hadzat do jedneho vreca, ale okolie malo pravdu ked mi hovorili ze si mam hladat perspektivnejsi vztah. Lenze ja som sa zamilovala, bohuzial. Moja ´zaluba´ v starsich sa nezmenila, ale tento vztah ma hrozne sklamal, pretoze ked do niecoho vkladate tolko energie ako ja do neho, a potom sa rozidete, mate pocit ze stracate kus seba a aj ostatni mi povedali, ze som zostala chladnejsia a ina. Doteraz sa s nim este stretavam, ved preco si neuzit, preco by ma mal vyuzivat len on... ked nas sex bol nadherny, aspon to, ked ho uz nemozem mat celeho aj s jeho citmi. Ked sme boli spolu, videla som, ako sa na nas okolie pozera... hroza! A priviest ho domov, to ani nepripadalo do uvahy, rodicia ho nechceli ani vidiet. Kamarati si mysleli, ze som vypocitava chladna bestia, pretoze chodim s bohatym ´starym´ chlapom.. mala som to naozaj tazke, jednoducho ked ludia nevidia do toho vztahu tak vzdy sa najde niekto kto bude na nas ukazovat prstom, ze to je ten stary chlipnik a ta mlada potvora co ho zneuziva pre peniaze - btw za cely cas som od neho netahala ani korunu ale to je o inom. Po skonceni skoly chcem odist do zahranicia, lebo vidim, ze moja buducnost tu na SR nema perspektivu a okolie by nikdy nepochopilo ze ked sa raz do niekoho zamilujem, vek nezohrava ulohu. BTW Kiki a Kachita, zavidim vam, ze ti vasi vas naozaj lubia, nepozerajte na to co si o vas mysli okolie, lebo sa moze stat, ze ked sa budete pridrzat rad okolia tak vam ujde vlak a vy zistite, ze ste vlastne s niekym koho naozaj nemilujete.

a este som chcela....
Vies, Kiki, si asi clovek ako ja. Tiez sa obavam, co bude, ako bude, vystrasim sa pre hocijaku malickost a premietam si to do buducnosti ako horor. A potom cely den mam vtierave myslienky tychto obav a potom clovek naozaj nevie, ci je ten vztah z mojej strany v poriadku. Ved vztah by mal byt ulavou, lahkostou...aspon tak sa vravi. Ale podla mna vztah, ktory je tazky na zaciatku, ma lepsie zaklady. Ale napriek tomu sa neviem ubranit svojim obavam. Mozno je to mozog a rozum, co ma ma akoze chranit. A mozno je to len moja reakcia, ze nezapadam do davu, ze nezijem podla vzitych predstav a to vyvolava neistotu a strach. To su same krasne vysvetlenia, ktore maju podla mna nieco do seba, ale ked pridu obavy, nestoja za nic. Moj priatel mi hovori, ze az trosku dospejem a pochopim ine aspekty zivota a hlavne sa odosbnim od ostatneho sveta, tak to bude fajn. Mam stastie, ze sa s nim o tom mozem porozpravat. Inak by som asi vybuchla ako sopka od tolkych pocitov.

Ahoj Kiki,
znie to mozno sebecky, ale pocitila som trochu ulavu, ze mas podobne pocity. Lebo som si myslela, ze vsetkym to klape, len ja sa neviem citit stastne. A este k tomu vztahy kamaratok, ktore sa s mojim nedaju porovnat a kedze to nechapu, som aj mimo dovernosti. Velmi sa pretriedil moj okruh blizkych. Ozaj, Kiki, ak chces, mozme si vymenit maily. Budeme si moct napisat dovernejsie. A mas pravdu, je dobre, ze som mimo nasej krajiny. Tu sa na mna nikto krivo nepozera, je to viac menej taky trend. Ale doma na SVK je to ine. A kedze som este slaba osobka, dotyka sa ma opovrhovanie druhych. A tvoj prispevok bol hned tam, kde mal byt. Len ja som bola mimo.

Kachita, prosim ta, nevidim moju reakciu: snad sa to nevymazalo:-( daj vediet, napisem este raz- snad to iste..

Tak teraz si presne vystihla moje pocity. Tiez cely nas vztah analyzujem a mam pocit,ze kvôli tomu tiez neviem, co k nemu uprimne citim. Vkuse iba sledujem ako to klape inym parom s vekovym rozdielom, vkuse nad tym premyslam, co bude, ako bude.. Mozno tvojou vyhodou je, ze je Spaniel, takze ta vela ludi nebude rozoberat. Hlavne nie v zahranici, kde je to uz samozrejmostou.. Iba s tym problemom, ze si sa musela odstahovat mimo SR. Ja som s priatelom skoro 3 roky, rok uz spolu zijeme:vsetko je perfektne, moji znami ho prijali akoby bol v mojom veku-on je take male velke decko:-) ako si pisala,je to iny vztah ako maju kamaratky- ten moj ma vobec neobmedzuje, chodim si kam chcem, s kym chcem, a velmi ma miluje.. Ale tiez sa bojim bojim bojim co bude.. Niekedy mam pocit, ze sa z toho vsetkeho zblaznim.. Kazdy mi radi, aby som zila a nechala buducnost buducnostou- proste zila pre dnesok. Ale da sa to?

Moj priatel je odo mna o 28 rokov starsi. Vyhovuje mi, byvame spolu uz 3 roky necele. Co ma trapi? Nuz, mam ho rada, je mi s nim fajn a nas vztah je uplne iny nez vztahy mojich kamaratiek. Aby som mohla byt s nim, musim nechat cely svoj zivot, co som viedla doma. Byvame totiz v Spanielsku.On je Spaniel. A tak su medzi nami kulturne, vekove rozdiely. A moje city k nemu su zatienovane mojimi obavami, ci je to ten spravny vztah. Prave oreto, ze si uvedomujem rozdiely. Mam pocit, ze keby som bola s mladsim, tak by som neanalayovala tolko a len zila. A mozno casom riesila ine problemy. Proste sa neviem pri nom uvolnit a mam pocit, ze robim chybu. A nazor celeho mojho okolia mi nepomaha. A nebojim sa buducnosti, ze zostarne, alebo ze bude nevladny, ma tuhy koren. Bojim sa, ze v tych najlepsich rokoch mne proste sa bude zdat, ze som nechala svoju mladost a budem ho nenavidiet, ze je stary. Neviem, ci to chapes. Su to pocity. A neviem, co s tym.

Ahoj kachita, aj ja mam vztah s muzom, ktory je odo mna o 23 rokov starsi. Je mi s nim velmi dobre, asi ho lubim, ale nie som si tym 100%ista. Asi v tom je ten problem, ze si to nechcem priznat. Tiez rozmyslam nad buducnostou, nad tym co bude o 20 rokov-ja budem zena v najlepsich rokoch..Tazko sa o tom pise, je to na dlhe rozpravanie.. Teba trapi co konkretne?