Zivot bez priatelov..

fade, ako to riešiš ty? Keď spomínaš že áš podobné pocity, resp. ako rozmýšľaš nad týmto všetkým.

Mávam veľmi podobné pocity. Keď sa človek uzatvára do seba, tak len ťažko nadviaže komunikáciu s inými ľudmi a čím dlhšie je niekto bez priateľov tým je to horšie. Priatelia a úprimné vzťahy sú dôležité a život bez nich je chudobný.

Ahojte, tak teda pridám aj ja kúsok zo mňa do diskusie. Tiež sa, ako väčšina ľudí tu, cítim osamelý. Veľmi osamelý. A to už pekne dlhú dobu. Väčšinu času trávim sám, ale nie preto, že chcem. Ináč to proste nejde. Som z toho frustrovaný plus mám depky (nech ma tu niekto nezotrie za to, že neviem, čo sú depresie, viem o tom viac než dosť:) Nemám prakticky nikoho, komu by som zavolal resp. niekoho s kým by som si išiel posedieť. Je tu pár takýchto ľudí, ale skoro vždy to iniciujem ja. A mám pocit že tým ľudom aj tak nič nedám. Nie som schopný nadviazať priateľstvo. Keď sa mi to náhodou podarí, nie som schopný si toho človeka nijak "udržať". Sám od seba sa mi neozve nikto. Prakticky nikoho nezaujímam. Som z toho frustrovaný. Dosť často plačem a premýšľam nad zmyslom života. Mám pocit, že sú to práve priateľia (keď opomeniem prácu, koníčky a podobné veci). Mám pocit, že o mňa nikto nestojí, že nemám komu čo dať. V spoločnosti sa mám problém prejaviť, som introvert. Tiež mám dosť často problém zo seba niečo dostať (vždy mám pocit, že to bude úplná hovadina, a s týmto v hlave zo mňa hovadina vždy vyjde). Preto sa bojím čokoľvek povedať a mám pocit, že nie som schopný reagovať a plodne do diskusie prispieť. Pripadám si ako nikto. Človek bez priateľov nie je človekom. Cítim že ich potrebujem. Nikdy som nemal partiu, skupinu ľudí s ktorými sa cítim dobre a ktorí ma "berú do úvahy". Aj keď ma niekto niekde zavolá, a ja sa prekonám a idem, vždy sa cítim zle. Sledujem, ako sa ľudia naokolo zhovárajú dopĺňajú a ako im je spolu dobre. Mám pocit, že tam proste nepatrím a neviem si "vybojovať" miesto medzi nimi. Neustále nad tým premýšľam. Neviem čo robiť.

Napísal som toho dosť. Dúfam že nie bludy :) Možno sa v tom spoznáte aj niekto iný, ktovie...

Ja si myslim, ze je to len o sebe... clovek sa boji pustit si niekoho na city, lebo je zraneny... tak jasne, ze sa o neho nikto nezaujima, lebo sa tam nevie dostat.
Takze, ak sa niekto citi sam, mal by hladat problem v sebe... skutocny priatel prijde, len co si ho clovek vie k sebe pustit, a potom sa aj o neho zaujima.

Ahojky je tu niekto kto žije v Ostrave a nemá priateľov ??? to len náhodou :)

Ano, život bez priatelov možno sa zdá taký, ale nemusí to tak byt predsa stále. Lebo ludia v našom živote sa často menia. Kamarátky sa vydajú, majú spoločných známych a tak. Ja už mám viac ako 35 rokov a kamarátky len tie, čo nemajú manželov. Sú fajn a som rada, že ich poznám. Keby však mám priatela, bola by som rada, keby máme spoločných známych. To musí byt tiež fajn. Tak na tom musím viac popracovat. Ty si isto časom kamarátov, priatelov nájdeš. V škole som ja tiež nemala kamarátky, iba spolužiakov a dlho to bolo tak. Všetko sa môže zmenit, uvidíš.

Ja mám 13. Priatelov momentalne nemam dokopy žiadnych. Je to hrozný poct, keď ráno prídem do školy všetci namna pozeraju jak na dakeho mimozemšťana, potom sa celý den pozerám jak ma ohovaraju, vážne neviem čo mám robiť! rodičom to nehovorím pretože voči nim necitim taku dôveru aby som sa im v takejto veci zdoverila. Neviete mi niekto poradiť čo by som mala robiť??? Táto negatívna nálada vomne vyvoláva stále nejakú chorobu, aj fyzicku aj duševnu. Prosim poradte mi. Dakujem

hm uplne moj pripad

zdravím všetkých samotárov! Milá Lucka, ako vidíš vôbec nie si sama...je nás viacero:) Ja som na to tam, že mám priateľov aj kamarátov, ale väčšina z nich je v škole, počas pracovných dní je to v pohode, máme sa o čom pozhovárať, ale akonáhle začnú prázdniny, tak nám pocit,že zabúdajú, že vôbec existujem a keď začne školský rok, tak si uvedomia, že aj ja existujem...Ak by som nemal priateľa, s ktorým mi je dobre, tak fakt neviem, čo by som robil...

ouu kocur??? :D no ja mam 23, ale zatial ma ziadne zvieratko nebalilo..snad to niekedy zazijem :D
hm to ano, treba vsetko brat tak ako to je a najst v tom nejake pozitiva.. skor ci neskor sa objavi niekto, kto za to bude stat, bude sa s nim/s nou dat rozpravat a nebude to len nejake povrchne priatelstvo...