Co povazujete v zivote za najvacsiu facku od zivota

Ahojte. To čo tu čítam, niektoré príbehy to je fakt silná káva až po ich prečítaní si človek uvedomí, že tie jeho su nič oproti niektorým. Ja s mojou "fackou" je nič nemam kamarátov,zabúdam som nechápavy maločo sa mi podarí aj keď sa snažim ale "žijem" dalej. Aj keď tiež sa mi stalo pred časom po novom roku sestra volala, že umrel švagor mal 50 rokov nepil odnaučil sa fajčiť cela rodina sa s tým nevedela ani nevie zmieriť a moja sestra ho oživovala žial neuspešne. Každý máme nejaký svoj osud a musíme sa s tým nejako vyrovnať a velmi to bolí a zabuda sa ťažko a preto tešme sa zo života nikdy nevieme kedy bude koniec...

no co uz - to mi je luto, plusom je, ze mas 19 a liecba sa uz asi zacala, moze ta to stabilizovat a mozes sa pohnut potom vpred (skola, praca atd.), zavisi od priebehu, jasne, ale som rada, ze uz je jasne, co ti je, drzim ti palce a zelam vela sily

tych najväcsich faciek bolo niekolko s dozivotnymi nasledkami,nechci radsej vediet

zhrniem to do toho, ze do reality zivota som bola prebrata velmi skoro a opakovane zas a znova

na druhej strane to ma vyhodu v tom, ze si clovek vazi kazdu malickost a kazdu sebemensiu pozitivnu vec ci cloveka

najvacsia facka bola smrt mojho snubenca, jedinej naozasnej lasky mojho zivota. Uz je to cez 2 roky a stale to boli rovnako, uz mi len ostava dufat, ze mu je dobre, a ze sa z hora na mna pozera a pomaha mi.

andm len tak zrazu som začala rozmazane vidieť a potom to normálne zistili z vyšetrení v nemocnici a je to oficiálne potvrdené.

no co uz: Tak to ma velmi mrzi... A ako Ti to zistili? Je to potvrdene?

Že po celom tom úbohom živote v nevedomosti čo mi vlastne je a čo môže za všetky tie psychické problémy, čo mám odmalička mi teraz v 19 rokoch zistili sklerózu multiplex.

podla toho co citam, su tie moje facky banalita, ale viem, ze vsetko zle je na nieco dobre aj tie neuspechy,sklamania prehry, utrpenie, vsetko ma zmysel, prave preto tu sme, ohyba nas to,spevnuje, upravuje charakter, zoceluje, pomaha rozumiet zivotu a hlavne ludom a potom vsetko stoji za to...ako 6 rocnej mi umrel ocko, to bola jedinna moja facka od zivota, ja som ju este velmi nevnimala ,ale mamina si musela poradit, je silna a pritom citliva a vzdy hovori, clovek toho vydrzi vela ale Boh mu nalozi len tolko, kolko vie ze dokaze uniest, ani o miligram menej :)...vela sil kazdemu prajem

Bolo to pred pár rokmi, ale pamatam si, ako by to bolo dnes. Otec bol u zubara, lebo mu opuchla tvár. Potom to boli uz len sustavne vysetrenia, chodil od lekara k lekarovi. Az velmi neskoro zistili, ze to bol Hodgkinov lymfom - rakovina lymfatickych uzlin... Bola som najstarsia, ale mala som iba 18. Ked ini chodili po diskotekach a zabavali sa, ja som sa starala o otca a surodencov. O mojich spoluziakov sa starali rodicia, no ja som sa starala o rodicov. V den mojich maturit som volala domov, ze som zmaturovala. Mama plakala do telefonu. Ani neviem, ako som sa dostala domov. Otec rano zomrel. Tak velmi som chcela, aby bol na mna hrdy, aby vedel, ze som zmaturovala. Bolo neskoro. Mala som byt pri nom, no nebola som... Mala som mu povedat, ze ho lubim, no nepovedala som. Nikdy si to neodpustim, aj ked od vtedy uplynulo 9 rokov... Ked sa pozeram na jeho fotku, placem... aj dnes. Mozno by bol na mna hrdy, som vydata a uspesna... Ktovie, ake by to bolo, keby zil.

V marci som si zlomila nohu, pistala a ihlica v puzdre a aby nebolo malo aj clenky na tej istej nohe.O 2 tyzdne nato nestastne spadol manzel, dostal otras mozgu a lezal prave na tom oddeleni kde ja. Situacia bola vazna. Ja som ho nemohla z barlami navstevovat, a bola to este jiska. Chodil tam syn kazdy den. Prestal komunikovat,zacalo mu vsetko zlyhavat. Dostal sa na interne, ale bolo uz neskoro. Akoby cakal na mna, ked bol uz na ARE som prisla s tymi barlami, spal. Na druhy den umrel. Isla som na pohreb na vozicku ani doteraz neviem, ako som to zvladla a vobec nechapem, ze je to skutocnost. To co sa mi stalo je najhorsie v mojom zivote, co ma postretlo. Doteraz sa neviem vyrovnat so skutocnostou, a ani nevyrovnam. Bola to rychla a zbytocna smrt bez rozlucky. V tomto pripade verim v osud