Co povazujete v zivote za najvacsiu facku od zivota

...bolo,su a este budu...
co sa tyka smrti tak som to tak nikdy neriesila ...stale to cloveka zaskoci,boli atd...ale vzdy si to dokazete vysvetlit ze je to kolobeh prirody ze nic netrva vecne...ze je tu rozdiel iba 10-tich rokov a budeme opat spolu

...mne najviac ublizila moja kamaratka...ktora bola moje druhe ja ktora bola v tych najkrajsich a najtazsich chvilach so mnou... a potom sa zmenila a uz som jej prestala byt ,,dobra,, najviac ma ubija ten nezaujem z jej strany ze som pre nu nikto a to sme spolu prezili kus zivota

...a asi sa nikdy nezmierim s tym ze sa cas neda vratit a veci nebudu take ake byvavali...ale to je zivot

ano smrt dietata musi byt hrozna, kamaratke zomrela sestra pred dvoma rokmi, a uz dva roky sa pozeram do uplne inej tvare nehovoriac o jej mame, je to nepochopitelne preco sa taketo veci stavaju

co sa tyka mojej facky, ani si neviem vybrat najvacsiu, pre niekoho by to mozno bolo nieco minimalne, ale pre mna su to moje osobne katastrofy ako napr. ked od nas odisiel otec, ked mi zomrela babka, ked mojej tete, ktorej som tak velmi priala stastie umrel priatel, ked v nasej rodine nezostal jeden chlap, ale v podstate facku dostavam kazdy den, vzdy ma nieco zaskoci, maloktory den prejde bez pruseru...co uz my bez stastia to mame tazke, a potom tie depresivne stavy vzdy ked si lahnem do postele a zacnem zhrnat svoj den...ani nehovorim :-/

pre mna bola najvacsia facka to,ked sa mi konecne narodil vytuzeny syncek a ja som vzapati ochorela jednou neliecitelnou chorobou a musela som sa prizerat na to ako sa mi onho staraju druhi...odchadzat vzdy v mesacnych intervaloch do nemocnice na preliecenie a byt tam bez neho a manzela...ta bolest a pocit bezmocnosti,neschopnost postarat sa o vlastne dietatko je hrozna...
teraz sa moj stav trochu zlepsil a ja si neskutocne uzivam kazdy den s rodinou a tesim sa z kazdeho rana ked dokazem vstat z postele...

Ano smrt svojo dietata musi byt nieco nepredstavitelne strasne.. Ani ja svoje deti nemam ale nedokazem si predstavit ze by som mala o ne prist... Ved dieta ma pochovavat rodica a nie rodic svoje milovane dieta.. ze vraj vsetko zahoji cas.. Ale myslim si ze v niektorych situaciach a momentoch je to len slaba fraza..Lebo smutok bude v cloveku uz NAVZDY ..

Ci prist o rodicov, surodenca, kamarata, partnera-to su aj podla mna najvacsie zivotne udery...Osobne si ale myslim, ze naozaj najhorsie, co sa moze stat je, ked rodic pride o svoje dieta...to je podla mna proti prirode...ja sice vlastne deti nemam a este ani dlho mat nechcem, ale ked si predstavim, ze by som mala prist o niekoho, kto kedysi rastol vo mne a bol mojou sucastou...asi by som zosalela..
A co sa tyka mojich zivotnych faciek, tak nato, ze mam 20rokov si myslim, ze som ich zazila uz viac, nez dost...aj smrtou kamarata som si presla:( ale ako sa hovori-utrpenie, ktore prezivame, nas robi silnejsimi...alebo-co ta nezabije, to ta posilni. Suhlasim s tym, lebo len tak ma cosi nepolozi...

Ja osobne si tiez myslim ze prist o milovanu osobu je to najhorsie co moze byt...

podla mna je najvacsia facka od zivota ked ti vezme cloveka ktoreho si tak velmi miloval:(

ze mas krasne manzelstvo, milujuce deticky, proste rodinu a zrazu po 25 rokoch manzelstva muz, ktoreho cely zivot milujes sa prizna, ze si nasiel inu.

podla mna je to nefer aj ked kazdy je tvorcom svojho stastia ale toto mi pride naozaj nefer.

samozrejme to moze byt aj naopak, ze zena je neverna.