Moj boj s panickou poruchou etc...

zuzka a aké máš veľké dieťa...ja pať rokov - dcéra..

ja som si už zvykla....a začínam zistovať čo panickú poráža...teda aspon v mojom prípade

ketsut - otehotnela som v najvacsej panike, tehotenstvo som zvladla aj prirodzeny porod, dokonca nejake 2 mesiac epo pororde zmizla aj panika, zial sa vratila, s pp je mozne vynosit dieta aj porordit, neboj sa toho, vdaka mojmu synovi idem von, nakupim a robim bezne veci, lebo som jednoducho donutena, ak by som ho nemala iba lezim a lutujem sa

vsetko doverne poznam, 6 rokov trpim pp a je to strasne, každý den je pre mna boj, slabost, uzkost, strach, pozorovanie sa, nemozem zit na plno, mam male dieta a hrozne som nestastna z mojich stavov

dakujem ajka za informácie, takže ak tomu dobre rozumiem, tak stále si užívala AD aj pred tehotenstvom, aj počas....zo začiatku nižšie dávky ale ked ti nebolo lepšie tak vyššiu aby si to zvládala....

no ja beriem rok a pol cipralex...zo začiatku celú to bolo rok, potom postupne trištvrte, pol, a teraz štvrtina...bez AD som vydržala 4 mesiace, ale také blbé stavy som mala tak som sa k štvrtine vrátila, pri tej fungujem uplne v pohode...hoci si myslím, že u mna už treba veľmi málo ...možno dobrá terapia a bola by som bez AD.....

so štvrtinou sa cítim bezpečne.....

ja si myslím, že všetko sa dá, ale človek potrebuje byť vyrovnaný, mať oporu a podporu rodiny, manžela a podobne...

som veľmi rada, že som sa s tebou skontaktovala...ja už menšiu dávku AD nemôžem brať....beriem len tú štvrtinu a to len ráno.....žiadne k tomu iné lieky nie...

ked pôjdem k lekárke sa opýtam či by bolo v mojom prípade možné tehotenstvo, či by som to zvládla....ale chcela som vedieť, či niekto toto pri pp zvládol a ako sa mu darí

ahojky ketsut...tak zacnem asi tym,ze pp mi zacala,ked som bola tehotna s dcerkou v siestom mesiaci(teraz ma 6rokov),dva roky som sa neliecila nijak,aj ked mi bolo zle,no ako tak som dokazala fungovat..paradoxom je,ze ked som zacala brat prve tabletky...tusim paroxetin,tak mi prislo tak zle,ze som odpadla a skoncila v nemocnici...to som sa uz citila,ako ozajstny debil :( takze velkym strasiakom sa pre mna stalo,co ked zase odpadnem...prestala som brat aj lieky,lebo som mala pocit,ze s nimi mi je rovnako,ako aj bez nich ...tak sa mi striedali obdobia,ked mi bolo lepsie a potom horsie...lenze potom mi zacalo byvat tak zle,ze kazda mensia namaha mi robila problem...to asi vsetci poznaju...takze znovu psycholog,psychiater...tabletky(serlift) tentoraz mi asi po dvoch mesiacoch zacali zaberat a postupne mi bolo lepsie,az som fungovala celkom normalne..chcem povedat,ze myslienku na druhe dieta som mala v hlave stale,ale tiez som sa toho velmi bala...no a boh to asi vyriesil nejak za mna,lebo som otehotnela,uplne necakane,sama som bola z toho prekvapena :)) no tak uz som musela bojovat...lenze spravila som chybu..ked som sa to dozvedela,ze som tehotna,bolo mi fajn...tak ja som myslela,ze tak to bude stale a hned som vysadila lieky..no a uz asi po mesiaci sa to zacalo zhorsovat+co mi byvalo zle z tehotenstva...schudla som hned nejakych 7 kilov,co pre babo nebolo dobre,no a mne bolo stale horsie...tak som sla pekne k psychiatrike a ta mi dala znovu serlift,polku kazdy druhy den...lenze ja som bola v takom stave,ze mi to nezaberalo...az som po jednom takom zachvate skoncila v nemocnici(na rizikovom) to som bola asi v 20-tom tyzdni,tam mi primar povedal,ze teda ked mi je tak velmizle,mozem brat aj celu tabletku kazdy den...ale ze ked budem kojit,tak uz nie...tak to mi konecne zabralo a par mesiacov 2-3 mi bolo celkom fajn,tak som pred porodom sa snazila vysadit postupne lieky,ale skoncila som pri tom,ze si polku davam kazdy 3-4den...proste nechcem ich vysadit celkom...maly je zdravy..klop klop klop a ja ho doteraz kojim...obcas mavam take vykyvy,ze mam pocit,akoby sa mi to vsetko vracalo,ale nastastie je to v pohode zatial...dokonca mozem povedat,ze toto leto si konecne po siestich rokoch celkom vychutnam...takze drzim aj tebe palce...byt na tvojom mieste,poradila by som sa s doktorkou,ale beries nizku davku,co by babatku nemala uskodit...pripadne ju este trosku znizit,ale ja by som uz uplne nevysadzovala...

ahoj ajka..nepoznáme sa ale pani icka mi o tebe hovorila...chcela som sa ťa opýtať- akú diagnozu si mala ty?koľko si sa liečila a aké lieky si užívala?
pred otehotnením si vysadila lieky alebo si ich prestala brať ked si otehotnela?ako si zvládala tehotenstov a šestonedelie a ako si na tom pri malom?
chodila si počas tehotenstva ku psychologovi? zvládala si svoju chorobu lepšie, ked si sa tešila na potomka? nevsúvali sa ti negatívne myšlienky do mysle?

ja trpím PP a chcela by som mať ešte dieťa, ale bojím sa toho akoby to vyzeralo, či by som to zvládla a podobne...ja užívam štvrtinu cipralexu a nič iné.

ahoj ketsut...kludne sa spytaj,co ta zaujma...

no baby dnes my príde na týžden návšteva som s toho na vetvy norm. som si musela dať celý neurol držte mi palce nech to zvládnem pekný den

ja si myslím, že by mi pomohla aj terapia kde by som sa naučila ako správne zvládať stres, úzkosť....také situácie čo ma vyčerpávajú

začala som športovať, je to výborné...človek získa kondičku, nie je taký slabý...a samozrejme energiu a nemá panická čas sa kedy vkrádať do myšlienok...

je zaujímavé, že mám závraty...a na kolieskových korčuliach prvé koliečko je troška problém ale potom to fičí.....

môj problém je taký, že ja sa skôr bojím, mám strach - stres.....ked sa premôžem, tak to potom zvládam....poviem si, že to nič nie je...ale vždy na začiatku všetkého je ten stres a úzkosť...neviem sa toho zbaviť.....

dobrý den pani icka....

to som veľmi rada, že ste taká ochotná