Ahojte vsetci, prosim poradte... s priatelom je to medzi nami take nijake, teda, neviem, ci spolu este chodime alebo nie. Dost dlho sme sa teraz nevideli a bola som hrozne smutna, lebo ho mam stale rada, ale tak trochu som si bez neho zvykla a bojim sa, ze ak by som ho stretla nazivo a spraval by sa ku mne tak "nijak", zas by som bola nestastna. Problem je v tom, ze dnes mi volal, ci mu nemozem dat jednu vec, ktoru mala u mna jedna jeho znama, ze uz tu vec potrebuje naspat. Tak ze ked budem mat cas, nech sa ozvem a stretli by sme sa, ja by som mu to dala... lenze ak sa mam s nim stretnut, tak nie len "v ramci niecoho ineho", co sa nas netyka, lebo neviem, ako sa mam k nemu spravat. Za takychto okolnosti sa s nim stretnut nechcem. Co mam robit? Ako mu to mam dat? Mate nejaky napad? aj nad postou som uvazovala, ale to by mohol pochopit tak, ze ked som uz vynalozila tolko usilia a isla na postu, len aby som sa s nim nestretla, tak ze ho uz nikdy nechcem vidiet, a to zas nechcem, aby si myslel, fiha, komplikovane, no nic, ale aj tak dakujem za kazdu radu ;), mozno predsa len motyka vystreli a pridem tu na nejake zaujimave riesenie
Ako sa vyhnut stretnutiu s nim???
A nemoze to byt tak ze sa ti proste z nejakeho dovodu boji povedat ze je koniec? Ked ste sa uz tak dlho nevideli v tom nieco bude. Mala som ten isty problem ze som nevedela na com som, cakala som nech sa teda prvy vyjadri, ale nestalo sa. Tak som ho k tomu musela doslova dokopat neustalim vypytovanim, az som dostala konecne odpoved ze ma ma stale rad, ale si potrebuje ujasnit par veci. Takze to beriem za nas koniec, co ine sa da z toho vydedukovat. Tak sa teda skus vypytovat aj ty, lebo nie je nic horsie ako ked nevies na com si, ako povedala Shaula Thalit. Keby som s tym prva nezacala ja, tak sa nic nedozviem, lebo zjavne nemal zaujem ma s tym oboznamit.
ja viem, ze som napisala, ze sa s nim nechcem stretnut iba na skok. Ale toto je trochu ine, hmmm, ako to vysvetlit...
Ak by som sa s nim stretla vo volnom case a len kvoli tej vedlajsej zalezitosti, tak by som nevedela, ako sa mam spravat, bolo by dost casu, cize niekto z nas by musel zahajovat ten rozhovor a tentokrat to uz nechcem byt ja.Bola som iniciatorom vo vacsine veciach. Ale v takejto uponahlanej situacii sa aspon ziaden rozhovor riesiaci vztah zahajovat nebude a ak on chce nieco so mnou riesit, musi si ma zavolat von priamo na rozhovor o nas dvoch, bez zamienky niecoho ineho... asi takto to vnimam
ved predtym v prispevku si pisala že nechceš sa s ním stretnuť iba na skok a zrazu že to spravíš narýchlo. nechapem. prečo sa normalne nedohodnete že sa stretnete v nejakej kaviarni aby ste sa porozpravali jak dvaja normalni ludia. a uvidiš jeho reakciu ked nebude chcieť tak to bude z jeho strany už asi jasný znak že to skončilo. inak zaujímalo by ma kolko mate rokov ked neviete či ste spolu alebo nie
ja sa s nim asi stretnem, ale tak to urobim, aby to bolo narychlo, aby sa on ponahlal a nebol cas na trapnu situaciu,
a keby si mu to nechala na vratnici, alebo u nejakej recepcnej?
to by bolo skvele, keby sa to takto dalo, lenze ja som v jeho praci nikdy nebola a ani by ma tam nepustili, ked nie som zamestnankyna a ani nemam prehlad o tom, kedy chodi na obed a tak
lenze to je v tom, ze ja nechcem, aby bol koniec :-( aj by som sa s nim o tom porozpravala, ale nechcem to zas iniciovat ja! vsetko musi vzdy vyjst z mojej iniciativy, uz ma to nebavi, nech sa aj on o nieco pricini. Ja by som sa s nim stretla, ale nie tak naskok, ze mu nieco podam, nebudem vediet, ako sa k nemu chovat, cize sa chvilu postrapnujem a potom pojdem domov. Bud sa stretnut narovinu vo veci riesenia nas dvoch alebo vobec, a nie takto
nechaj mu to v praci, ked bude na obede alebo si nekde odbehne s tym ze si nemala cas nanho cakat...
Nie je nic horsie, ako ked nevies, na com si. Myslim, ze ak si narovinu nepoviete, ze je koniec, tak ten koniec oficialne nie je.Takto sa len trapis. Myslim si, ze ak sa k tebe takto sprava, asi uz nechce s tebou vztah, pripadne by som to urobila pre dobro oboch tak, ze by som sa s nim stretla, podala mu tu danu vec, ktoru pytal a porozpravala sa s nim narovinu. Co je to potom za vztah, respektivne co to bol za vztah, ked jeden druhemu nedokaze povedat "je koniec", ale robi sa, akoby nic, ze to je zivot... to je strasny pocit.... ty sa nemas pred nim co skryvat...ukaz mu, o co prisiel
hmmm, aj nad tym som rozmyslala, len momentalne ma nenapada nikto z nasich spolocnych znamych, ktory by bol az taky dobry znamy, ze by som ho mohla posielat do mesta ako poslicka
