Ahojte!!...mam 14 a mam problem ktory mi dost vadi...Zrejme mam fobiu ale len na urcite druhy hmyzu...Nemozem povedat ze hmyz nenavidim bojim sa ho strasne...Bojim sa lucnych konikov kobyliek vciel os pavukov velkych druhov hmyzu a motylov...Radila som sa s mojim lekarom ten mi povedal ze si mam najst psychologa ale rodicia o tom nechcu ani pocut mama si mysli ze to nie je take vazne a otec hovori ze to vyriesi tak ako to riesili jeho rodicia..raz do mna hodil konika a skoro som odpadla..mnoho ludi a kamaratov sa mi za to smeje ze vzdy ked vidim maleho zeleneho konika mam hysaky ale mne to vazne vadi ved hmyz je vsade a myslim ze sa toho tak lahko nezbavim...prosim hladam odbornu pomoc alebo aspon niekoho kto zazil podobny proces alebo liecbu u psychologa..Dakujem strasne moc..prosim piste..je leto a uz len myslienka alebo zvuk konikovho cvrlikania ma privadza do mdlob...prosim potrebujem vas...Dakujem!!
Fóbia z hmyzu..
Fobii sa treba vystavovať, ale postupne - mozog musi pochopiť, že situacia, pri kt. už len jej predstava vyvolava hrozu a nasl. unikovu reakciu (kortizol) je uplne bezpredmetna, odporučam ti najprv si uvedenych fešakov predstavovať a postupne ich zdiaľky sledovať a približovať sa k nim (nie naraz) a pritom do toho nespadnuť a stale si uvedomovať, že je to ok, že ti nemožu nijak ubližiť a že by si ich mala mať rada, pretože na opak nie je dovod .. akonahle sa vydesiš, možeš začať od začiatku, popros rodičov nech ti s tym pomožu.
Angiiiiie228 ktovie, ako sa mas..ja som zacala zhanat informacie,lebo moja 3 rocna dcerka sa neskutocne-chorobne boji much. ani neviem najst slovo, ktore by to vystihlo.raz som si mysela, ze uz zavolam zachranku, nedala sa utisit,mysela som, ze zosalie. kazdemu odporucam vyhladat psychologa. ja idem teraz googlovat,lebo uz to nezvladame, aj ked sme sa strasne moc snazili.
nepocuvaj ludi, ktory ti napisu, ze si s tym poradili, ze komunikuju s prirodou a podobne..my s muzom prirodu milujeme, od malinka vysvetlujeme detom, ze akykolvek hmyz aj zvieratka su kamarati a podobne veci. dokonca sme pred nou nikdy nezaslapli pavuka, ani nic ine. ak nejaky bol doma, tak som ho zobrala na ruky a vyniesla na balkon. cize toto pisu ludia, ktory nemaju o fobii ani sajnu.
Angiiiiie228 ktovie, ako sa mas..ja som zacala zhanat informacie,lebo moja 3 rocna dcerka sa neskutocne-chorobne boji much. ani neviem najst slovo, ktore by to vystihlo.raz som si mysela, ze uz zavolam zachranku, nedala sa utisit,mysela som, ze zosalie. kazdemu odporucam vyhladat psychologa. ja idem teraz googlovat,lebo uz to nezvladame, aj ked sme sa strasne moc snazili.
nepocuvaj ludi, ktory ti napisu, ze si s tym poradili, ze komunikuju s prirodou a podobne..my s muzom prirodu milujeme, od malinka vysvetlujeme detom, ze akykolvek hmyz aj zvieratka su kamarati a podobne veci. dokonca sme pred nou nikdy nezaslapli pavuka, ani nic ine. ak nejaky bol doma, tak som ho zobrala na ruky a vyniesla na balkon. cize toto pisu ludia, ktory nemaju o fobii ani sajnu.
Možno je Tvoj problém úplne iný, ale spomínam si na časy, keď som sa velmi bala všetkého chrobakov, myší, múch atd. Čo liezlo som okamžite zabila, pripadne vyhnala z okna.
Náš strach vychádza z našej nevedomosti. Skrátim to a napíšem, aby som svoj strach prekonala, začala som hmyz a všetko živé okolo pozorovať a rešpektovať. Naučila som sa nebáť lezúceho pavúka po mojej ruke, ale začala som vnímať ako ho cítim ako mi po nej putuje,. Pozorovala som čo bude ďalej a on si trochu pochodil a zliezol. A tak je so všetkým, preputujú po mne mravce keď ležím na tráve, jednoducho idú ďalej ako potrava a ani nič iné nie som pre ne zaujímavá. Veľký hmyz nechytám do ruky, ale dokážem ho zblízka pozorovať. Pochopila som, že na tejto planéte máme miesto pre život viacerí a každý si robí svoje. Zvieratá útočia len ked sú ohrozené či napadnuté. Žijem teraz v oblasti kde je samá príroda a čím viac s ňou komunikujem tým viac príjímam aj jej obyvateľov.
Angiiiiie228.Tak to mi ver ze nie si jedina.Ja mam 27 a mam ten isty problem.Akurat sa zapodievam myslienkou ze by som mala navstivit psychologa ci mozno psychiatra.Viem ako sa citis.Poznam to.Ci uz si doma a cokolvek preleti momentalne stresujes.Neviem ci mas aj ty ten pocit ale ja si myslim ze tym ze mam strach z hmyzu mam nan aj vycibreny sluch.Zacujem ho skor nez napriklad niekto iny.Ako priklad uvediem,ze dnes som bola na kofolku a nebolo mozne sa k poharu ani priblizit same osy a vcely a to musim podotknut ze som bola so svojim 10 mesacnym syncekom.Keby nie mojej sestry tak sa asi zblaznim.Pevne verim ze som ti aspon trochu ulavila,nie si sama,drzim ti palce ak uz k tomu psycho... pojdes.A vies ty co?ak ta vasi neakceptuju tak chod za lekarom sama.Ved nic zle predsa nerobis.A ak to dokazes teraz verim ze az "vyrasties" bude sa ti zit minimalne o 100 % lahsie.Drzim palce
Angiiiiie228.Tak to mi ver ze nie si jedina.Ja mam 27 a mam ten isty problem.Akurat sa zapodievam myslienkou ze by som mala navstivit psychologa ci mozno psychiatra.Viem ako sa citis.Poznam to.Ci uz si doma a cokolvek preleti momentalne stresujes.Neviem ci mas aj ty ten pocit ale ja si myslim ze tym ze mam strach z hmyzu mam nan aj vycibreny sluch.Zacujem ho skor nez napriklad niekto iny.Ako priklad uvediem,ze dnes som bola na kofolku a nebolo mozne sa k poharu ani priblizit same osy a vcely a to musim podotknut ze som bola so svojim 10 mesacnym syncekom.Keby nie mojej sestry tak sa asi zblaznim.Pevne verim ze som ti aspon trochu ulavila,nie si sama,drzim ti palce ak uz k tomu psycho... pojdes.A vies ty co?ak ta vasi neakceptuju tak chod za lekarom sama.Ved nic zle predsa nerobis.A ak to dokazes teraz verim ze az "vyrasties" bude sa ti zit minimalne o 100 % lahsie.Drzim palce
Nie si jediná s týmto problémom. Fóbií je veľa, mnoho ľudí nimi trpí.
Pozdravujem tvojho otca, tá jeho metóda hádzania lúčnych koníkov.... no nemám slov. Ja osobne od malička trpím fóbiou z hmyzu. Mama mi rozprávala, že už ako malá dvoj-trojročná som mala hysterické záchvaty a plač, keď si na mňa sadla muška. Jednoducho som sa s tým narodila. Tiež sa bojím všetkého hmyzu, ako ja hovorievam, okrem muchy, mušky a komára sa bojím všetkého. Keď v byte nájdem pavúka, či nejaký hmyz, vyjdem z tej miestnosti, kým to nietko nedá preč. Nemôžem za to , fóbia je silná. Do mňa keby niekto hodil nejakého chrobáka, rovno mi môžu volať RZP-čku, fakt sa čudujem tvojmu otcovi. Na tom, že vyhľadáš pomoc psychológa nič nie je, nie je to hanba. Určite vyhľadaj pomoc.
maleho odmala ucim ze chrobaciky a mravceky su kamarati...a nema vobec s hmyzom problem, hra sa s nimi. vysvetlujem mu ktore zvieratka su neskodne a ktore su nebezpecne, co si moze dovolit, ktore chytit a ako
povod strachu moze byt bud v traumatizujucom zazitku, alebo aj v strachu tvojich rodicov. mam skusenost ze rodicia prenasaju strach na svoje deti. a ked som videla ako moja svokra vravi mojmu synovi ked pozerali knizku ze fuuj pozri aky HNUSNY pavuk tak som mala chut po nej skocit / podobne s nim komunikovala ked sa rozpravali o cernochoch!!) tymto sposobom dieta uz odmalicka ziska odpor k tymto v podstate neskodnym a plachym tvorom
tiez radim psychologa, plus skus zacat trochu skumat tieto zvieratka...ja ich obdivujem, odmalicka ma vsetky zvierata fascinuju a nebojim sa ich
treba zmenit postoj, myslenie...psycholog ti snad pomoze ale hlavne ty musis chciet.
alebo si daj do googla " entomofóbia"
