Vztah so zenatym chlapom

presne, je to tazke, flirtuje, to viem, a verim tomu ze im hovori tie iste pekne recicky ako mne..a mozno aj viac, ja som z tohho velmi nervozna, denne, hoc sa zato nenavidim fifajcim kopu cigariet, nemozem prestat na nho mysliet, vidim ho aj ked privreim oci, sniva sa mi s nim, vidim ho vsade, aj kde nieje...uz sa to zacina menit na nocnu moru..uz od zaciatku, odkedy sme sa prvykrat stretli som vedela ze nieco medzi nami bude, ale vtedy som netusila, ze je ma svoju vlastnu rodinu, totiz vyzera tak na 28 rokov..kto mal vediet, ze je to taka svina??A aj napriek tomu nemozem sa od neho odlucit!

uz som ti tu vcera písala, ale vidím, ze si ozaj velmi ale velmi nestastne zalúbena a rozíst sa s ním nebude pre teba lahké. ale ked sa na to celé pozrieš poriadne s rozumom a nielen srdcom uvidís ze to zvládnes. urcite! Drzím palce! Ozaj je v tvojom okolí /len ho nechces viedieť/ niekto, kto si naozaj zaslúži Teba. Tvoj ženatý priateľ ako si písala, flirtuje aj s inými, a ako môžeš uveriť že im nehovorí tie isté sladučké slová ako aj Tebe, ked nie si práve pri nom, mozno aj teraz v týchto chvílach... Mozes takému chlapovi verit? Ved to sa prieci zdravému rozumu: má Teba, manželku a flirtuje aj s inými....Ja neviem, ale takto by rozumná žienka ako Ty nemala zotrvávat vo vztahu, ktorý ABSOLUTNE NEMA PERSPEKTIVU, a Ty píšeš, že chces mat vlastnú rodinu, deti. Ale to sa s takým chlapom jednoducho nedá. Verím, že sa rozhodneš správne, a po niekolkych mesiacoch sama zistíš, že si rozchodom s ním spravila to najlepšie čo si mohla, a zrazu budeš na seba hrdá, že si to dokázala!!!

teraz je to este ake take, lebo ho nevidam kazdy den, ale cez skolsky rok, zas budem zavisla na nom, kazdy den ho stretnem..bude mi chybat..ak sa s nim rozidem, a ja sa uz poznam, budem nestastna ak ho uvidim, budem sa nenavidiet, jeho tiez, a v hlbke srdca vzdy lubit ho...

Tiez som mala 18 vtedy... :) Uplne ti rozumiem. Keby to bolo lahke, nepises sem, ale keby to bolo lahke, nemala by si skusenost. Ak to prekonas, ak to skonci dobre... budes vdacna za tu skusenost. Ak to nezoberes za ten dobry koniec... bude to bolave. A bude to trvat... Ja som ani neviem ako popri tom vsetkom vystudovala vysoku skolu, za 5 rokov sa da stihnut aj to, ale stihla som sa aj zblaznit, aj sa dat dokopy, teraz uz pracujem, mam zdravy vztah a kazdy den si dakujem, ze som za vodou, ze nemusim pchat denne do seba lieky, ze chcem zit uz aj bez nich, aj bez neho. inspiruj sa :)

no boli, sama hovoris, a vies o com, mam 18..chcem dokoncit skolu a ist na vysku..aa potom rodina deti, praca...len ci budem toho setkeho schopna....aaah, mohla som to x-krat ukoncit,aale...ved vies co...a dik..som rada ze nesom v tak tazkej situacii sama, azda to nejako prekonam, bez ujmy na zdravi, uz ci psychickom alebo fyzickom..

babylonka alebo wertherka. ako kedy, stale ja :)

babika a on taha za motuziky... alebo rybka na navnade a on len taha udicu na breh... a tak dalej a najma dokola. ale kym ti to takto vyhovuje, ok. ak nie, rob nieco... neviem, necitala som celu diskusiu, neviem kolko mas rokov a podla toho co od zivota ocakavas... len uvazujem, ze mas plus minus 20, preto ti radim tak ako ti radim. keby si mala viac, a za sebou iks nezdarenych vztahov, brala by som tento ako... z nudze cnost... ale ak mas vsetko pred sebou, prec s tym... sajrajt to je, nie vztah. boli to, boli.. ak nie teraz, bude.

presne take pocity mam ja teraz, ked som bez neho chyba mi..ked som s nim, rozmyslam preco?co na nom vidis?Mam sa s nim stretnut a som nervozna hrozne nervozna, niekedy mam chut mu povedat ze odchadzam ze nemozem byt v jeho blizkosti, ale ked ma obiime, to ma uvoli a uz moze robit so mnou co chce...zabudam pri nom na vsetko, v tom okamihu neviem kde sa nachadzam a je mi to jedno..je mi ukradnuty cely svet, vsetko, hlavne ze je pri mne...som ako jeho babika

Ako by som citala svoje riadky spred par rokov... A teraz nad tym celym mavam rukou. Aj u mna to zacinalo zufanim si, placom... preslo do uzkosti, depresii, sebaposkodzovania... to uz som nebola ani schopna sa s nim stretnut... uz som nevedela ani, co od neho chcem, chcela som ho, ale uz som ho nevladala ani chciet zaroven. No a potom ta cvokarina. Dalo mi to vela... bolesti, skusenosti.. ale mohla som byt bez toho. Plne ta chapem a respektujem, ak mu ani teraz nedas zbohom... chapem to, ale... drzim palce.

ako sama hovoris je to tazke, aa nechcem to preto to nedokazem urobit...NEMOZEM...som z toho kazdym dnom zufalejsia..vzdy si hovorim..neplac pre neho, nestoji ti to zato.ale nedokazem, ja na nho nikdy nezabudnemm a vzdy budem nestastna ked si na neho pomyslim, najracej by som vratila cas nikdy to neurobila :(