Takze ako zacat .... Sama netusim. .. .
Mam 18 a za sebou ziadny vztah . Iba jeden da sa povedat .... flirt alebo take nieco . No toto sa skoncilo skor ako sa z toho stihol stat vztah . A dovod? Jasne ze JA. Znova som od seba odohnala niekoho kto by ma lubil. A preco vlastne??
Preco vzdy ked o mna niekto prejavi zaujem som schopna vymysliet 100 dovodov na to aby medzi nami radsej nebolo nic.. Pre istotu . Lebo asi viem ze skor ci neskor by sa to medzi nami skoncilo . Ja zrejme NIESOM schopna LUBIT.
A co je to vlastne LUBIT ??? Aky je rozdiel niekoho LUBIT a mat STRASNE RAD?? Kde je ta hranica??
Pripadam si nenormalna tym co tu pisem ... Ved ja by som si mala zivot uzivat mat asi vztah za vztahom tak ako bezne baby v mojom veku . Nepodari sa ? NEvadi bude niekto iny... Preco ja takto neviem rozmyslat .... a radsej nemam nikoho ..Zda sa mi ze rozmyslam ako 100 rocna a nie ako 18 rocna.. Cim sa to vlastne trapim ? Sebou ? Niekym? Laskou ??
Milion otazok ....... Mam v dusi chaos .
a este ... vekovy rozdiel 9 rokov.. je to vela? nie je to vela? co je to vlastne vela?? Preco stale myslim nanho??? Ved aj tak sme od seba daleko a nemozem byt teraz s nim ... Tak preco ?
Zivot je taky zvlastny obcas,....
Tieto vety nemam kam napisat nemam ich komu povedat .... Nikto by ma nechapal . Ked ani ja sa poriadne nechapem ....
