Priateľ má 30 rokov, zachviľu 31 a stále žije s rodičmi. Zdá sa mi to divné a vadí mi to. Mám pocit, že jemu to tak vyhovuje a nechystá sa osamostatniť. Keď prídeme ku nim domov, tak sme spolu v detskej izbe. Detskej! Znie to smiešne. Už som sa s ním o tom aj rozprávala, ale tvrdí, že nemá peniaze na to aby platil byt a všetko ostatné. A to nie je pravda. Zarába slušne, 850e mesačne má a v novembri mu majú zvyšovať plat. Veď koľko ľudí zarába oveľa menej a dokážu vyžiť. Neviem čo mám robiť. Ľúbim ho ale neskutočne mi to vadí, veľakrát rozmýšľam či ten vzťah vôbec niekde speje, keď z jeho strany je to vždy rovnaké. Sme spolu 2 roky.
Má 30 a žije s rodičmi
melany
Katrin...
Ja poznam rodinu kde žije s rodičmi 40 ročný syn a vôbec ho to netrapi,,hlavne že mu ma kto oprať, ožehliť, navariť peniaze dava minimalne možno raz za pol roka. hrozne a pritom nie je jedinačik, on sa nevie osamostatniť debil.
AdamKrt
A kde je ten problem, ziadny nevidim ???
Kolko rokov mas Ty a kde byvas /vo vlastnom, ci u rodicov/?
Na co by mal riesit vlastne byvanie, ked to nepotrebuje ? Ked to bude potrebovat, tak to zacne riesit. Aspon si nasetri peniaze.
