zle som sa rozhodla

Príspevok v téme: zle som sa rozhodla
nerozhodna

Chcela by som sa vas len opytat, ako to znasate, ked urobite zle rozhodnutie. Ja mam 16, teraz nastupila na gymnazium hlavne kvoli jazykom. Lenze mam z toho velmi zly pocit. Chcela som ist predtym na strednu, taku ktora by ma bavila. Vsetci odporucali gympel a ja som sa nakoniec rozhodla ist nan a teraz neviem co mam robit. Mam z toho naozaj velmi zly pocit. Nemam ten taky strach z niecoho noveho, ale vzdy ked tam dojdem sa mi zda, ze tam nemam co robit. Myslim, ze som urobila strasnu hlupost a aj ked vsetci hovoria, ze si zvyknem. Ale pravdepodobne sa mi tam aj tak nebude pacit. Jednoducho som si to inak predstavovala a teraz neviem ako sa mam vyrovnat s tym, ze som urobila taku hlupost.

barbinka

ja zasa neľutujem, že som bola na gympli. Matematiku a jazyky tam máš na väčšej úrovni ako na ostatných školách a v ďalšom živote ti to veľmi pomôže.

Petuska B

Gympel je totiž príprava na VŠ, to si treba uvedomiť hneď, že ak idete na gympel, musíte ísť potom aj na VŠ. Tiež ma chceli strčiť na gympel, no v 16 - tich rokoch predstava tak dlhého štúdia s následnou VŠ ma dosť desila a tak som si radšej spravila strednú. A ak by som sa rozhodla neskôr ísť na VŠ nič by som nestratila iba získala.

acdar

Gymnazium je podla mna skola, kde sa clovek nenauci nic, co by k zivotu potreboval. Je to len akasi predlzena zakladna skola, kde do cloveka nahustia mnozstvo zbytocnych informacii, ktore nikdy, nikde nepouzije.

Petuska B

Nerozhodná, tiež som urobila presne také rozhodnutie ako ty, na škole som vydržala 3 mesiace a potom som si vybavila prestup na školu, ktorá ma naozaj bavila. Takže nič nie je stratené. Je zbytočné ak tam budeš. Mala som spolužiačku, ktorej to nechceli dovoliť rodičia a evidentne ju škola nebavila, tak to mala v paži až ju vyhodili a rodičia nemali na výber. No je lepšie sa s rodičmi otvorene porozprávať, ale zas v 16- tich rokoch vedieť, čo chceš a čo ta bude baviť, je dosť umenie, máš aspoň predstavu aká škola by ťa bavila? Lebo bez toho sa nepohneš.

bub

dovolim si zapojit sa do tejto diskusie. Ja som pod vplyvom rodicov tiez isla na inu skolu,ako som tuzila a vystudovala som to, co dnes aj robim. Studium ma aj celkom bavilo,ale praca v tomto odbore vobec nie. Nie som schopna radikalneho rozhodnutia prejst do ineho odboru, znem si, co som si zasiala a zivot si sprestrujem konickami z odboru, ktory som chcela studovat. Dnes som mama a rozhodla som o skole mojich deti, su este male, ale tiez mam dodatočne zly pocit,ze som rozhodla zle. Este neviem,ako to dopadne, ale zly pocit ma suzuje, preto chapem tuto diskusiu. Ake z toho plynie ponaucenie? Clovek sa v danom okamihu a za poznania vzdy len obmedzeneho objemu informacii rozhoduje najlepsie ako vie. Ak neskor zisti,ze to nebolo to najlepsie,nemoze upadat do depky,lebo "po boji je kazdy kralom". Dnes nemozme vediet, v akom svetle sa zajtra ukaze nase rozhodnutie, bohuzial. To je princip, ako zit dnes a v pokoji. Nepozerat na chyby minulosti,lebo budeme mat depku, zit mame dnes,poucenim z minulosti nerobit rovnake chyby, a prilis sa neupinat na nerobenie chyb v buducnosti, lebo to prinasa beznadej. Ak sa da "bezbolestne" a s vedomim si plneho pokoja a odhodlanosti zmenit nase rozhodnutie, tak to urobme. To chce vsak chladnu hlavu a dostatok informacii a velmi dolezita je podpora najblizsich ludi, ci aj oni maju pokoj v nasom novom rozhodnuti! Ak chceme byt stastni, zime dnes v tom, v com sme sa rozhodli a povazujme to za spravne v danom okamihu. Hovorim to vsak len zodpovednym ludom. Ti,co im jedno, co s nimi bude, len nech nejako "prezivaju" taketo problemy nemaju, ale niet im co zavidiet, nemozu vela od zivota ocakavat... ale to je uz ina tema..

Deeeee

ja si nemyslim, ze si sa zle rozhodla, ja som sla na gym nahodou, otvarali osemrocny gym a tak som skusila prijimacky vyslo to a tak od desiatich do osemnastich som bola na gym, po tom som si mohla vybrat akukolvek vysoku aku som len chcela, odporucali mi VSVU no a nakoniec som skoncila socialnu pracu a bonus je, ze ani nepracujem v odbore, kazdy si v zivote najde svoju cesticku, a myslim, si, ze gym je super prave pre nerozhodnych, poskytne ti po jeho skonceni kopec moznosti

tekvica2502

ja mam 19 a ked som nastupila ako 15rocna na gympel tiez som sa prvy mesiac citila tak ze tam nemam co robit a ze tí vsetci ludia ,ci uz profaci ale aj moji spoluziaci su strasne iní a divní....vsetko som so zapisovala do dennika a ked som to asi pred mesiacom len tak z haluze citala neuveritelne som sa nasmiala ako som si toto mohla mysliet,,,teraz viem ze to bol mylny pocit,pretoze vsetko to boli skvelí ludia a super gympel...ten pocit presiel hned po mesiaci,paradne som si zvykla...bola tam mrtna sranda a aj vyucba bola super,,,ani lahka ale ani nejako extra tazke to nebolo....teraz idem na vysku,a celkom mi je luto za tymto gymplom,ale co uz,vsetko ma svoj cas a treba ist dalej....tak ja len tolko...ono je to normalne podla mna ze sa tak citis ale nechaj to plynut tak a uvidis ze si paradne zvyknes a o par rokov sa budes mozno na tomto smiat ako ja:)drzim palce

alzbee

babenka1: pekna myslienka a rozumiem, co si nou chcela povedat:)) ale ber to tak, ze cloveka to proste hneva, ked MA na vyber a ma pocit, ze si vybral zle...a nejde o nevdacnost a nevazenie si toho, ze mozme studovat.

beb

Ahoj, myslím, že to je tým začiatkom. Noví spolužiaci, noví učitelia, každý od Teba dačo chce a v hlave máš z toho asi zmätok.Ale to prejde, ak si sa dobre učila, tak po pár týždňoch určite bude fajn. Sama učím na gymku a viem, že žiaci majú na začiatku takéto problémy. želám veľa síl a skoré zlepšenia situácie.