alkohol

lenca45

Zacat pit a hladat oporu v alkohole je ubohe a nesmierne egoisticke. Najma ked ide o rodicov, ktori maju deti - a tie ich potrebuju. Taketo zlyhanie je neospravedlnitelne, pretoze v dnesnej dobe uz kazdy vie, ze pomoc existuje, len treba chciet hladat alternativne metody a nie zacat najlahsiu "upokojovaciu" cestu - chlastanie. Vela nekonecnej sily a optimizmu zelam najma vsetkym detom, ktore musia znasat alkoholizmus rodicov... raz sa im to snad vrati.

Onn

rok nepijem ,ale teraz co som dostal za stavy vo vani..uplne ma zaliala taka , bezmocnost ,neklud a strach , nervozita , tazko sa mi dychalo ,tlak na hrudniku, a viem ze hned keby som vypil jedno poldeci odyslo to ...ale napokon som to rozdychal nejako ,aj ked este stale to trva v malom ...

pelargonia

18hvizd - "problém s alkoholom" - to je zložitá otázka - treba si presne definovať pojmy a byť k sebe úprimný. Poprvé, je super, že si to uvedomuješ, to je základ...

A ďalšie - potreba si uvedomiť, že JA MÁM TÚ SILU niečo s tým urobiť...

Bolo by treba si to prediskutovať s niekým...napríklad ak upadáš do depresií, sám si veľmi nepomôžeš a nepomáha ani zľahčovanie situácie...

Sama som mala obdobie, keď som bola v tom - napriek tomu, že v rodine som mala odstrašujúce príklady, tá genetika a najmä naučené spôsoby reagovania na ťažké životné udalosti urobili svoje...čo pomohlo mne: pomenovať pojmy a dojmy a UVEDOMENIE SI, že JA SOM SILA a JA TO CHCEM ZVLÁDNUŤ...že nie som obeť, ale kreatívny silný človek ako ktokoľvek iný a že nechcem byť troska ako ten a ten...

A krok za krokom - riešiť si emocionálne traumy, byť k sebe totálne úprimný...a keď už zistíš, že si SILA, ale stále ešte nevieš ako čo, tak chytro za odborníkom...držím palce, dá sa to zvládnuť, čím skôr, tým lepšie, fakt...