Prehnané obavy spojené s trávením

Poznám z vlastnej skúsenosti, o čom píšeš. Ako správne tušíš, je za tým psychika, presnejšie Tvoje myšlienky, ktorými si vlastne privolávaš nežiadúci stresujúci stav. Problém je v tom, že tým mimochodom klamlivým myšlienkam absolútne veríš a naopak neveríš sebe, že by si takú situáciu, keby prišla, zvládla. Prvá vec, ktorú je potrebné urobiť, je spochybniť svoje postoje:
1.myšlienka - Ak nepôjdem na WC doma, budem musieť inde a z toho mám strach
2. myšlienka - Čo ak to na mňa "príde" mimo domu
3. myšlienka - keď niekto zistí, že som bola na WC, tak sa strápnim
4. atď.
SPOCHYBNENIE:
1. čo sa stane také hrozné, ak pôjdem na WC mimo domu? Spoločnosť s tým počíta, veď sú WC-ka vo všetkých úradných budovách, školách, reštauráciách atď, je to prirodzená ľudská potreba, som človek ako každý iný, aby som prežila musím prijímať potravu a následne aj niečo vylučovať. Čo je pre mňa také hrozné na "verejných" záchodoch? Ak tam pôjdem, nič hrozné sa mi nestane, veď som to už x-krát zažila a som tu.
2. ak to príde mimo domu, vyhľadám najbližšie WC - v meste ak nie sú poblízku verejné WC, tak sú reštaurácie, bary ...
3. nie je to hanbou pre človeka, WC sú na to, alebo je niekde napísané, že sú určené len pre malú potrebu? Niet človeka, ktorý by takú situáciu nezažil. Ak tam nie je dobré vetranie, tak sa dá strieknuť trochu voňavky : )
K týmto bodom si môžeš kľudne doplniť ďalšie racionálne postoje, ktorým je potrebné, aby si začala veriť. A poradím ešte niečo: nabudúce, keď to na Teba príde, nebež hneď na WC-ko. Mne sa to stalo pred 90-min. hodinou a vedela som, že je to psychika. Tak som na WC nešla s tým, že som sa prvých 30 - 45 minút presviedčala, že mi nič nehrozí a ak by to bolo naozaj neznesiteľné, vypýtala by som sa z hodiny, veď to nie je hanba. Toto som si dookola opakovala a postupne som sa ukľudnila. Keď som bola spolovice kľudná, učiteľka nám dala neočakávane test :) Vedomie, že som zvládla obávanú situáciu a ešte aj dokázala napísať test posilnilo moje sebavedomie a nasledujúce hodiny som už WC-ko neriešila, keďže som už vedela, ako to mám riešiť, keby to prišlo znova. Navyše si myslím, že pokiaľ človek nemá črevnú infekčnú chorobu alebo neurobil dietetický prehrešok (napríklad pomiešal slivky s mliekom :), mal by takéto stavy vedieť potlačiť.

Toto je podla mna serofobia a urcite to bude velmi perspektivny, novy psychiatricky obor.

AdamKrt, stolica sa nema zadrziavat. Nie je to zdrave.
Moj problem je v tom, ze cezo mna strava prechadza rychlo, isla som s tym aj za gastoenterologom, ten ma poslal na jeden test-sledovali, ako rychlo mi prejde crevami barium. V beznom zivote sa nmi niekolkokrat tyzdenne stava, ze sa hoci napijem caju alebo zjem kusok chleba a musim ist vzapati na velku. Nezavisi to od stresu. To barium teda cezo mna preslo rychlo, normalne 10 minut po vypiti mi trebalo na velku a aj lekar potvrdil, ze strava mi rychlo prechadza zaludkom. Inak som uplne zdrava, lekar povedal, ze mi nic nie je a odporucal probiotika. Takze ja to mam mozno tazsie, ja proste dostanem krce a musim utekat, nemam to psychicke.

taketo vselijake fobie predsa vyriesi psycholog alebo psychiater

tak taketo horory poznam aj ja, jeden cas a trvalo to pekne dlho, akonahle som vytiahla paty z domu na nakup, prve, co bolo, hladali sme pre mna toalety , a co najrychlesie! Uz mame celkom prehlad xixi.
Ked som vedela, ze idem na nakup, aj som sa motala este chvilu doma a nic sa nedialo, no len co som vysla na ulicu, proces sa zacal...
Vo velkych nakupnych molach nebol problem, tam v kazdom obchode je verejny zachod, ale na postrannych uliciach, kde je len obchodik vedla obchodiku, tak to bol velky problem, husia koza, chlpky mi stali jak antenky,
potom len rychlo hladat rychle obcerstvenie < a v niektorych vas pustia iba vtedy, ked si tam daco kupite>
ked si teraz na to spomeniem, je mi aj do smiechu, aj zle zaroven, ked ma manzel vypustil z auta pred McDonaldom a on musel kruzit dookola, lebo nemohol nikde v okoli zaparkovat a este som si musela najprv cosi kupit, aby mi zriadenec dal kluce..ale to nebolo pravidlo, ze trebalo pytat kluce>
myslim, ze to bol strach z nepoznaneho,
potom nejak pozvolne to samo prestalo a ked nahodou, ze to na mna aj teraz necakane pride, uz nie je problem, uz viem, ktorym smerom sa rozbehnut, v ktorom obchode je moja miestnostka

kolko mas rokov a kam chodis do skoly? ake mas vztahy v rodine..?

nie, vždy som stihla odbehnúť niekam:D ale mám proste prehnaný strach, že budem musieť a nebude kde:(

Nech Ti zoberu kluc od WC, alebo nech Ta tam nepustia a uvidis, ako dlho budes musiet vydrzat este. Skus pohladat na internete nieco ako kegelove cviky. Da sa posilovat ako vagina, tak zvierac. Jednoducho to nepustis. Pokial si sa vyprazdnila, nemoze byt problem.

pre elly:
myslela som si ze niekto kto ma problem ako JA neexistuje, ked denne vidim ako sa ludia natlacaju,zapijau jedlo bez problemov,tesne pred tym nez idu do autobusu, alebo na dlhu cestu vlakom..pre mna nepripustne..myslela som ze nie je nik dalsi s podobnym"trapnym"problemom..vzdy ked mozem vyyhovorim sa na krce, ze mozno budem zvracat..hocico len nie povadat pravdu.-a teraz som zistila, ze presne pises o MOJOM probleme..skusala som s tym najskor bojovat tak,ze som bola po vsetkych moznych vysetreniach, ale zbytocne, vraj je vsetko OK, hadica do zaludku, sona, gynek, vsetko proste,ze je to zo psychyky som odmietala pripustit.dnes,ked zijem mimo domu, mimo mojho otca sa mi to trochu zlepsilo, uz nemavam take rychle stresy ze kam na zachod;)..ale aj tak nie som z toho OK.mam priatela, vie o tom, teda ani pred nim som nedokazala povedat na 100%pravdu ze v com mam problemy, vie len ze mi zle travi,a po jedle musim chvilu lezat proste klud mat a ze jedlo nezapijam studenymi vodami to vobec..ale je to vsetok o dovere.ked ma prist ku mne po dlhsom case napriklad, tak citim uplne ako som nervozna ze chcem aby vsetko vyslo,tesim sa a vtedy to pride zas..ked chcemm aby bola pekna vecera-nehrozi absolutne..bojim sa,tak radsej nechodim takto ze jest vonku pokial to nie je s mamou napriklad alebo niekym komu verim,a viem ze to pochopi,aa nehanbim sa za to, ak nahodou budem musite vtej chvili "bezat"na zachod;)alebo najlepsei blizko mojho domu kebyze nahodou...ist domov na zachhod..proste aj s mojim priatelom potrebujem po pauze ked sa nevidim,lebo on nebyva tam kde ja, chvilu isty cas stravit,dva dni tri spolu stale, az viem ze som OK a v pohode a nebojim sa ist s nim napriklad von papat;)ale tusim ze akokolvek na tomto budem dalej snazit sa pracovat,nikdy nebudem jest s chutou vo vlaku ci autobuse ako napriklad ON;)

Elly a to si sa vzdy do teraz posierala ?