KEDY VAM BOLO V ZIVOTE NAJHORSIE????

shaula co sa stalo??

Prave teraz.

dnes mi je najhoršie , rozišiel sa so mnou priatel :-(

je to tazke...ja viem...hlavne ked to trva tak dlho....ja osobne som prave vo faze ze sa snad z toho uz dostavam (aspon dufam ked si to uz uvedomujem)...ono...tie vsetky pocity sa vystupnovali ked sa vsetko dostalo von, vsetko to co ma trapilo...tak som mala pocit ze je to este horsie ako ked som to mala v sebe..... vtedy som mala este vecsiu chut s tym vsetkym skoncovat...potom bolo pol dna svetielko nadeje a skoncilo to este horsie...... museli pri mne stat asi vsetci sveti ze som este tu....momentalne som vo faze ked sa snazim samu seba presvedcit ze to tu musi mat nejaky zmysel (mam manzela aj dieta a predsa to bolo malo na to aby som takto skoncila) ..nie je to lahke a stale si zelam aby som vtedy mala tu silu pritlacit viac... ale ostavam uz iba pri zelani, a uz si to uvedomujem...asi to musi prist samo..... ja len viem ze pri mne stal clovek ktory ma podrzal ked bolo dobre , zle aj najhorsie a stale stoji pri mne...(aj ked iba na dialku...ale viem ze sa ma snazi podrzat...) rada by som ti poradila a povedala vydrz prosim ta, kvoli tvojej priatelke ale najvacsiu cast musi asi ona sama chciet...(ale nepomoze ked jej to budes hovorit...na toto musi prist sama, ty si tu iba ako oporny stl, bohuzial viac nemozes urobit...ale je to viac ako si myslis)..drzte sa

Často...Je to taká očista duše- keď sa pohár naplní, treba ho jednoducho vyliať. Vtedy sa treba riadne vyrevať, až tak, že človek nevládze ani dýchať, duša sa očistí a zas môžte ísť ďalej. Chvíľu bude fajn a potom to znovu príde. A stále dokolečka.

ahoj lek, prezivala som cosi podobne, a mozem ti povedat, ze podla mna neciti ako velmi ju lubis. ja som bola taka ista absolutne ziarliva, majetnicka, protivna, lebo som ho milovala viac ako cokolvek ine,a z druhej strany som necitila lasku. preco ju nevzmes k psychologovi? nerozpravali ste sa o tom? a ako dlho ste spolu, ak sa chcem spytat?

vieš sylvinkaz... ďakujem za podporu i uznanie no neviem či to zvládnem.. tu ide o to že ja už dosť dobre viem čo jej je ale nedokážem jej nijako pomôcť.. ona už z princípu všetko odmieta, je apatická a nepripustí si chybu, práve naopak.. ostatný sú zlý, niekedy je to úplne hrozné, napíše mi "ahoj nejdeš na chvíľku na net?".. a ak tam do minúty niesom príde strašná depresia a ja som na vine.. a neverí mi, že som bol ja neviem kde, že som v práci a hneď nemôžem, že som nepočul sms-ku atď..., myslí si že ju považujem za otravnú kravu s ktorou sa ani baviť nechcem a ignorujem ju a už to zasa začína.. 2-3 dni utrpenia, potom sa to dá do poriadku na pár dní a zasa odznova, a stále dookola.. už to trvá pár mesiacov a stále sa to stupňuje... dalo by sa toho veľa ešte napísať ale škoda elektriky, nedá sa to tu vysvetliť... tak dobru noc

lek...dakujem ti...aj za tvoju priatelku
naozaj to potrebuje, ver mi...a snazi sa ...aj ked to v ociach druhych nemusi tak vyzerat...ver mi v tomto...
neprestavaj sa pytat...cez chat, to je najlepsie (gmail skype whatever)...aj ked vyzera ze ti nieco nechce povedat tak chce...a velmi...len nevie ako na to.... v tomto pripade nie vacsinou neznamena nie ale skryta tuzba aby si sa pytal dalej, hadaj, tapaj...prides na to... drzim ti palce...potrebuje ta viac ako si vies predstavit

leerka.. myslím, že susulicek má teraz v niečom pravdu.. ako.. je pravda, že ta moja by si zaslúžila tu sprchu, ale na to odvahu nikdy nenájdem, odpozoroval som, že i minimálna kritika je pre takého človeka zdrvujúca a ešte viac sa potom ponára do pochmúrnych myšlienok... bolo by to maximálne kontraproduktívne.. a aj ten názor s mailami má niečo do seba.. vezmem ju von, nech vypadne s toho pekla čo ma doma, ale nedokáže o tom hovoriť.. iba hodiny sedíme v aute.. keď sme na chate ide to trošku ľahšie, i keď ani to nieje to pravé.. je to strašne neosobné.. aspoň pre mňa... čo robiť??...............

leerka...
studena sprcha nikomu nepomoze...
ja som teraz naozaj na tom zle...priznavam...cely september sa z toho dostavam...a keby som nemala skveleho kamarata, trpezliveho, tak tu nie som...do toho vsetkeho ako som ho potrebovala keby mi povedal , dievca tak sa uz zobut, tak by som uz nevahala...a uz by som tu nepisala...
a nemala som na plane mat taketo depky, vecsinou som usmievave dievca, vsetko funguje...teraz sa to vsetko prevalilo...velka lavina...a fakt sa snazim z toho dostat a nechcem tym nikoho zatazovat...ale fakt..sprcha by mi este viac pridala..takto cloveka nepodrzis...velke objatie, a rozpravat sa ...vela vela...mailiky su zazracna vec (nevedela by som povedat to co ma trapi zoci voci...ale takto to zo mna nejako vytiahol, lebo som sa nemusela nikomu pozerat do oci a hanbit sa za nieco...)