strata blízkeho cloveka...

Príspevok v téme: strata blízkeho cloveka...
nix

v marci som stratila ocka, ktory mal len 40, v maji som mala len 18 nevedela som spat v noci, bola som na liekoch. cez prazdniny sa to trosku upravilo no ked zacala skola a prisiel ten stres zo stuzkovej a z matury zacina sa to vracat spat...s ockom som mala lepsi vztah ako s mamkou a odkedy tu nie je citim sa strasne sama aj ked je doma mamka alebo sestra.....neviem sa z toho dostat...

Deee

strata blizkeho cloveka patri medzi najstresujucejsie udalosti v zivote cloveka, moj ocko mal iba 51 a ani po dvoch rokoch to nie je o nic lepsie...stale mi velmi velmi chyba...

sisssa--

Chris je mi to strasne luto necuduj sa ze ti je tak zle s takou bolestou sa strsne dlho vyrovnava .Ty mas moja silne uzkostne stavy ,mala by si vyhladat psychologa nesmies takto trpiet.

chriss..

ahoj , pred rokom mi zomrela mamka , velmi necakanym sposobom, mam 16 rokov , do dnes si neviem poradit s tlakmi na hrudniku , nespavostou , a neprijemnou bolestou ... pomozte mi prosim ...

nix

stela...dakujem a mas pravdu mala by som sa zabvat ale aj ked sa snazim, tak mi to velmi nejde priatela mam uz rok aj 3 mesiace,ocko ho poznal pol roka a mal ho velmi rad,ako vlastneho syna.... priatel mi vtedy velmi pomahal ked ocko zmrel,snazil sa ma tahat medzi ludi do spolocnosti a tak.som stastna ale moj priatel neviem ci je stastny lebo sa snazi mi pomoct je mi oporou ale mam pocit, ze uz ma toho dost aj ked je to iba moj pocit no neviem snad to tak nie je a este so mnou vydrzi.

caren

Ja som pred nedávnom tiež stratila drahého otca. Mám už takmer 40 rokov, vlastnú rodinu, ale bolí ma to preveľmi. Viem že to bude trvať dlho, kým mi prestane tak veľmi chýbať. Snažím sa ale prijať jeho smrť ako súčasť života a nechať jeho dušu "odpočívať v pokoji". Pokús sa aj Ty nájsť v sebe silu už iba spomínať na ocka a v ťažších chvíľach, keď Ti veľmi chýba zamestnaj svoju myseľ niečím príjemným. Ak Ťa ale bude sužovať smútok a depresia, neváhaj zájsť za lekárom a prechodnému ťažkému obdobiu si pomôž trochu liekmi. Držím palce.

funnyy

Chce to len čas. Je to otrepané, ale je to tak.
Mne do mesiaca (pred tromi rokmi, mala som 26) zomrel otec a stará mama + zistili mi dedičnú genetickú chorobu, ktorú zatiaľ nevedia liečiť.
Tá strata doteraz neprebolela, len čas zmiernil a otupil hrany. A tá choroba...kríž na celý život.

titi...

nix-strata blizkého človeka každému bolí,však treba ísť dalej,iné nám neostáva.mám jednu dobru známu.o pár rokov má 60.Teraz na jesen stratila mamu,vyše osemdesiatročnu.Jej mama bola chorá,vedela že sa to stane,no vieš ako sa zmenila?Pritom má deti,manžeľa.Takže strata rodičov bolí,aj v dospelosti.Nič iné nám neostáva ako to prežiť.Prežiješ aj ty.Neboj sa raz sa ti uľaví,len treba na to čas.Rana sa zahojí,spomienky zostávaju.Rodičia v našom srdci žiju dalej.

titi...

Možno že tvoja mama takisto sa cíti zle ako ty,len sa ti neprizná.Môže cítiť takisto samotu,no nebude sa ti sťažovať.Ver mi ani pre nu to nie je ľahké obdobie.Treba si nájsť čas,porozprávať sa o všetkom.Určite to potrvá pokiaľ sa ti uľaví.Ja mám už dosť rokov,možno aj viac ako tvoja mama/46/.Deväť rokov nemám mamu,tri roky otca,vieš ako mi chýbaju?Pritom mám rodinu,deti,ale predsa..Na ocka nikdy nezabudneš ked si ho mala tak rada,no nikdy nezabudni máš ešte mamu..aj sestru.Máš rodinu,nie si sama,len treba o svojich citoch rozprávať,nezatvoriť sa do seba,uvidíš nebudeš mať taký pocit,že si sama.Prajem ti všetko dobré.Hlavne mysli na to,keby ťa videl ocko,si smutná,bol by smutný aj on.Však ti chcel v živote to najlepšie..aj najkrajší usmev na tvári.Pozbieraj sa aj kvôli nemu.