v marci som stratila ocka, ktory mal len 40, v maji som mala len 18 nevedela som spat v noci, bola som na liekoch. cez prazdniny sa to trosku upravilo no ked zacala skola a prisiel ten stres zo stuzkovej a z matury zacina sa to vracat spat...s ockom som mala lepsi vztah ako s mamkou a odkedy tu nie je citim sa strasne sama aj ked je doma mamka alebo sestra.....neviem sa z toho dostat...
strata blízkeho cloveka...
nix
Ahoj nix.Ja Ta velmi chapem viem co prezivas.Moj syn mal 12 dcera 7 rokov ked stratili ocka a ja 32.Teraz ma dcera tolko ako ty.Tiez velmi lipla na otcovi vies kolko namahy som musela vynalozit aby som im nejak nahradila ich otca pretvarovat sa ze mi je lepsie aby som tym im pomohla sa cez to preniest a popri tom mi bolo velmi zle plakala som ked ma nikto nevidel a najme nie deti ked som im chcela pomoct musela som takto a nevedeli popri tom ako trpim samotou chod za mamou tes sa ze ju mas mozno aj ona potrebuje teba predsa jej to bol manzel nie si sama MAS MAMU to najcennejsie na svete pochopis ked budes sama matkou viem to lebo ja som to pochopila ked som stratila manzela ze jedine mama ostala pri mne a pomahala mi nikto sa nestaral co je so mnou mama mi doteraz pomaha ked vie nikdy sa neotoci chrbtom ale nastavi svoj vlastny chrbat proti tym ktory budu chciet tebe ublizit to spoznas mas najkrajsi vek musis zit zabavat sa byt vela s priatelmi byt vesela otca si nestratila mas ho v srdci zivot ide dalej mozno mama je prisnejsia ale urcite ta ma rada velmi porozmyslaj ci jej tiez nieco nechyba od teba vyhladavaj zivot si mlada a ak mas ci budes mat priatela ten najviac pomoze ver mi.STELA
karioll2
pomoze iba cas
vlastna skusenost,bohuzial
nix
dakujem za radu, uz som chodila aj ku psychologicke aj ku psychiatrovi,chvilu som bola dokonca na liekoch lebo sa mi snivalo, ze ma zabijali. cez leto to preslo a nebrala som uz lieky vobec no tie sny a pocity samoty sa opat vracaju spat odkedy mi zacala skola
laskonka
Strata blizkej osoby je tazka a to nehovoriac o tom, ked stratis jedneho z rodicov a bol ti blizky, velmi blizky...
Smrt je vsak prirodzena pre zivot a treba sa s tym vyrovnat. Trva to dlho, ale treba chciet, nabrat vnutornu silu. Musis mat vieru, musis to pochopit. Ak to vsak nedokazes sama, je dobre mozno sa ustavicne s niekym o tom rozpravat, otvorene. Nemusi to byt tvoja mamina. Moze to byt iny clovek, mas pravo navstivit aj psychoterapeuta, on sa s tebou o tom porozprava vo vyhradeny cas. Je to bezplatne. A ak budes otvorena on ti pomoze.
