Chcem sa zabit

Prestaňte sa tu sťažovať a rozmýšľať nad svojou smrťou!

Život ste dostali ako dar!! Koľko ľudí chce žiť a nemôže?... Je to všetko pre to, lebo vôbec nemáte zamestnanú hlavu! Riešite hlúposti a pohlcujú Vás tie myšlienky čo si vytvárate v hlave!

Nájdite si konečne program! Teraz je pekne slnečno, chodte na prechádzku do prírody, na túru, na bicykel a riešte už konečne to, že CHCEM ŽIŤ!!

Prefackať by vás trebalo a poriadne vami potriasť aby ste sa prebrali k životu a začali si ho vážiť!!!

Unudenci!

a Lenka.. poviem ti.. povedzme, že som poznala kedysi mladého chalana, v maturitnom ročníku, nepripustili ho k maturite a on vyskočil z okna..všetci, ktorí ho poznali teraz vieš čo robia? Pokračujú v živote, čas nezastal, teraz by tú maturu mal spravenú xykrát.
Ty do toho zapájaš aj svojich rodičov, čo by chceli oni, ale keď si predstavíš, žeby to brali tak, že je to čisto len tvoja vec a oni by ti do toho nekecali, riešila a pozerala by si sa na to inak, všakáno?

Jano, slová ti očividne nepomohli, čo tu kto ešte môže urobiť? Ak by som sa ťa spýtala, čo máme spraviť, vedel by si odpovedať? Normálne som sa vcítila do toho tvojho sveta :D fakt mám chuť urobiť čokoľvek, aby si sa cítil konečne OK.

ani pre mna uz ten zivot nema zmysel

Ludia poradte mi co mam robit ja uz ozaj nevladzem zit a uz ani nechcem pomozpe mi rodina si mysli ze ma to uz preslo no neni to tak je to len horsie a horsie :-(

poviem vam pravdu zo zaciatku ma to nebavilo lebo som nemala v plane ten odbor studovat mne ho ponukli ako nahradu za za ten na ktory som sa povodne hlasila ale ma tam neprijali. ale hned ma to zacalo bavit zvykla som si uz tam. studujem v inom meste tak aj na to mesto som uz zvykuta aj vsetko. bojim sa hlavne mamy co mi na to povie. ona velmi chce aby som tu skolu skoncila.

lenka191,
no vždy ma to mrzí, keď niekoho rodina nevie podržať. A niekedy, aby veci boli tak ako majú, musí byť dieťa ten, čo sa zachová múdro a možno pomôže rodičom plniť si ich úlohu. Tým chcem povedať, že by si sa mala so svojou rodinou o škole porozprávať, no nie s hnevom, alebo výčitkami, taktiež žiadna urazenosť či sebaobraňovanie. Proste prísť za nimi a uznať, že je škola pre teba ťažká a že veľmi potrebuješ ich oporu, trpezlivosť, lásku, možno radu. Nepoznám ich, možno bude ich reakcia aj tak hnev alebo výčitka, ja neviem. Ale ak ty vydržíš v tom byť mierna tak sa nakoniec ich srdce zlomí.
A k škole, no ja som študovala ťažký odbor, najmä na čas, a ešte ma to aj vôbec nebavilo. Koľko prebdených nocí, preplakaných, nervy v kýbli... Tiež som to chcela veľa krát vzdať. Držalo ma tam asi to, že som mala kamarátky, ktoré to prežívali podobne, a tak sme to nejak spolu dobojovali.
Teba tvoj odbor baví? Vieš o niečom inom čo by si možno chcela robiť? Každý má iné dary a talenty, možno ten tvoj odbor nie je to pravé pre teba.
Život je niekedy fakt ťažký a boj, ale ja som si uvedomila pri jednych známych, ktorým sa dlho nedarilo mať bábo, že aký je ten život neskutočne vzácny.
Bol darovaný aj tebe, si vzácna a dôležitá. Boh nedopustí na človeka viac ako je človek schopný zvládnuť. Čokoľvek sa v tvojom živote deje, ty máš dosť síl a múdrosti na to, to zvládnuť. Dôveruj si a nevzdávaj to.
A dnes som čítala "Vždy, keď človek urobí čo je správne, aj keď sa na to necíti, rastie".

mna hneva ta skola nespravila som informatiku.ako poznam moju rodinu tak sa uz so mnou za to prestanu bavit lebo budem mat nedostatok kreditov na postup do dalsieho rocnika. aby ste si nemysleli ze som lajdak, tak som sa tam snazila robila som co bolo v mojich silach

mna hneva ta skola nespravila som informatiku.ako poznam moju rodinu tak sa uz so mnou za to prestanu bavit lebo budem mat nedostatok kreditov na postup do dalsieho rocnika. aby ste si nemysleli ze som lajdak, tak som sa tam snazila robila som co bolo v mojich silach

lenka191 - dá aj nedá :)