Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Precitlivelost

Príspevok v téme: Precitlivelost
Chilli Papricka

Ahojte. Prosim poradte mi, co mam robit so sebou. Strasne ma zlosti, aka som citliva az precitlivela na rozne podnety. Napr. pohadame sa trosku s priatelom, ani to nie je velka hadka, len vymena nazorov, alebo len povie nejaku poznamku, ktora nesadne velmi dobre a mne uz idu slzy do oci a hned sa uzavriem do seba a zmlknem a snazim sa tie slzy nejako udrzat - v tom lepsom pripade sa mi to podari, nejako to predycham, v tom horsom nie a slzy sa mi uz kotulaju po lici.. a priatel hned reaguje, co zase placem.. a mne je to trapne, lebo plakat nechcem, kedze viem, ze to taka vazna vec nie je, aby som kvoli tomu plakala, ale ked tie slzy same automaticky idu do oci.. nieco ako ked sa vam chce kychnut - niekedy to udrzite, ale niekedy kychnut musite :) ... cize cele proste katastrofa. Neviem cim to je, mozno tou HAK, ktoru beriem ale uz dlhsie - asi tri roky. Vzdy som bola viacej citliva, ale toto uz vadi aj mne :) Je tu nejaka taka kocka, ktora ma podobny problem? Ja nechcem byt citlivka, ktora sa hned rozplace. Ja neplacem, aby som vzbudzovala lutost u druheho. Ale co mam robit? Ako udrzat svoje emocie na uzde? Dakujem za kazdu radu.

Monca18

Presne tento problém mám aj ja a tiež to je väčšinov pri malých hádkach s frajerom.. Hľadám na to riešenie a akurát som otvorila toto a sedí to na mňa :)

el nino

chilli papricka...ty kks...totalne rovnaky problemik mam...opisala si akoby samu mna....fuuuuu....a stve ma to neskutocne...:(((

heard

Už mi je aj trošku lepšie, keď vidím, že niesom sama. Nikdy som do podobných príspevkov nepísala, no už si vážne neviem rady :( Som tiež veľmi citlivá, už od narodenia, ako mi rodičia spomýnali. Ale ja NECHCEM plakať a je to strašné, keď to neviem ovládať ... Stále si hovorím, že keď ma niekto,niečo naštve prekonám to, usmejem sa, šak keď je debil ja za to nemôžem. No príde taká situácia, že normálny človek sa nerozplače, niekto sa ma mierne dotkne a ja aj vo vnútri cítim a hovorím si nič si z toho nerob, ani mi to tak až neublíži, ale už cítim, že to na mňa ide a nemôžem v tej chvíli povedať ani slovo, lebo sa rozplačem. Keď už poviem asi 3 slová, že to chcem vysvetliť, že nechcem plakať dostanem záchvat plaču a už som v koncoch. Strašne sa zato hanbím, cítim sa trapne, blízky naokolo, len čo plačeš a nemôžeš si to tak brať a blabla ... Ale ja si to vôbec tak neberiem a nechcem plakať. ALE TO NEJDE OVLÁDAŤ! Ja nechcem byť taká a viem, že ak to bude takto ďalej prebiehať, tak budem mať problémy možno s tým v živote a ja nechcem, aby sa na mňa tak ľudia pozerali, ako na zarevané decko. Ja som silná a snažím sa, ale už nevládzem niekedy. Hľadala som, či to nebude niečo chorobné alebo ja neviem. Nemám depresie ani úzkosť. Inak som veľmi zábavný človek. Nechápem to. To nieosm ja. Prosím poradte mi. Aspoň na čo pritom myslieť alebo rýchlo nejakú tajnú metódu, ktorá funguje :) Ďakujem ...

marek17

Bezna reakcia kazdeho cloveka . Ja tak tiez reaujem . Jeden maly detail a hned vypinam PC . Idem sa rozplakat . Jedina vec ako si z toho nerobit taku velku hlavu je to ignorovat .

Zasmejem sa idem prec . Byvam plachy ako vrabec domovy ktory sa lakne hoci coho a utecie .

Robi to serotonin v mozgu cloveka . Ja pijem casto kavu . alebo chodim sportovat .

Chilli Papricka

usmev: dakujem Ti za pekny prispevok. Uplne si to vystihla, myslim, ze sme v tomto velmi velmi podobne.. akoby som citala o sebe. Tiez sa trapim aj pri "uplnych banalitach zivota", ako si to napisala :) .. Niekedy mam pocit, ze sa raz zblaznim z toho, ako si vsetko beriem a ako sa nad vsetkym trapim. A mas pravdu aj s tym, ze sa mi vzdy ulavi, ked tie slzicky vyjdu.. To napatie sa vyplavi von.. :) Pekny vecer prajem.

usmev1

aj ja mam niekedy obdobia kedy by som len plakala.. jednoducho, hormony robia svoje, mozem to potvrdit:-) najcastejsie sa to deje pred menzesom, kedy vyrazne pocitujem PMS a s nim spojenu aj precitlivelost.. dokazem sa rozplakat pre hocico.. ci uz od stastia, ci uz od smutku, ci len tak, je to jedno:-) no nie vzdy je to len v tom obdobi.. obcas na mna pridu stavy placu aj v inom termine.. ci uz je to vplyvom velkeho stresu, vplyvom hormonov, vplyvom nejakych zmien, velkym emocnych zazitkov.. najde sa dovod:-)
su ludia, ktori su od narodenia citlivejsi.. urcite medzi nich patrim aj ja.. povahu velmi neovplyvnis, mozes sa pokusat co-to zmenit, no nie vzdy to ide.. ja som tiez citlivy clovek, veci dost prezivam, viem sa nad nimi trapit, hoci su to aj uplne banality zivota.. no tak isto to plati aj naopak, aj z tej najmensej radost som stastna, vedia ma potesit aj tie najmensie veci:-)
mala by si priatelovi vysvetlit, ze je v tvojej povahe byt citliva.. ze hoci sa snazis, nie vzdy sa to da udrzat.. povedz mu, ze slzy v tvojom pripade neznamenu hned trapenie a on sa pre ne nemusi znepokojovat.. obcas pridu, aj ked nemusia, no tebe sa nedari potlacit ich;-) ak je chapavy, pochopi to..
a aby som nezabudla.. mozno mas aj mensie plus v zivote.. velakrat su slzy obrovkou ulavou.. nie kazdy to zo seba dokaze dostat von, a preto sa niektori trapia vo svojom vnutri.. ty aspon cez slzy vyplavis to co potrebujes a mozes pocitit uzasny pocit ulavy:-)

finka

ja mam 38 rokov. uz som spominala, ze som bola tiez "urevana". s byvalym manzelom som si prezila peklo na zemi, ked sme sa rozvadzali, to bolo kazdodenny plac, aj v noci.plakala som uz kvoli vsetkemu...., zacala som citat roznu literaturu psychologickeho charakteru a da sa povedat, ze som sa sama vyhrabala z depresii a prestala byt precitlivela. niekedy je to aj na skodu veci, lebo niekedy by som si fakt chcela poplakat a neda sa to. nehovorim, ze pri velmi smutnych udalostiach sa nerozplacem, ale je to len chvilka a znova som "bezcitna mrcha"

Chilli Papricka

finka, ja ti velmi rada dam zopar mojich slziciek.. alebo rovno aj cele vedro.. :)) A cim to je? Ze sa clovek casom nejako obrni, alebo co? Ved ja uz tiez nie som najmladsia.. uz mi taha na 30! Ja som ale celkovo dost emotivny clovek, ci uz je to radost, smutok, hnev, sklamanie.. mna to vsetko riadne "chyti". Zase na druhej strane by som nerada prisla o tie emocie radosti, ci slzicky stastia..

finka

aaaaaaach, ako rada by som sa niekedy vyplakala a neviem to. ked som bola mladsia, tiez som sa rozplakala za kazdu blbost, ale casom ma to preslo a zacinam mat pocit, ze som velmi ochladla v tomto smere, lebo uz sa neviem rozplakat ani pri velmi emotivnych situaciach.

Chilli Papricka

rada - dik za reakciu. No keby to bolo len raz za cas, ale ked pozriem spatne na posledne tri-styri vikendy, tak v kazdom boli slzy (vacsinou sme cely vikend spolu). Ja len sa bojim, ze mu to za chvilu zacne liezt na nervy (lebo mne samej to uz lezie :) On hovori, ze ho to boli, ked placem, lebo ze to je, akoby mi ublizoval.. a tym padom ublizujem aj ja jemu a je mi z toho este horsie.. No zamotany blby kolotoc a spustam ho ja svojimi emociami. Len keby som tak vedela, nejako to zastavit..