Zacinam sa zamyslat nad jednou vecou, tykajucou sa lasky.. Cele roky doteraz som zila v predstave, resp. som verila, ze raz najdem svoju "pravu" lasku, cize lasku na cely zivot- cloveka, s ktorym budem mat rodinu, s ktorym sa navzajom budeme milovat, respektovat, o ktoreho sa budem moct vzdy opriet atd., ved to poznate... No postupne, podla toho co vidim akolo mna, ake vztahy maju iny a hlavne, vdaka mojim vztahom a skusenostiam, zacinam rozmyslat, ci som nehladala nieco ine, ako by som mala.. Preco vzdy verime v nekonecnu lasku a napokon bolestne dopadneme na zem s tym, ze aj to co malo trvat navzdy sa skoncilo? Neuvazujeme zle? Myslim to tak, ci by sme nemali radsej miesto jednej zivotnej lasky hladat skor "chvilkove" stastie s partnerom.. To znamena, ze kazdy vztah by sme brali tak, ze jednoducho raz skonci a my potom mozeme mat zase dalsi krasny vztah, ktory tiez skonci atd.. Rozmyslam nad tym takto prave preto, ze vela /kazdy- cest vynimkam/ vztah sa rozpadne po case, aj ked na zaciatku ci prve roky mohol byt nekonecne uzasny.. Napr. ja a moj priatel, na zaciatko to bolo dokonale, laska ako z najkrajsieho romanu, lezali sme vedla seba v posteli a nevedeli slovami vyslovit, ako sa milujeme, ake je stastie ze sa mame, ze sme sa nasli, ake je to nekonece! A dnes sme stale spolu, ale je medzi nami vela rozporov, vela veci nam na sebe vadi a ak ked sa ich snazime menit, uz to nie je ake bolo.. lubime sa, ale uz sa tolko nepritahujeme.. obcas to aj s nami vyzera vseliako, ale laska nas zatial spaja.. chcela by som verit ze spolu budeme navzdy, ale viem ze by som si len srdce tymto klamala, ved aka je sanca ze prave nam to vydrzi? :( Ze sa budeme lubit este 60rokov? To co je dnes je dnes a verit ze to neskonci by bolo naivne, aj ked krasne- ale len kym nepride ten pad.. Raz zmizne aj posledny plamienok lasky, vasne a porozumenia- a takto skor ci neskor dopadne kazdy a budeme si srdce vylievat, ako sme tomu vztahu nekonecne verili.. Nebolo by lespie brat to tak, ze je najlepsie mat priatela, kym je to krasne a potom o par rokov mat zase noveho a brat to tak, ze to tak malo byt..? Ze vdaka tomu mozeme opat prezivat tie krasne zalubene chvile ktore sa z dlhodobeho vztahu automaticky vytratia? Preco ludia tak slepo veria v pravu lasku ked ani eexistuje? Takto su na svete same zlomene srdcia a strach, ze to raz skonci... A nemyslite si, ze svojou nedoverou vo vzath automaticky ten moj vtah nicim, to co tu teraz pisem, nevzniklo len tak, ale zo skusenosti a vela padou na tvrdu zem... Nebolo by nam takto ako pisem lahsie?
Nemali by sme brat lasku inak, ako sme zvyknuti???
Este nieco- my sme si cez chvile "utriasania" presli prvymi dvomi rokmi spoluzitia. Aj ked sa najdu dvaja podobni a tolerantni, musia sa spolu naucit zit a to chvilu trva, moze to byt aj vas pripad, Summer, preto nehadz flintu do zita, bola by skoda prist o lasku.
jajka001_ zijeme spolu 7 rokov, z toho 2 ako manzelia.
Summer, prosim, neprestan dufat a snivat.
Milá Summer. Jasné, že láska akú prežívaš na začiatku netrvá večne, ale mení sa, veď to by bola nuda, keby bola stále rovnaká, nemyslíš? Aký by malo zmysel pociťovať stále rovnakú vášeň a bezhlavo sa ľúbiť. Práve to je umenie ostať celý život s jedným partnerom aj napriek nezhodám, ktoré prídu po zhodení ružových okuliarov. To je láska, keď sa navzájom tolerujete a ľúbite, aj keď už ťa on nepriťahuje a nieje to také iskrivé. Veď skúšaj vždy nové vzťahy, áno budú zo začiatku úžasné a zase pominú. Ale načo? To budeš stále hľadať vzrušenie z nového, ale láska ti bude unikať. Tak sa na to skús pozrieť aj z druhej strany a pochopíš. Prajem ti otvorené oči bez prisilného snívania o nikdy sa nekončiacej láske :D
AdamKrt uz sme sa porozpravali, povedali si, co jeden od druheho cakame, vo vela veciach sme si ustupili atd.. a mozem povedat ze je to teraz medzi nami naozaj omnoho lepsie, ale ja sa strasne bojim zase nasej laske verit.. uz vela krat ma sklamala, plakala som a mala som pocit ze sa mi zrutil svet.. bojim sa, ze by sa to mohlo zopakovat, preto premyslam, ci nie je skor naskodu, tak velmi tomu vztahu verit..
doubledog zaujalo ma, co si napisal, ze tiez ratas s tym, ze to moze kazdy den skoncit, ale prave to ta motivuje ten vztah udrziavat.. mozno vela ludi si je istych ze je to laska navzdy a potom sa o ten vztah prestanu starat a ono to skonci.. ale ty sa vlastne vdaka tomu, ze vies ze to skoncit moze o to staras
(: musim aj ja prestat verit vo vecnu lasku, inak sa utrapim tym strachom z konca.. ale aspon, ze som si to konecne uvedomila a necakam uz na ziadneho dokonaleho muza.. to by bola strata casu a kopa slz.. PS- to mas pravdu, ze hlavne zeny su take zasnivane, ani moj priatel na vecnu lasku neveri.. predtym som ho nechapala, dnes uz ho chapem.. a myslim ze sa tak cloveku zije lepsie..
eugeniee tak dufam ze vam to vydrzi a ze sa nikdy nesklames... lebo ja takto zacinam premyslat hlavne pre tie sklamania..
eugeniee a ako dlho ste spolu?
V lasku treba verit, clovek musi snivat, aby si potom tie sny mohol plnit. Ak mas ale o muzovi pochybnosti, zrejme to nebude ten pravy. Lebo ked pride On, budes to vediet hned! Zazila som a zazivam takuto lasku. Na prvy pohlad. Krasny, inteligentny, charizmaticky, starostlivy, pokojny...Nenapadne ma na nom jedina chybicka, ani som si lepsieho vysnivat nemohla. Najlepsie na tom je, ze mi moju lasku opatuje a ta stale rastie. Nevieme si predstavit zivot bez seba. Bohuzial, nie je moj uplne prvy, aj ja som kedysi plakavala, trapila sa pre tych nepravych. Ale dockala som sa. A krasne zalubene chvile sa nestratili. Tancujeme spolu v pivnici, slavime spolu vyrocia, milujeme sa v kuchyni, robi mi ranajky... Moji rodicia sa takto lubia uz 45 rokov, takze ja vo vecnu lasku verim.
summer uuplne tak chapem ... Uplne presne si vystihla moje pocity a to ako vidim lasku ja . celkom ako ty. Mam len 18 a pol , ale tiez tuzim po tom ze raz stretnem cloveka s kt. budem chciet zostarnut ktory ma bude chapat a lubit.. Myslim ze toto chce kazdy . Skutocnu lasku . Zazila som uz ten prvotny osial bolo to velmi velmi silne a potom prisiel ten poriadne tvrdy pad ...A preplakane noci . Skutocne aj ja sa obcas nad tymto zamyslam ci sa vobec da najst lasku na cely zivot.. som mlada, a obcas tomu neverim ze take existuje... Aj tak tuzim ....
...a este k tvojej otazke, uz som sa sa vydala, a mame dieťa :)
summer, tak to ste spolu este dost kratko, prislo to prve a mozno uz niekolke ochladenie, to tak byva, zazila som to, dokonca som zaregistrovala, ze sa to menilo v priebehu roka v pravidelnych intervaloch - v maji sme sa vzdy najviac lubili, co je zvlastne, lebo inak ako jarom sa to neda vysvetlit :)) a na jesen to zas vzdy byvalo horsie. ale ak sa lubite, vazite si jeden druheho, a ste normalni :) tak vam to vydrzi, berte ohlad jeden na druheho, a pojde to :)
...summer,ale aj ked mas na zaciatku lasku jak tram,ta sa postupne vyvija dalej.po case pridu deti a rozmedzie lasky sa rozsiruje a meni.ja mam zatial iba 7 rocny vztah,ale za tie roky sme nemali ani raz ziadnu hadku-tym nic nevyriesis,treba sa naucit kompromisom a hlavne vyjst zo sebou.ineho chlapa by som ani nechcela a nas vztah nezacal laskou na prvy pohlad.ale ta laska sa postupne zrodila a ja ho lubim a vazim si ho...
