Strach z tmy

ahojte mam velmi vrelky strach s tmy moji rodičia chodia na časte stretnutia oslavy a pod. su doma iba cezden a v noci su preč moj brat ma 19 rokov a asi si domyslite že stale chodi venku takže som sama prosim v as pomožte mi a poradte mi čo mam rodit ?? :D :/ :):(

Ja sa tiež veľmi bojím. Niekedy je to normálne, prejdem po tme aj cez celý dom, no inokedy mám problém byť aj v zasvietenej miestnosti. Cítim, že to vo mne prerastá. Zo začiatku som sa totiž bála len keď som bola sama doma, potom už aj tmy. Vôbec nepozerávam horory alebo niečo podobné a aj napriek tomu moja predstavivosť napreduje a to až tak že sa bojím byť aj keď viem, že doma niekto je. Včera večer keď som šla domou, bolo možno 19.00 hod, išla za mnou nejaká pani a aj tej som sa bála. Už sa nebojím len sama, kľudne pri mne môže sedieť x ľudí a aj tak sa bojím. Rozmýšľam ísť k psychologičke, myslím, že ona by mi s tým mohla pomôcť. Sama to určite nezvládnem a dupľom keď si kvôli tomu doma robia zo mňa všetci srandu

mam tiez taky problem. ak vecer nie som nenormalne unavena ze zaspim hned ako zaleziem do postele tak je to problem a dost velky. neraz sa mi stalo ze som nemohla zaspat dovtedy kym nezacalo svitat. nemusim hovorit ze radio musim mat zapnute. najlepsie sa ale zaspava pri zapnutej telke. v lete som musela mat otvorene okno aj ked mi bola neviem aka zime. najvacsi problem asi je ze mam zrkadlo v izbe a z postele je na neho dobre vidiet. niekedy mam pocit ze mi po izbe beha nejaky tien alebo co . cez vienoce som mala vzdy pocit akoby mi okolo noh premaval nejaky vanok. proste niekedy mam pocit ze skoncim na psychiatrii. :(

Linulienka,

ja som pred rokmi tiez mala strach z tmy...No prekonala som to, a poviem ti ako:
Najlepsie to prekonas tak, ze ked budes robit presne to coho sa bojis. Rob presne to, z coho mas strach. A uvidis, ono ta to prejde...Mna to preslo presne takymto sposobom.
Vela stastia;)

Jééé čawte čawte takše asi niesom sama čo sa bojiim ako take šmudlo jeda šetkeeho tmi samoty...a kadečoho..ale ja si za to mošem aj sama lebo som strašna citlivka a pozeram skutočne pribehii a teras mii s toho preplo...videla som ho asi minuli rok a mam ho preed očami a šialene sa bojiim a myslim si see som sa asi zblaznila...bojim sa velmi...prežila som od mala toho vela a dost vela aj toho zleehoo...a mošnoo mam nasledky...a neviem čo teras :D...jejda...noo snaaď sa to spravii ako som kukala niektore vecii..co su tu popiisane tak ja sa ciitim presne tak istoo.. :(...dufam še to prejde lebo je to mocc...:D..DRžIM VšETKYM PALCE ABY STRACH PREONALII :)

Ja mám tiež podobný problém... Začalo sa to predpár rokmi, keď sa rodičia rozvádzali... Stres, strach a depresie zapríčinili, že som sa budila niekoľkokrát v noci... Tak som brala lieky na spanie, ktoré neskôr prestali pôsobiť. Potom sa to celkom vyriešilo a prišiel ďalší problém, ktorý mi výrazne zasiahol do života a znova som nemohla dobre spávať. Neskôr sa to znova zlepšilo. Víkendy trávim sama, vlastne iba v noci. Odkedy sa stala blízko nášho domu krádež, znova nemôžem spávať. Je to všade v správach, ako niekoho napadli vo vlastnom dome a podobne. A pravupovediac, naša ulica ani celá dedina nepatria medzi najbezpečnejšie. Pokiaľ je v dome tma a ticho, tak nezaspím. Trhá ma každé šuchnutie, buchnutie, niekedy mám pocit, keď sa v noci zobudím, akoby som počula kroky, už mi z toho úplne šibe. Celá vtedy stuhnem. Väčšinou mám zapnuté nejaké svetlo a pustený televízor, ale tiež to nejako nepomáha. Už neviem ako to riešiť. Cítim sa ako blázon, ale žiadne lieky už brať nechcem.

Hlavne keď si pozrem dobrý horor a hneď na to idem spať a všade je tma...To sa len schovávam pod paplonom a ani nedýcham :)

Ahoj Linulienka,
neboj nie si sama je nás tu vo svete aj tu na fóre strašne vela.
Ja mám ten istý problém ako ty možno aj ešte horší, pretože ja nomôžem byť ani vôbec sama doma to by som neprežila, a dosť mi to znepríjemnuje život. Neviem sa strachu postaviť! Proste na to nemám, jeden čas som aj rozmýšlala že pôjdem nejakému psychiatrovi, ale čo dá mi nejaké lieky a ja sa nemienim dopovoť nejakými svinstvami.
Bola by som aj ja velmi povdačná keby mi niekto povedal ako sa mám toho zbaviť!

cawte, no tak aj ja mam strach z tmy, ked vobec nie je ziadne svetlo

Ahojte :D.Aj ja mám strach z tmy a ticha.Odmalička som pozerala všelijaké krvavé filmy a podobne.Človek si môže myslieť,že je to tým.No nie je.Asi pred piatimi rokmi mi zomrela babka a dva dni pred prvým výročím jej smrti vypla elektrina pár minút po jednej ráno.Zobudila som sa na zvláštny pocit,ako keby pri mne niekto stál.Bol to zvláštny pocit.Niektorí možno neveríte na paranormálne javy,ani ja som neverila až do tej noci.Naši boli ešte hore a tak som chcela ísť za nimi.No,keď som vstala uvidela som vo dverách obrys človeka.Spanikárila som a začala som kričať.Dokonca som zatvárala a otvárala oči,že mám možno len nejaké haluze.No ten obrys som stále videla.Bol to neopísatelný pocit.Od vtedy sa bojím spať po tme a v tichu.Keď počujem nejaký zvuk hneď zalarmujem a radšej mám zatvorené oči,aby som nič nevidela.Potom som mala ešte pár paranormálnych zážitkov doma.Napríklad som sa učila na písomku z matematiky v izbe.Všetci ostatní boli dole a pozerali telku a ja som bola na poschodí zavretá v izbe.Všetko bolo okey no zrazu mi niekto zaklopal na hlavu :D je to celkom vtipné,ale vtedy ma to tak vystrašilo,že som utekala za mamou dole s plačom,že mám v izbe ducha :D.A ešte pár takýchto zaujímavých vecí.Zdola počuť ako sa v mojej izbe niekto prechádza a pri tom nikto nieje doma,vrzganie a trasúce sa mačky pri pohľade na určitú časť miestnosti.Ja osobne mám veľký strach z tmy a spím sama naposchodí a je mi to veľmi nepríjemné.Tak si vždy zapnem svetlo v izbe a pustím si rádio a tak môžem kludne spať. :)