Už dlhší čas akoby som nevedel nájsť seba. Minulý rok,ku koncu roka, sa môj život úplne zmenil.Zomrel mi detko,ktorý ma vychoval z babky sa stala alkoholička,nechalo ma dievča,rodičia sú pohnevaný a nestretávajú sa s polkou rodiny a mňa ocobne niekedy aj oni veĹmi štvú. Toto všetko sa udialo behol asi 3-4 mesiacov. Niektoré veci ma veľmi trápili no nemal som to komu povedať,keďže ani s rodičmi nemám naj vzťah. Skôr som chcel byť sám a aj keby som to chcel niekomu povedať nebol nikto kto by to pochopil. Tak som sa rozveseloval sám absurdnými myšlienkami a myslou bol v "mojom vlastnom svete". Naučil som sa to prečkať kým mi nebude lepšia.Nitko sa nestaral do mňa a ja som sa nestaral do nikoho. No prišlo dievča ktoré ma malo rado a začali sme spolu chodiť.Teraz sme spolu 7 mesiacov. Všetci si možno o mne myslia že som veľmi veselý chalan no skutočnosť je úplne iná.Vo vnútri ma trápi kopec vecí no sú skryté a len niekedy to víde napovrch. V poslednej dobe sa k tomu pridívajú aj nové problémy a rodičia,spolužiaci i moje dievča sa ma pýta čo ma trápi.Nedá sa to už skryť ale nedokážem o tom ani hovovoriť.Som jednoducho smutný ale ani neviem prečo konkrétne.Raz po menšej výmene názorov s priateľkou mi mysel začala behať kade tade k detkovi,ako bolo kedysi všetko fajn a z toho mi začalo slziť oko trochu.Moje deivča si to všimlo a rozplakala sa že povedala niečo zlé,pýtala sa čo sa deje.No ja som nedokázel nič povedať.Jedine čo som zo seba asi po 15 min. mlčania dokázal dostať že sú veci čo ma veľmi trápia a niekedy vídu napovrch.A viac som nedokázal povedať.Len som ju uistil,že to nie je kvôli nej,že som s ňou šťastný... Ako toto prekonať?Aj to dievča predtým ma nechalo dosť náhle a terajšej priatelke neviem dôverovať či ma vlastne má rada.Hoci neviem o ničom že by ma niekedy klamala. Kedysi tá moja krízova nálada bola občaná ale teraz to trvá už dlhšie a aj chvíle ke´d mi je fajn je oveĺa menej.Predtým keď som bol v spoločnosti niekoho to pomohlo no teraz ani nie už...Čo by ste poradili?Mám 17 rokov zachvíľu 18
strácanie seba samého?
Presiel som podobnou situaciou.
Ked chces sa ozvi Dzajo5@yahoo.com
Nehovorim ze ti riesim problmey, ale presiel som cez to, tak dufam ze ti aspon poradim.
Taktiez viem ze tu nenapises vsetko co ta trapi, ta ak mas zaujem ozvi sa na mail
musis otvorit tvoje srdce len tak sa da vsetko do poriadku ty sa budes citit ako by ti zo srdca odpadol kamen a aj tvoje okolie bude spokojne urob prvy krok
Zincum, keď nevieš ako priateľke povedať o veciach čo ťa trápia, skús to hodiť na papier a napíš jej list.
Alebo ak sa jej nechceš zdvôveriť začni si písať denník a všetko čo ťa ťaží vypusť zo seba von.
Ono neni dobré nechávať vo svojom vnútri veci, ktoré ťa trápia. Pusti ich von a nechaj odísť, aby sa nestali guľou, čo ti bere kopu energie, lebo ju ťaháš všade so sebou.
Možno sa budeš diviť, keď ti tvoja priateľka začne rozprávať tak isto o niečom, čo ju ťaží...
Uvidíš, uľaví sa ti, ak sa niekomu zdôveríš. Neboj sa toho.
Ver tomu, ze jej ovela viac ublizis, ak sa s nou rozides a ona ani nebude vediet poriadne preco. Iba sa bude trapit, ze to bolo kvoli nej, ze urobila niekde chybu a bude sa citit ako ty, ked ta byvala skratka poslala k vode. A este ani tebe to nepomoze, budes mat pocit, ze si tu naozaj na vsetko sam. Fakt sa jej zver, podla mna vas to len utuzi. Ja by som si nieco take od partnera velmi cenila, je to skutocny prejav dovery..O byvalej jej nemusis hovorit, to by ju asi moc nepotesilo kebyze sa dozvie, ze si sa z toho vztahu celkom nedostal...Povedz jej o ostatnych veciach, ktore ta trapia, ze si stratil blizku osobu, rodicom sa nemozes zverit, ze ta to stale trapi. Povedz jej to normalne, budete sami, pozerat video a tak, ak budes mat smutnu naladu zas, tak o tom skratka len zacni hovorit...Ze toho bolo v poslednej dobe na teba vela...Ak je vyspela, pochopi to a podpori ta a tebe sa ulavi. Prepac ze sa tu takto rozpisujem, ale tiez mam niekedy ten pocit, ze su vsetky starosti len na mne a nikto mi s nimi nepomoze a vtedy sa mi fakt ulavi, ked sa zverim priatelovi. Skus to a napis ako si dopadol
Ja osobne sa považujem za dosť ukecaného človeka,ak nerátam poslednú dobu.Len neviem ako jej to povedať.
A aj ma štve že moja bývalá mi slubovala hory-doly a zrazu to odila všetko za hlavu. Preto tá nedôvera. A toto jej nemôžem povedať myslím.Hovoriť o bývalej v 7 mesačnom vzťahu neviem či je vhodné. Ona je veselé dievča a ja ám pocit že bolo vy lepšie sa rozísť aby som ju neťahal zo sebou dolu vodou. Ak mám blbu náladu som nervózny a búrim sa na rodičoch a nechcem sa začať ešte aj na nej :(
ahoj zincum..aj ja si myslim ze je to normalne..niekedy sa skratka nakopi tolko negativnych veci, ze je z toho clovek potom len stale smutny. A niekedy to skratka trva aj viac ako rok...zomrel ti dedko a mas pocit ze na svete nie je nikto, komu by si mohol sto percentne doverovat. Myslim, ze je to hrozny pocit, ked si clovek mysli, ze je v tom len sam a nema skutocneho priatela, ktoremu by mohol povedat vsetko...Ale taketo priatelstva z neba nepadaju, treba sa o ne dost posnazit...Podla mna zacni s priatelkou..Povedz jej ako ti je, ze je ti smutno, ale ze ju lubis..Zeny si takyto prejav dovery vedia vazit...A si myslim ze tvoju priatelku skutocne trapi, co je s tebou (aj podla tej reakcie, ze sa rozplakala)...Musis jej zacat doverovat...A ak ta sklame aj ona, aspon si to skusil. Nemas co lutovat, je to vzdy lepsie ako neskusit to vobec. A nebud smutny z tvojich rodicov, ver tomu ze ta maju radi, aj ked ti to asi nevedia dat najavo...Prajem ti vela stastia
Lenže je to už vyše roka.A kopu vecí okolo toho ja ani neviem čo mám povedať prečo som smutný a ani neviem ako začať
myslim ze je normalne, ze si smutny z toho, ze ti umrel niekto,koho si mal rad a bol ti blizky. nemas dôvod to schovavat a tvarit sa ze to tak nie je.
