Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
ja som uz tiez podobnu temu zakladala...tiez sa bojim...
a teraz by som rada poznala otazku na, ze co bude z mijim telom.
lebo jeden chalan bol na opekacke s kamaratmi udrel si hlavu a odpadol.ziekla mu krv nemohli ho prebrat, aler on bol v bezvedomi a videl sa zvrchu. povedal ostatnym o tom ale mu neverili i ked im povedal vsetko do podrobna co mu vraveli ked sa ho snazili prebrat.
potom ked umrieme tak co ked budeme vidiet cio sa robi z nasim telom? ci ho pochovavaju alebo palia-desim sa toho!
cavko , este mi napis ze si vodnaaar znamenie
a dobre ze sa zamyslas nad takym niecim .. ono ta to prejde .. ale dobre .. znamena to ze si uvedomeli ... skus napisat , ze k com usi dospel pri myslienkach
ali, nemožeš o tom niečo konkrétnejšie napísať? myslím opis toho zážitku... možno by mi to pomohlo...
mam kamaratku s takymto zazitkom a plne jej verim...
dhruyt, skus najprv svojpomocne a nieco si precitaj o smrti a zazitkoch na prahu smrti, napriklad raymond moody
www.voltaire.netkosice.sk
Ahojte. Aj ja sa bojím smrti... dá sa toho zbaviť svojpomocne alebo je to až na psychológa?
Smrť človeka je fascinujúca. Naše vedomie je tak ohraničené, že to nevieme ani pochopiť. Ak niekto povie, že smrť je začiatok, tak ja poviem, že smrť je koniec. Nie je nič, len tma...koniec. Smrť si neuvedomujeme..Veľa ľudí sa bojí smrti, lebo sa boja bolesti. Ak človek zomrie v spánku, alebo náhle odpadne, tak je to milostivá smrť. Ľudia sa boja bolesti a vedomia, že smrť prichádza..To čo robí človeka človekom je jeho energia a tá po smrti v človeku nie je..je diskutabilné, či energia sa pretvára ešte v nejakú inú formu, alebo zaniká. ..ale to je už asi na iné diskusné forum..
Jo, Einstal daval dobre hlasky,
napr tento citat:
If people are good only because they fear punishment, and hope for reward, then we are a sorry lot indeed.
Alebo mnoho inych www.brainyquote.com
Tento prispevok neberte ako zapojenie sa do temy, reagujem len na Denza
Neviem do akej miery je ta historka co si napisal pravdiva, sice mi uz na zaciatku bolo jasne pri tych otazkach, "co existuje a co nie" ... no to ze zlo neexistuje je blbost...urcite existuje aspon takym sposobom ako ho my definujeme. To ze chlad neexistuje je jasne, je to len nasa definicia znizenej pritomnosti tepla, cize teplo je skutocne, je to nevyvratitelny fakt, chlad je len urcita slovna definicia, v pripade ze ide o absolutnu nulu tak vyjadruje nieco co vlastne neexistuje, definuje len nas pocit, nieco co mi vnimame a chceme to pomenovat. No ako do toho mozes zamotat dobro a zlo? je dobro naozaj skutocne? nie je to len nas pohlad, nas pocit ktory nam hovori ze je to spravne a tak sme to takym sposobom definovali? Cize zase je to len definicia nasho pocitu, ze je to spravne, rovnako ako definicia chladu, ktora vyjadruje ze nam je zima, tiez ide len o pocit...to ze to my vnimame ako dobre neznamena ze je to nevyvratitelny fakt, ze by to bolo dobre pre cely vesmir, taky primitivny priklad ked meskas na autobus, no na tvoje stastie meska aj autobus, povies si "ako dobre" no dalsi clovek moze kvoli prvemu autobusu ktory meska, zmeskat dalsi na ktory by prestupoval ... tym chcem len ukazat ze dobro sa neda uplne presne definovat, je to len nas pohlad na svet, takze porovnavat existujucu energiu a nas pohlad na svet ako dva fakty je zcestne. Ak by sme sa na to pozreli len z pohladu slovnej definicie tak je potom zlo rovnako skutocne ako dobro.
Ale nechcem filozofovat o filozofii tak by som bol rad ak by sme si taketo vyjadrenia odpustili. Na zaver len dodam ze Einstein nebol veriaci, veril v prirodu a vo fyzikalne zakony, no nie v Boha.
Vyhladal som tuto temu pretoze v poslednej dobe, ma otazka co az tu nebudem, co to znamena, aky to ma zmysel, a pod. trapi. Najskor je to otazka ake to bude ked uz nebudem, ako je mozne o sebe uz nevediet, na vzdy ? Preco to tak je ?
Samotna podstata vedomia, ze viem ze som, z niecoho vznika. Bol tu start, tak ako aj vesmir vznikol, bol tu start a neustale sa nieco od vtedy deje. To mi dava aku taku logicku nadej ze tento vznik vedomia je startom po ktorom nasleduju mozno dalsie etapy. Nie je jasne, co to vedomie je. Nik na to nepozna odpoved. Mechanizmus fungovania mozgu pozname, je tu vsak moznost ze je to struktura ktora nieco tvori a udrziava, co ak potom upusti, nemusi nevyhnutne zaniknut, mozno to zmeni formu ale vedomim alebo niecm nasledovnym to ostane. Ak to zanikne, je otazka, preco to vzniklo.
Mam 35r. mam dieta. Milujem ho, momentalne som spokojny ak viem ze ma prezije, preto je moj strach sustredeny prave tam, bojim sa viac o dieta nez o seba. Neprestal som byt sice sam sebe podstatnym, nema to uz vsak take napate opraty.
Myslim ze je to Budha, realny clovek cosi ako filozof tej doby, akych bolo viac ktori hladali prave odpovede na taketo otazky, koli tomu ani nejedli ay mali mysel cistu ako to len ide, od popudov. Aby boli schopny na nieco prist. Prave jeden z nich, Budha na cosi prisiel, nieco ako ...je neslusne sa tym zaoberat... asi ak nas to zatazuje.
Ze sa neustale nieco na nieco meni, no nikdy sa to nevracia do povodnej podoby len ak sucast po rozlozeni a opetovnom zlozeni ...napr. proces vody v prirode.
To mi pride ale depresivne, kedze mi to nestaci a ja zaniknut ako ten co vie a vnima prave tak ako teraz, nechcem.
Jedine k comu som sa dopracoval je ze je to zrejme dana struktura pevne zviazana nas..mozgu s niecim co nevieme opisat, pretoze nasa presna kopia uz netvori toho isteho vedomeho ale dalsieho... ak je to mozne kopirovat /hypoteticky: teleport povedzme znici a vytvori na inom mieste podla dat z novych molekul kopiu - bude to vedome ten isty clovek ?/.
Dalsim je fakt, ze vedecka verejnost nema ziadnu vedomost co tvori hmotnost pre zvysok pozorovaneho vesmiru, chyba im myslim cca 80% ktore vieme zmerat ako hmotnost ale nedokazeme to vidiet ziadnym pristrojom ani opisat co to je. A teraz si vezmite, co ak vedomie nema takto meratelnu hmotnost, co zrejme nema a predsa tu je, i to je zrejme dalsia nemeratelna velicina vo vesmire ktora naviac nema hmotnost takze nevieme kolko jej tu je a aku ma povahu.
Ludia vacsinou pred udalostou citia ze im blizky zomrie. Alebo v pritomnosti ineho cloveka citia ten je zly pozor pred nim, pritom sa nicim zasadnym nelisi, taku skusenost ma zrejme kazdy ked to citil uplne jasne a hned.
Tieto pozorovania ma jedine drzia pri moznosti ze sice zmenim vedomu podobu ale nezaniknem. Mozno nebudem schopny ako nezavisle vedomie mnoheho, tiez forma uvah a potencialu zrejme zmeni charakter, ale otazka je, BUDEM ?
