Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
BD- mne to pride ako taraniny.. uz len ked si to po sebe precitas.. nieje to nieco co by sa aspon troch podobalo realite :D proste znie to hrozne absurdne..
inak k tomu Einsteinovi co tu pisal Denz:
a dobro mozeme merat? mozeme ho skumat? :D zase len dalsie tlachaniny, rovnako ako to ze by to povedal Einstein.. tato "bajka" vznikla urcite davno potom ako sa Einstein preslvil.. mozno az v case internetu ;)..
ale dava urcitu logiku to, ze proste co je to tma? co je to ticho?.. nepritomnost..ZIVOTA? mozno prave to je odpoved na to CO je to smrt... je to tma, ticho, nic. navzdy :(
z coho sme skusani? Z LASKY! Ako obstojime v laske k Bohu a k ludom. Coho sa dokazem z lasky obetovat? Prijmam lasku, ktora mi odpusta vsetky previnenia, ked ich lutujem. Prijmem Lasku, ktora ma nekonecne miluje, hoci ja som jej velmi nehodna a casto ju zradzam.
Je dokonaly, odpusta a je MILOSRDNY. Vzdy ma miluje aj Teba i Teba, nech spravim cokolvek, neopusti ma. O mojom buducom zivote alebo zatrateni rozhodne ako prijmem jeho lasku, ci mu uverim... a potom zacne konat v mojom zivote zazraky.
To je taky "nekonecny pribeh", da sa nad tym rozmyslat do zblbnutia :D
(niektori uz az zblbli nacisto - vedci a tak :) )
Ale ako presat?, "to je otazka" :o(
"Mozno by to chcelo tabletku?
Modra? alebo Cervena?"
Podla mna, v tom Matrixe to celkom dobre "zahrali" s tou "volbou", ale uz len to ze by som vedel ze tam nejaka volba je, by mi nedavalo spavat :D
Niekedy je lepsie byt "blby" (neurazkovo, myslim len nerozmyslajuci, pohodovy), ako rozmyslat priliz vela :)
ehm.. no mam 15 :D:D.. a som baba mimochodom :D.. ale ano mas pravdu uplne ta chapem... len ta "uzkost" a "prazdnota" ma proste nici.. dookola a nekontrolovatelne.. ani som nevedela ci ma niekto podobne myslienky, az teraz ma napadlo si o tom nieco pozriet na nete.. mavala som castejsie depky.. trochu mi pomohlo to ked som sa snazila nakopnut a hovorila som si ze zijeme len raz, tak hadam nepremarnim ten zivot takimito myslienkami a z musim zit naplno a uzivat si kazdy den.. neda sa to tak uplne naplnit (aj pre to ze mam 15 a rodicov :D) ale na nejaky cas mi to pomohlo.. teraz sa to vratilo a mam pocit ze nepomoze nic.. pretoze aj ked sa nad tym nebudem zamyslat tak raz to nastane :(
loney
PS: a ako vies ze pred narodenim bolo "nic" ?
Co ak sa nase vedomie len "zresetovalo" ? A tym padom si nic nepamatame?
Ak mame tu dusu, ta niekde mohla "cakat".. v cakarni? :D "joo, vyhral som, narodim sa" "moj tiket je spravny, juhu" :) :) :)
Mne sa ale zda ze zivot by nemal az taky vyznam, ze narodim sa a zomriem,,, zda sa to priliz jednoduche, ale ak to je naozaj tak, tak sme naozaj len brualne (extrmenejsie ako si dokazeme predstavit) nahoda. taka brutalne extremna nahoda snad ani nemoze byt, i ked nasa realita sa naozaj prevazne zaklada ne extremnych nahodach (prevzate z dejin)...
Teoreticky, tam kde je nekonecny priestor, by malo byt aj nekonecno moznosti, tym padom aj "my".. ale to je priliz fyzikalna otazka, do tej sa nechcem zapliest, chcem dnes spat :)
