Tazky rozchod

Príspevok v téme: Tazky rozchod
remmo

Zdravim,

pred par dnami mi priatelka po 6 rokoch vztahu povedala, ze uz ku mne neciti lasku. Na vine som ja, pretoze som dlhsie prehliadal, ze sa trapi pre veci, ktore som jej zbytocne vytykal. Celkovo som robil sprostosti a ona sa kvoli tomu trapila viac, ako som si myslel. Som teraz prec a stretavame sa len kazde 3 tyzdne. Takze mi to oznamila po telefone s tym, ze by nedokazala predstierat, ze je vsetko v poriadku. Povedala, ze uz dlhsie to tak citila, ale ze si to nechcela pripustit.

Strasne ju to mrzi a urcite v tom nie je iny muz. Ale zrejme som ju zranil tak, ze citovo voci mne vychladla. Povedala mi, ze sme odlisne povahy a ze sa k sebe nehodime. Vraj jej na mne zalezi a urcite by chcela byt v kontakte, ale uz len v medziach kamaratstva.

Pre mna to bola hrozna rana, pretoze sme sa nikdy predtym nerozchadzali ani si nedavali pauzy. A pride mi, ze je to vsetko stratene.

Chcel by som to napravit, ale neviem ci je to vhodne. Nechcem, aby ku mne zacala citit odpor, nenavist, alebo pocit, ze ju prenasledujem. Ale chcem jej dokazat, co vsetko pre mna znamena. Chcem jej ukazat, ze ta rana mi pomohla si to uvedomit a aj ked citovo vychladla, ze sa chcem o jej lasku uchadzat ako novy iny clovek. Nenadvazovat na to, co bolo... Som romanticky typ, ona menej. Preto to nechcem s gestami voci nej prehnat, aby to nevyustilo v to, ze uz ma nebude chciet ani ako kamarata.

Mam je pisat zamilovane SMSky, alebo radsej vsadit na osobny kontakt (za par dni sa mame stretnut, pretoze je to blbe rozist sa po 6 rokoch po telefone)?

remmo

Cele noci nespim, v praci sa nekoncentrujem a cely cas uvazujem, ako by sa to dalo spravit. Uzivam lieky na potlacenie strachy a depresii - bojim sa, ze sa stavam od nich zavisly :(

remmo

Caute,

mali sme aj druhe stretnutie a tam priznala, ze ku mne este nieco citi. Ale povedala, ze sa proste boji toho, ze to bude ako predtym a bolo vidiet, ze je silne odhodlana zostat sama a trva
na tom, ze budeme kamarati. Povedala, ze mi nechce davat falosnu nadej...

Ak ju chcem este ziskat, mam z mojho pohladu 2 moznosti:

A) skusit ju presvedcit, aby sme boli vo volnom vztahu s tym, ze budeme robit len to, co ona chce (aby som mal sancu jej ukazat, ze to nebude to iste). V tomto pripade sa ale bojim, ze ked ju nepresvedcim, moze to viest k tomu, ze sa odmietne so mnou dalej stretavat a komunikovat. Na druhej strane ale viem, ze su tam city a bojim sa, aby som ich nenechal vychladnut. Chcem dostat sancu jej ukazat, ze sa vo vztahu viem spravat aj inak.

B) pokusit sa, aby sme boli kamarati a ukazat jej, ze som sa zmenil - dufat, ze jej city voci mne casom vyhraju. Nebudem ju do nicoho tlacit a necham ju, nech rozhodne. Budem sa s nou stretavat a budem jej oporou. Bojim sa ale toho, ze ked si vyvynieme kamaratske puto, ze jej city voci mne zmiznu a uz nebude cesta spat.

Co si o tom myslite? Dik za rady...

veronky

remmo: je dobte že ti povedala čo má na srdci aspoň vieš prečo chce byť na čas sama,no keď jej city ochladli neviem či po tých 3 mesiacoch sa zmenia možno áno hlavne vydrž a buď jej na blízku aspoň ako kamarát netlač na ňu citovo,držím palce

remmo

Rozhodol som sa napisat sem dojmy zo stretnutia:

Bolo to plne citov. Vytykala mi veci, ktore ju trapili a aj ked ju strasne potom mrzelo, ze mi tolko na stretnuti vycitala, citil som, ze to z nej muselo von.

Mal som dojem, ze z jej strany tam city este su. Ake, to ukaze asi len cas... Viem, ze teraz potrebuje byt sama a potrebuje ziskat klud. Snazim sa obmedzit komunikaciu na uroven nutnu na to, aby videla, ze na nu myslim a ze mi chyba. Ale nepisem, ako ju lubim a tak - aby nemala dojem, ze ju chcem citovo vydierat.

Ale strasne sa cely den zozieram tym, ci jej pisat a ak ano, tak co. V jednom momente mi povedala, ze by ma strasne chcela pobozkat. Povedal som, ze ak chce, mozeme si dat pusu na usta (bola to taka ta citliva a pomala). Teraz neviem, ci som nespravil chybu, ak si chcela dat vasnivy bozk.

Podla jej slov teraz chce byt vela s rodicmi a nechce nikoho vidat (aspon 3 mesiace). Mne nezostava nic, len cakat... ale to cakanie ma zabija :(

Co si o tom celom myslite?

remmo

luckyliu1: dik za podporu

chcem jej povedat hlavne to, co pre mna znamenala, co si uvedomujem, ze som robil zle a to, ze aj ked viem, ze uz ku mne neciti to, co predtym, ze sa chcem uchadzat o jej lasku znovu, ako iny clovek. Ze chcem spolu robit len to, pri com sa citila dobre (kino, vecera, prechadzky,...).

Myslite, ze vsetko z toho je dobry napad?

luckyliu1

remmo len vydrz! naozaj viem presne ako sa citis, aj ten moj sa tvaril ze je pevne rozhodnuty, ze sme len kamarati a tiez sme komunikovali v zmysle ako sa mame, co mame noveho...a trvalo to takto vyse 2 mesiacov...takze urcite necakaj zazraky hned, aj ked sa bude teraz tvarit nedobytne, nevzdavaj to..hovorim ti to z vlastnej skusenosti, ako som to prezila ja...a ked sa na tuto temu teraz bavim s priatelom ze ci fakt bol tak pevne rozhodnuty atd. tak mi povie ze si to snazil sam nahovorit ze to tak je ale ze vo vnutri ho to stale tahalo ku mne, aj ked navonok sa zvladol tvarit ze nie...drzim ti moc moc palce a urcite sa ozvi ako to prebieha dalej, som zvedava a prajem ti to :)

remmo

Komunikujeme spolu kazdy den, ale len tak vseobecne, ze ako sa mame a tak. Vyzera, ze je pevne rozhodnuta. Za par dni bude ono osudne stretnutie a ja zacinam byt z toho dost nervozny - zly spanok, zaludocna neuroza, neschopnost koncentracie. Pripravujem si, co jej poviem a neviem, ci robim spravne.

Hlavne sa bojim, co to so mnou spravi, ak v jej ociach neuvidim ani iskierku nadeje.

eddiem

vztah je aj o taktike...ak ju naozaj lubis a chces ju naspat tak sa musis zahrat na ignoranta...nekontaktuj ju, neodpovedaj na smsky ak sa ti ozve atd....uvidis ako to zaberie, sama si potom uvedomi o co prisla...ja viem ze je to velmi tazke nepovedat jej ze ju lubis a nevyznat jej lasku ked to tak citis ale potom by bola ona na koni keby si to urobil