Prosim, obetujte 5 minut tomuto kusu textu, potrebujem vas nazor.
Porozpravam vam pribeh neopatovanej lasky, kde ja som mal byt jej prvy a ona moja prva. Zacalo sa to v maji pocas maturitneho tyzdna, vtedy som ju uplnou nahodou nasiel na internete a odvtedy sme si pisali skoro kazdy den, este s nikym som si nepisal tolko, ako s nou. Vsetko co napisala, mi zlepsilo naladu, bola ako svetlo v mojom zivote, nemohol som uverit, ze aj na mna sa konecne usmialo stastie. Po mesiaci sme sa prvy krat stretli. Povahovo bola presne taka, ako som si predstavoval - mila, slusna, dospela na svoj vek, trochu hanbliva atd. Vsetko slo hladko, ale ked som sa na nu pri luceni pozrel, bol som trochu sklamany, ze nic necitim a ze z nej bude asi len kamaratka, no este som to nevzdal a povedal som si, ze to by chcelo este jedno stretnutie. Ked som sa jej opytal ake to bolo, povedala, ze tak nejak si to predstavovala. To bol asi najkrajsi den mojho zivota. Potom o tyzden som ju pozval zas, no nasla si dovod neist. 3 dalsie tyzdne, stale to iste. Ja som povedal, ze chapem(pomyslel som si, ze asi nie som jej typ, to sa stava, obzvlast ked ide o rande na slepo, tam to je najcastejsim problemom neuspechu) a ze uz jej dam pokoj a ona potom, ze to nie je tak, ze ona si tie dovody nevymysla. To bola nasa prva hadka a prvy krat, kedy som si povedal, ze s nou je koniec, ale ked mi to vysvetlila, tak som bol zase stastny a pokracovalo sa dalej. Asi po dalsiom mesiaci (2 tyzdne bola prec) som ju pozval zase a ona s tym suhlasila takym sposobom, ako keby na to uz cakala a mal som z toho pocit, ze ked sa stretneme, tak prva vec, co spravime, bude bozk. No to sa nestalo, ale rande to bolo dobre, mozno este lepsie ako minule, fotila si ma, ked sme sa rozpravali na lavicke, tak sa hrala s vlasmi, smiala sa, bola taka otvorenejsia, atd., ale ten koniec... spytala sa ma, ako sa rozlucime a ja ze "hmm..neviem...tak cau :)" "cau" (nemal som velmi chut na bozk pri autobusovej stanici). Ked som prisiel domov, tak som sa jej za to ospravedlnil a ona, ze nech sa tym tak netrapim, ze to sa stava. To som bol zase rad a potom o niekolko tyzdnov som sa chcel stretnut a povedal som, ze jej chcem nieco dat(bozk). Ona vedela, co to je a povedala, ze to nechce. Tu vzniklol dalsi velky konflikt. Ja som potom napisal, ze nech mi napise, ze je medzi nami definitivny koniec, dokonca som ju o to prosil, aby som ju uz mohol konecne pustit z hlavy, ale ona to neurobila. Z toho som bol na jednej strane velmi prekvapeny(ja uz som si aspon 4x myslel, ze je definitivny koniec a ona este ani raz, ani po tom vsetkom) a na druhej strane zmateny, lebo uz som fakt chcel skoncit s analyzovanim toho, co, kedy a ako myslela, ale ked som videl, ze ona to este so mnou nevzdala, tak som si povedal, ze este budem bojovat, aspon o to sladsia bude vyhra. Vztahy sa zase zlepsili, ako po kazdej hadke, co sme doteraz mali a po mesiaci som ju pozval zas(tak nepriamo pre istotu), odmietla. Po tom ako isiel cas, tak este par krat, ale vzdy ked som nieco naznacil, ze sa chcem stretnut, tak bola strasne defenzivna a akokeby nazlostena, ze co to navrhujem. Dolezity fakt je, ze medzi tymi pozvaniami sme si stale pisali skoro kazdy den a ked vidim, ze ma dobru naladu, tak preco to neskusit zas...No a uz sa blizi nepekny zaver. Pred tyzdnom som jej povedal, ze je fakt krava(prva nadavka adresovana jej za ten polrok)a ona ze "dakujem, konecne som to z teba dostala :D" a "som suka, nie krava :)"(tato reakcia ma velmi prekvapila), tak som jej povedal "pica, nie suka, ked uz chces byt vulgarna" No a to ju tak dostalo, odvtedy sa tvari ako "preco mi pises taketo veci? ja si to nezasluzim :(" Ja som sa citil zle, ked som vedel, ze je kvoli mne smutna(napriek tomu, ze ja som kvoli nej bol smutny uz asi 5x), tak som sa jej o par dni ospravedlnil, uplne som sa pred nou ponizil(to zo mna hovorili city, nechcel som ju stratit) no a jej to nie len ze nestacilo(udobrili sme sa tak na 50%), ale ani jej to nepomohlo ospravedlnit sa za svoju chybu(podla nej ziadnu nespravila) Na druhy den, ked som bol opat pri rozume, som jej povedal, nech zabudne na to, co som pisal(stiahol som ospravedlnenie) Ona bola rada, ze som to stiahol..
No a vrchol vecera - povedala mi, ze dovod, preco si mysli, ze by nam to vo vztahu nefungovalo je, ze absolutne nie som jej typ a este dodatok "ale uz ti to je jedno, nie?" ..tolka drzost. Preco mi to ku**a nepovedala pred 4 mesiacmi pred druhym stretnutim??? Alebo v hociktorej z kritickych hadok, ktore sme mali? V jednej som sa dokonca pytal, ci boli chvile, kedy ma povazovala za potencionalneho partnera a ona, ze boli, aj ked ich nebolo vela. Preco tie hadky vobec so mnou riesila, ked ajtak nic so mnou nechcela mat? Pred par dnami som jej este napisal par nepeknych veci(ze je najvacsie sklamanie v mojom zivote, ako moze so sebou zit a pod.) a spytal som sa jej na niektore obrovske nejasnosti a ani neodpisala..a vymazala si ma z priatelov(pre nu je ocividne najlepsie riesenie problemov od nich utiect). Keby mi to povedala pred 4 mesiacmi, presne vtedy, ked som to aj sam tusil, len stacilo nech mi to potvrdi, tak by sme ostali aspon kamarati a nikto by nebol zraneny. A najhorsie na tom celom je, ze ona si mysli, ze vsetko je moja vina a hneva sa na mna, pricom hnevat by sa mala jedine na seba, ked ma zaludok na to, aby s niekym tolky cas manipulovala a cely cas to popierala a potom sa nanho este nahnevala za to, ze na to prisiel a neprijal to s usmevom(akoze co cakala? nieco ako "dakujem, ze si so mnou tolko manipulovala a klamala mi, bola to fakt sranda"?). A este jedna super hlaska od nej: "Nepaci sa mi, ked mi hovoris, ze som tebou manipulovala, lebo to nebol moj zamer."(na skutocny zamer by neprisiel ani einstein)." Co si o nej myslite? Chcel som ju naucit lekciu, ze takto sa k ludom nesprava a ze iste ciny maju iste dosledky, za ktore treba vziat zodpovednost, no jej to nejak uniklo, preto to sem pisem, aby som jej ukazal, co si o tomto celom myslia ostatni a mozno to jej nezrela(alebo sibnuta? zacinam pochybovat o jej dusevnom zdravi, vzhladom na to, ako casto si protireci) hlava konecne pochopi. A este nieco, ona si mysli, ze to ma v povahe byt taka, no ja si myslim, ze to je vekom, hormonmi a roznymi vonkajsimi faktormi(nedavno mala 17 a od prveho stretnutia z pred polroka som mal pocit, ze kazdym mesiacom sa spravala ako vacsia a vacsia pubertiacka) Aky mate na to nazor?
A dakujem, ked ste to cele precitali.
