Podla napisu to sice moze vyzerat zvlastne, ale moj problem je ze mam prilis pokojne vnutro. Prilis pokojne, priam prazdne. Rozne city a pocity citim velmi slabo, niekedy aj vobec, vacsinou len pri silnych zazitkoch.. Viem a chapem ako pocity "vyzeraju", ale velmi malo dokazem zazit. Naucil som sa pri com ludia ten- ktory pocit maju, a uspesne ich "hram" aby som nevycnieval. Podobny problem mam aj s niecim takym ako "prirodzene spravanie". Ludia povedia"bud sam sebou" ale ja neviem co je to byt sam sebou.. V styku s ludmi mam vzdy rozne "masky" podla toho ci chcem zaposobit, nieco potrebujem, viem sa spravat len ucelne, podla toho co potrebujem, ale "sam sebou" byt neviem.. viem ze som odlisny.. ale neviem co s tym robit, neviem kam patrim, je to choroba? alebo je to vrodene? Je tu niekto podobny?
Chyba mi "ludskost"
Sihfat: Skus detaily, teda nechcem ta do nicoho nutit, je to anonymne... ale moze to odst pomoct, mas nejaky traumatizujuci zazitok?
moze to byt tym,ze si v detstve vsetko sa musel naucit precitit sam.Ak si sa nemal komu zdoverovat,postazovat,z niecoho sa s niekym tesit,ostalo ti to do dospelosti.
Som rad larinka ze niesom taky jediny, je to velmi zvlastny pocit..nemat ziaden pocit..skoro nikdy.. a nemat ani vlastnu osobnost..
Detstvo, mne pride normalne, kedze som ho sam zazil, ale predpokladam ze bezny clovek by bol asi zhrozeny preto radsej ani detaily nikomu nehovorim.
ako si vyrastal?Myslim detstvo.Nie je to normalne.
podobne, casto neviem ako sa mam spravat, v podstate ani neviem aka som:(
ja som sa zacala velmi vnimat poslednu dobu...ale v podstate stale nachadzam len prazdno. rovnako pocity, velmiii smutne bolo, ked som nevedela zo seba vydat slzu ked zomrela babicka!!!
