L-Thyroxin 75 Berlin-Chemie - Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

tbl 100

Obsah dokumentu Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev.č.: 2012/04907-ZME

Schválený text k rozhodnutiu o predĺžení, ev.č.: 2012/04200-PRE

Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev.č.: 2012/03716-Z1A

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

L-Thyroxin 75 Berlin-Chemie

75 mikrogramov, tablety

levothyroxinum natricum hydricum

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 79,8 - 85,2 µg levothyroxinum natricum hydricum (ekvivalentné 75 µg levothyroxinum natricum).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Takmer biela až svetlobéžová okrúhla mierne vyklenutá tableta s deliacou ryhou na jednej strane a s označením 75 na druhej strane.

Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

  1. KLINICKÉ ÚDAJE

4. 1 Terapeutické indikácie

  • substitúcia hormónu štítnej žľazy u hypotyreózy akejkoľvek etiológie,

  • profylaxia rekurentnej strumy po resekcii štítnej žľazy s eutyreoidnou funkciou,

  • benígna struma s eutyreoidnou funkciou,

  • adjuvantná terapia k tyreostatickej liečbe hypertyreózy po dosiahnutí eutyreoidnej funkcie,

  • supresná a substitučná terapia malígnych ochorení štítnej žľazy, najmä po tyreoidektómii.

L-Thyroxin 75 Berlin-Chemie je indikovaný pre pacientov všetkých vekových skupín.

4. 2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Uvedené dávkovanie je len odporúčaním. Pri pretrvávajúcej funkcii štítnej žľazy môže byť postačujúca substitúcia nižšou dávkou.

Denná dávka sa stanoví u každého pacienta individuálne na základe výsledkov jeho laboratórnych a klinických vyšetrení.

Liečba hormónmi štítnej žľazy u starších pacientov, u pacientov s koronárnymi srdcovými ochoreniami, u pacientov s ťažkou alebo dlhodobou hypotyreózou sa musí začať opatrne, nízkymi počiatočnými dávkami. Dávky sa zvyšujú po malých prídavkoch lieku a dlhších intervaloch medzi jednotlivými zvýšeniami a pri častom monitorovaní hladín hormónov štítnej žľazy.

Klinické skúsenosti potvrdili, že pri nízkej telesnej hmotnosti pacienta postačujú na terapiu struma nodosa veľkého rozsahu nízke dávky lieku.

Nakoľko u niektorých pacientov môžu byť zvýšené hodnoty T4 alebo voľného T4 , stanovenie koncentrácie TSH je vhodnejšie pre monitorovanie terapie.

Indikácia
Dávka (μg sodnej soli levotyroxínu/deň)
Hypotyreóza
Dospelí: zvyšovanie po 25 - 50 μg každý 2 .až 4. týždeň
iniciálne
25 - 50
pokračovanie
100 - 200
Profylaxia rekurentnej strumy
75 - 200
Benígna struma s eutyreoidnou funkciou
75 - 200
Terapia po tyreoidektómii v dôsledku malígneho ochorenia
Adjuvantná terapia k tyreostatickej liečbe hypertyreózy
150 - 300 μg /deň
50-100 μg /deň

Pediatrickí pacienti s vrodeným a získaným hypotyreoidizmom:

  • udržiavacia dávka je zvyčajne 100- 150 μg levotyroxínu na m2 povrchu tela a deň,

  • pre novorodencov a deti s vrodeným hypotyreoidizmom je skorý začiatok liečby, levotyroxínom dôležitý, iniciálna odporúčaná dávka je 10-15 μg levotyroxínu /kg hmotnosti tela počas prvých troch mesiacov. Potom sa dávka upravuje individuálne na základe klinického nálezu a hladín tyreoidálnych hormónov a TSH.

  • pre deti so získaným hypotyreoidizmom je odporúčaná iniciálna dávka 12,5 - 50 μg levotyroxínu/deň. Dávka sa má zvyšovať postupne každé 2-4 týždne na základe klinického nálezu a hladín tyreoidálnych hormónov a TSH, až kým sa nedosiahne dávka na úplnú substitúciu.

Dávkovanie u starších pacientov

Je potrebné prispôsobiť dávkovanie a kontrolu terapie individuálnemu stavu pacienta, napr. pri ochoreniach srdca pravidelná kontrola hladín TSH.

Spôsob podávania

Pacient celú dennú dávku užije nerozhryznutú ráno nalačno najmenej 30 minút pred raňajkami a zapije dostatočným množstvom vody.

Deťom sa podáva celá denná dávka najmenej ½ hodiny pred prvým jedlom toho dňa.

Pre deti je možné rozdrviť tabletu v troške vody (10-15 ml) a podať túto suspenziu s ďalšou tekutinou (5-10 ml), suspenzia musí byť vždy čerstvo pripravená.

Trvanie liečby:

Pri hypotyreóze a po tyreoidektómii pri malígnych ochoreniach štítnej žľazy - zvyčajne po celý život.

Pri eutyreoidnej strume a profylaxii rekurentnej strumy - niekoľko mesiacov alebo rokov až po celý život.

Pri adjuvantnej terapii k tyreostatickej liečbe hypertyreózy - podľa doby trvania tyreostatickej liečby;

Pri eutyreoidnej strume - 6 mesiacov až dva roky.

V prípade, že terapia L-Thyroxinom 75 Berlin-Chemie nebola v uvedených časových obdobiach efektívna, je potrebné uvažovať o iných terapeutických postupoch.

4. 3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo niektorú z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Neliečená hypertyreóza akéhokoľvek pôvodu.

Neliečená adrenálna insuficiencia.

Neliečená insuficiencia hypofýzy.

Akútny infarkt myokardu.

Akútna myokarditída.

Akútna pankarditída.

Súčasná aplikácia levotyroxínu a tyreostatických liekov je kontraindikovaná v gravidite.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím hormonálnej liečby majú byť vylúčené alebo liečené nasledovné ochorenia alebo stavy:

- koronárne srdcové ochorenia,

- angína pektoris,

- hypertenzia,

- hypofyzárna a/alebo adrenálna insuficiencia,

- autonómia štítnej žľazy.

U koronárnych srdcových ochorení, srdcovom zlyhaní alebo tachyarytmii, myokarditíde s nie akútnym priebehom, dlhotrvajúcom hypotyreodizme alebo u pacientov, ktorí už mali infarkt myokardu, je nutné zabrániť vzniku hoci aj miernej, liekmi indukovanej hypertyreózy. Pri týchto ochoreniach je nevyhnutná častejšia kontrola hladiny hormónov štítnej žľazy (pozri časť 4.2).

U sekundárnej hypotyreózy sa musí zistiť, či pacient netrpí súčasne adrenálnou insuficienciou. V takom prípade sa musí najprv zabezpečiť substitúcia (hydrokortizón).

Pri suspektnej autonómii štítnej žľazy sa odporúča TRH test alebo supresný scintigram.

U žien v postmenopauzálnom veku, u ktorých je zvýšené riziko vzniku osteoporózy, sa počas terapie levotyroxínom musia častejšie monitorovať tyreoidné funkcie, aby sa predišlo vzniku suprafyziologických hladín levotyroxínu v krvi.

Hormóny štítnej žľazy sa nesmú používať na redukciu hmotnosti. U eutyreoidných pacientov normálne dávky nespôsobia redukciu hmotnosti. Vyššie dávky môžu spôsobiť závažné alebo život ohrozujúce nežiaduce účinky, najmä v kombinácii s niektorými prípravkami na redukciu hmotnosti.

Prechod z ustanovenej terapie levotyroxínom na iné lieky s obsahom hormónov štítnej žľazy sa musí kontrolovať laboratórnymi diagnostickými vyšetreniami a sledovaním klinických parametrov.

Pre informácie o diabetikoch a pacientoch liečených antikoagulanciami pozri časť 4.5.

Veľmi zriedkavé prípady hypotyreoidizmu boli hlásené u pacientov súčasne liečených sevelamérom a levotyroxínom. Preto sa u týchto pacientov odporúča dôsledné monitorovanie

hladín TSH (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Antidiabetiká:

Levotyroxín môže redukovať účinok antidiabetík. Hladina krvného cukru u diabetikov sa preto musí pravidelne kontrolovať, najmä na začiatku liečby hormónmi štítnej žľazy a v prípade potreby lekár musí opäť nastaviť dávkovanie antidiabetík.

Deriváty kumarínu:

Vzhľadom na to, že levotyroxín vytesňuje antikoagulanciá z ich väzby na proteíny, pri súčasnom podávaní s liečivami, ktoré inhibujú koaguláciu, môže ich efekt potenciovať. Pri súčasnej liečbe je preto nutná pravidelná kontrola zrážavosti krvi, ak je to potrebné, musí sa upraviť dávka antikoagulancia.

Iónomeniče na báze živíc :

Cholestyramín, cholestipol, kolesevelam alebo kalciové a sodné soli polystyrénovej sulfónovej kyseliny inhibujú absorpciu levotyroxínu, preto sa majú aplikovať 4 - 5 hodín po dávke L-Thyroxinu 75 Berlin-Chemie.

Antacidá obsahujúce hliník, soli železa, kalcium karbonát:

Pri súčasnom podávaní s uvedenými liekmi sa môže absorpcia L-Thyroxinu 75 Berlin-Chemie znížiť, preto sa má užiť aspoň o 2 hodiny skôr.

Sevelamér a lantanum karbonát:

Môžu znížiť biodostupnosť levotyroxínu. Preto sa L-Thyroxin 75 Berlin-Chemie má podávať

najmenej 1 hodinu pred alebo 3 hodiny po podaní sevelaméru alebo lantanum karbonátu (pozri

časť 4.4).

Inhibítory tyrozínkinázy:

Inhibítory tyrozínkinázy (t.j. imatinib, sunitinib) môžu znižovať účinnosť levotyroxínu. Preto sa odporúča monitorovanie funkcie štítnej žľazy u pacientov na začiatku a na konci kombinovanej liečby. V prípade potreby je vhodné upraviť dávkovanie levotyroxínu.

Propyltiouracyl, glukokortikoidy, b-blokátory:

Tieto liečivá inhibujú konverziu T4 na T3.

Salicylany, dikumarol, vysoká dávka furosemidu (250 mg), klofibrát, fenytoín:

Môžu levotyroxín vytesniť z väzby na proteíny a zvýšiť tak plazmatickú hladinu voľného tyroxínu T4.

Amiodarón a kontrastné látky s obsahom jódu:

Vysoký obsah jódu v nich môže ovplyvniť hypertyreózu aj hypotyreózu. Mimoriadna pozornosť sa má venovať pacientom s nodulárnou strumou s možnosťou nediagnostikovanej autonómie. Kvôli účinku amiodarónu na funkciu štítnej žľazy môže byť nevyhnutné upraviť dávku L-Thyroxinu 75 Berlin-Chemie.

Salicyláty, dikumarol, vysoká dávka furosemidu (250 mg), klofibrát, fenytoín:

Môžu levotyroxín vytesniť z väzby na proteíny a zvýšiť tak plazmatickú hladinu voľného tyroxínu T4.

Kontraceptíva s obsahom estrogénu alebo postmenopauzálna substitučná hormonálna terapia:

Zvyšujú potrebu suplementácie levotyroxínom.

Sertralín a chlorochín/proguanil:

Redukujú účinnosť levotyroxínu a zvyšujú hladinu TSH v sére.

Fenytoín:

Rýchla intravenózna aplikácia fenytoínu môže mať za následok zvýšenie plazmatických hladín voľného levotyroxínu aj liotyronínu, v zriedkavých prípadoch môže prispieť ku vzniku arytmií.

Lieky, ktoré indukujú aktivitu hepatálnych enzýmov:

Barbituráty, rifampicín, karbamazepín a ďalšie lieky s účinkom na hepatálne enzýmy môžu zvyšovať hepatálny klírens levotyroxínu.

Inhibítory proteáz:

Pri súčasnej terapii levotyroxínom a lopinavirom/ritonavirom bolo pozorované zníženie účinnosti

levotyroxínu. Preto sa pri súčasnej terapii levotyroxínom a inhibítormi proteáz odporúča dôsledné monitorovanie klinických symptómov a funkcie štítnej žľazy.

Sójové produkty:

Môžu redukovať intestinálnu absorpciu levotyroxínu. U detí, ktoré boli liečené levotyroxínom pre vrodenú hypotyreózu, a mali sójovú diétu bolo pozorované zvýšenie sérovej hladiny TSH. Nezvyčajne vysoké dávky levotyroxínu môžu byť potrebné na dosiahnutie normálnej sérovej hladiny T4 a TSH. Dôsledná kontrola sérových hladín T4 a TSH je nevyhnutná počas a po skončení sójovej diéty, môže byť nevyhnutná úprava dávky levotyroxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Terapia hormónmi štítnej žľazy musí byť dôsledná najmä počas gravidity. Napriek ich rozsiahlemu používaniu počas gravidity, doteraz nie je známy nežiaduci účinok levotyroxínu na graviditu alebo zdravie plodu či novorodenca. U gravidných žien je zvýšená potreba levotyroxínu podmienená hladinou estrogénov. Funkciu štítnej žľazy je teda potrebné kontrolovať počas gravidity a v prípade potreby upraviť dávku lieku.

Aplikácia levotyroxínu ako adjuvansu pri terapii hypertyreózy tyreostatikami je v období gravidity kontraindikovaná, vzhľadom na nutnosť použitia tyreostatík vo vyššej dávke. Tyreostatiká na rozdiel od levotyroxínu môžu prechádzať placentárnou bariérou v účinnej dávke a spôsobiť hypotyreózu plodu. Pokiaľ je u gravidnej ženy diagnostikovaná hypertyreóza je možné na terapiu použiť nízke dávky tyreostatík v monoterapii.

Supresívny test musí byť počas gravidity vylúčený.

Dojčenie

Liečba hormónmi štítnej žľazy musí byť dôsledná počas dojčenia. Doteraz nie je známy nežiaduci účinok levotyroxínu na zdravie novorodenca. Množstvo hormónov štítnej žľazy, ktoré sa vylučuje do materského mlieka počas laktácie, dokonca aj pri užívaní vysokých dávok levotyroxínu, nedosahuje takú hladinu, aby u novorodenca došlo ku vzniku hypertyreózy alebo ku supresii TSH sekrécie.

U gravidných žien je zvýšená potreba levotyroxínu podmienená hladinou estrogénov. Funkciu štítnej žľazy je teda potrebné kontrolovať aj po skončení gravidity a v prípade potreby upraviť dávku lieku.

Supresívny test musí byť počas laktácie vylúčený.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje z výskumu o poškodení mužskej alebo ženskej fertility

a neexistuje ani podozrenie alebo indikácia takéhoto vplyvu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Pri správnej liečbe L-Thyroxinom-75 Berlin-Chemie na základe zhodnotenia klinického stavu a laboratórnych vyšetrení je výskyt nežiaducich účinkov nepravdepodobný. Ak pacient v zriedkavých prípadoch netoleruje dávku, pri predávkovaní, alebo pri veľmi rýchlom zvyšovaní dávkovania na začiatku liečby, sa môžu vyskytnúť symptómy typické pre hypertyreózu: palpitácie, arytmie, najmä tachykardia, ťažkosti podobné angíne pektoris, svalová slabosť a kŕče, pocity tepla, hyperhydróza, tremor, vnútorný nekľud, nespavosť, hnačka, zníženie hmotnosti, bolesti hlavy, menštruačné poruchy. Ako atypické symptómy sa môžu objaviť horúčka, vracanie rovnako ako pseudotumor cerebri (najmä u detí). Pri objavení uvedených symptómov sa zredukuje denná dávka alebo sa na niekoľko dní preruší liečba. Hneď po odznení nežiaducich účinkov sa odporúča znova začať liečbu, ale má sa venovať väčšia pozornosť dávkovaniu.

V prípade precitlivenosti na levotyroxín alebo niektorú z pomocných látok môžu nastať alergické reakcie na koži alebo v respiračnom systéme. Anafylaktický šok bol hlásený iba v ojedinelých prípadoch, vtedy je potrebné liečbu prerušiť.

4.9 Predávkovanie

Zvýšenie hladín T3 je spoľahlivejším indikátorom predávkovania ako zvýšenie hladín T4 a voľného T4. Symptómami predávkovania a intoxikácie je mierne až silné zvýšenie rýchlosti metabolizmu (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).

Dávky do 10 mg levotyroxínu pri intoxikácii pre suicidálny pokus boli tolerované bez komplikácií. Závažné život ohrozujúce poškodenie vitálnych funkcií (dýchania a krvného obehu) je nepravdepodobné okrem pacientov s existujúcim ochorením srdca. Napriek tomu boli hlásené prípady tyreotoxickej krízy, kŕčov, zlyhania srdca a kómy a jednotlivé prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov po dlhodobom abuse levotyroxínu.

Pri akútnom predávkovaní sa gastrointestinálna absorpcia môže znížiť podaním aktívneho uhlia. Liečba je zvyčajne symptomatická a podporná. V prípade vzniku závažných beta-sympatomimetických účinkov ako sú tachykardia, úzkosť, agitácia alebo hyperkinézia sa môžu symptómy zmierniť podaním blokátorov beta-receptorov. Tyreostatiká sú nevhodné, nakoľko štítna žľaza je kompletne suprimovaná.

Po požití extrémnych dávok (suicidálny pokus), môže byť užitočná plazmaferéza.

  1. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: hormóny štítnej žľazy

ATC kód: H03A A01

Mechanizmus účinku

Syntetický levotyroxín, ktorý sa nachádza v lieku L-Thyroxin 75 Berlin-Chemie, je svojím účinkom identický s hormónom biologického pôvodu tvoreným štítnou žľazou. Organizmus nerozlišuje endogénne vytvorený levotyroxín od exogénneho. Po čiastočnej konverzii na liotyronín (T3), najmä v pečeni a obličkách, a po prechode do buniek tela, hormóny štítnej žľazy špecificky ovplyvňujú vývoj, rast a metabolizmus organizmu pomocou aktivácie T3 receptorov.

Klinický účinok a bezpečnosť

Substitúciou hormónov štítnej žľazy sa normalizujú metabolické procesy. Napríklad zvýšený cholesterol v kontexte s hypotyreoidizmom sa významne redukuje po podaní levotyroxínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po užití nalačno, v závislosti od galenického spracovania, sa absorbuje maximum 80 %

levotyroxínu najmä v tenkom čreve. Maximálna plazmatická hladina sa dosiahne cca za 6 hodín

po aplikácii. Po začiatku perorálnej aplikácie sa dá liečebný efekt očakávať po 3 až 5 dňoch.

Distribučný objem je 0,5 l /kg. Viac ako 99 % levotyroxínu sa viaže na bielkoviny plazmy.

Metabolický klírens je približne 1,2 l plazmy/deň, k odbúravaniu dochádza najmä v pečeni,

obličkách, mozgu a vo svaloch.

Vzhľadom na vysoký stupeň väzby na bielkoviny sa do hemodialyzátu dostáva len malé množstvo

tyreoidálnych hormónov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

a) Akútna toxicita

Akútna toxicita levotyroxínu je veľmi nízka.

b) Chronická toxicita

Chronická toxicita bola sledovaná na rôznych druhoch zvierat (potkany, psy). Pri vysokých dávkach sa u potkanov zaznamenala hepatopatia, výskyt spontánnych nefróz a zmena hmotnosti orgánov.

U psov sa nezistili žiadne výrazné nežiaduce účinky.

c) Karcinogénny a mutagénny potenciál

Dlhodobé sledovania na zvieratách neboli vykonané. Experimentálne údaje týkajúce sa mutagénneho potenciálu levotyroxínu nie sú k dispozícii. V súčasnosti nie sú známe žiadne údaje o vzniku poškodenia potomstva zmenou v genóme ako následku pôsobenia hormónov štítnej žľazy.

d)Reprodukčnátoxicita

Cez placentárnu membránu prechádza len veľmi malá časť hormónov štítnej žľazy.

  1. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Calcii hydrogenophosphas dihydricus, cellulosum microcristallinum,

carboxymethylamylum natricum (typ A), dextrinum (z kukuričného škrobu),

partialglycerida saturata longa

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister z potiahnutej alumíniovej fólie zatavený s alumíniovou fóliou.

Obsah balenia: 25, 50 a 100 tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba

vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Berlin-Chemie AG

Glienicker Weg 125

12489 Berlín

Nemecko

  1. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

56/0488/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 17.12.2007

Dátum predĺženia registrácie: 5.11.2012

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2012