131I Sodium iodide capsule T - Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

cps dur 1x1480 MBq (púzdro plast.)

Obsah dokumentu Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

Schválený text k rozhodnutiu o zmene registrácie, ev. č. 2011/05952

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

131I Sodium iodide capsule T

1. NÁZOV LIEKU

131 I Sodium iodide capsule T

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Natrii iodidum ( I 131) ako jodid sodný : 37-7400 MBq v jednej kapsule, v referenčnom dátume a čase.

131 I má polčas rozpadu 8,02 dňa. Rozpadá sa pri žiarení gama s energiou 365 keV(81%),

637 keV(7,3%), a 284 keV(6,0%) a žiarení beta pri maximálnej energii 606 keV na stabilný xenon 131.

Pomocné látky: sacharóza 23 mg, sodík 63,5 mg

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.

Priehľadná tvrdá želatinová kapsula s obsahom bieleho až svetlohnedého prášku.

  1. KLINICKÉ ÚDAJE

  1. Terapeutické indikácie

Terapia štítnej žľazy rádioaktívnym jódom je indikovaná pri :

  • liečbe Gravesovej choroby, toxickej multinodulárnej strumy alebo autonómnych strúm,

  • liečbe papilárneho alebo folikulárneho karcinómu štítnej žľazy vrátane ich metastáz.

Terapia jodidom sodným 131 I sa často kombinuje s chirurgickým zákrokom a tyreostatickou liečbou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liek sa podáva na základe klinického posúdenia. Liečebný účinok sa dosiahne až po niekoľkých mesiacoch.

Liečba hypertyreózy

Potrebná dávka závisí od diagnózy, veľkosti štítnej žľazy, akumulácie a klírensu jódu v štítnej žľaze.

unifokálna autonómia 300 - 400 Gy dávka na cielený orgán

multifokálna a roztrúsená autonómia 150 - 200 Gy dávka na cielený orgán

Gravesova choroba 200 Gy dávka na cielený orgán

Pri Gravesovej chorobe, multifokálnej alebo roztrúsenej autonómii, vyššie uvedená dávka na cielený orgán závisí od celkovej hmotnosti štítnej žľazy, avšak pri unifokálnej autonómii táto dávka závisí len od hmotnosti adenómu.

Potrebná dávka je zvyčajne v rozsahu 200 - 800 MBq, ale potrebná môže byť opakovaná liečba. Kedykoľvek je to možné, mala by byť pacientovi, pred podávaním rádioaktívneho jódu pri liečbe hypertyreózy, poskytnutá odborná konzultácia s lekárom.

Potrebnú dávku je možné vypočítať podľa nasledujúcej rovnice:

A (MBq) = cielená dávka (Gy) x cielený objem (ml) x K

max. akumulácia 131I(%) x efektívny polčas rozpadu T1/2

Vysvetlivky:

cielená dávka = dávka absorbovaná cieleným orgánom v celej štítnej žľaze alebo v adenóme

cielený objem = objem celej štítnej žľazy ( Gravesova choroba, multifokálna alebo roztrúsená autonómia)r

max. akumulácia = max. akumulácia I-131 v štítnej žľaze alebo v noduloch v % z podávanej dávky ako je ustanovené v testovacej dávke

efektívny polčas rozpadu T1/2 = efektívny polčas rozpadu I-131 v štítnej žľaze

K = 24,67

Ďalšie dozimetrické postupy môžu zahŕňať akumulačné testy štítnej žľazy pre technecistan sodný (Tc - 99m) na určenie zodpovedajúcej dávky cieleného orgánu.

Môžu byť použité aj stále dávkovacie protokoly.

Po ablácii štítnej žľazy a pri liečbe metastáz

Potrebné dávky, ktoré nasledujú po totálnej alebo čiastočnej tyroidektómii na odstránenie zvyšného tkaniva štítnej žľazy, sú v rozsahu 1850 - 3700 MBq. Dávky závisia od veľkosti zvyškov štítnej žľazy a akumulácie rádioaktívneho jódu. Pri následnej liečbe metastáz sú potrebné dávky v rozsahu 3700 - 11100 MBq.

Pri detekcii zvyškov štítnej žľazy, metastáz a recidíve

Po ablácii štítnej žľazy ( na zvyšky tkaniva štítnej žľazy, pri metastázach a recidíve

ochorenia): maximálna dávka 400 MBq.

Deti a dospievajúci

Potrebnú dávku pre deti a dospievajúcich je potrebné určiť po vykonaní individuálnej dozimetrie (pozri časť 4.4)

Spôsob podania

Kapsula sa má podať nalačno a s dostatočným množstvom tekutín, pričom sa prehltne celá. Pred podávaním deťom, obzvlášť mladším, sa presvedčte, že sú schopné prehltnúť ju celú. Odporúča sa podávať ju s kašovitou potravou.

Protokol o spôsobe použitia

  1. Je potrebné vybrať plechovku z obalu a vybrať hlavnú nádobku.

  2. Veko je potrebné otvárať s citom, v smere hodinových ručičiek, až kým nezaregistrujete

jemný odpor, následne je potrebné veko zdvihnúť z nádobky tak, aby vnútorná ampulka

ostala.

  1. Ampulku s kapsulou je potrebné umiestniť do meracieho zariadenia na určenie

dávky.

  1. Ampulka sa umiestni späť do hlavnej nádobky, ktorá sa zavrie vekom bez točenia.

  2. Pacienta je potrebné požiadať, aby uvoľnil súčasne veko hlavnej nádobky a ampulky

trojnásobným otočením krytu proti smeru hodinových ručičiek.

  1. Pacient odstráni veko, zdvihne hlavnú nádobku a prehltne kapsulu.

4.3 Kontraindikácie

  • Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • Gravidita a laktácia.

  • Pacienti s dysfágiou, pažerákové zúženie, pažeráková stenóza, pažerákový divertikul, aktívna gastritída, žalúdočné erózie a peptický vred.

  • Pacienti s podozrením na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Gravidita , pozri časť 4.6

Deti a dospievajúci

Pri liečbe benígnych chorôb štítnej žľazy detí a dospievajúcich je rádioaktívny jód možné použiť v odôvodnených prípadoch, najmä pri recidíve po použití antityreoidných liekov alebo keď sa vyskytne nežiadúca reakcia na tieto lieky. Neexistuje žiadny dôkaz o zvýšenom výskyte rakoviny, leukémie alebo mutácií u človeka, ktorý bol ako pacient liečený na benígnu tyreoidnú chorobu rádioaktívnym jódom, okrem prípadov nadmerného užívania. Napriek tomu sa musí zobrať do úvahy väčšia citlivosť

detského tkaniva a očakávanie dlhšieho života pri týchto pacientoch. Možné riziko musí byť položené na váhu spolu s ostatnými možnosťami liečenia. Pozri časti 4.2 a 11.

Príprava pacienta

Pacienti majú byť povzbudzovaní k požívaniu zvýšeného množstva tekutín a nútení močiť tak často ako je to len možné, aby sa znížila možnosť ožiarenia močového mechúra, zvlášť po zvýšenom podávaní liekov napr. pri liečbe karcinómu štítnej žľazy. Pacientov s problémami pri vylučovaní moču zapríčinených močovým mechúrom je potrebné katetrizovať po podaní vysokých dávok rádioaktívneho jódu.

Kapsuly je potrebné prehltnúť celé s dostatočným množstvom tekutiny, aby sa zaistil ľahký prechod lieku do žalúdka a tenkého čreva. Súčasné užitie antagonistov H2 receptorov alebo inhibítorov protónovaj pumpy je odporúčané z dôvodu možných gastrointestinálnych reakcií. V prípade vracania je potrebné brať do úvahy riziko kontaminácie.

Všeobecné varovania

Rádiofarmaká môžu byť nadobúdané, používané a podávané len oprávnenými osobami v na to určených klinických zariadeniach. Ich nadobúdanie, skladovanie, používanie a likvidácia podlieha regulačným opatreniam a/alebo riadnym licenčným konaniam miestnych kompetentných úradov. Rádiofarmaká musia byť pripravené tak, aby spĺňali ako rádiologické tak aj farmaceutické kvalitatívne požiadavky.

Táto príprava vedie pravdepodobne k relatívne vysokej dávke ožiarenia väčšiny pacientov (pozri časti 4.8 ). Podávanie vysokých dávok rádioaktívneho jódu môže viesť

k významnému ohrozeniu životného prostredia. To sa môže týkať blízkej rodiny, osôb podstupujúcich liečbu alebo širokej verejnosti, čo závisí od úrovne podávaného množstva. Náležitú pozornosť je potrebné venovať vylučovaniu pacientov, aby sa zabránilo kontaminácii.

Osobitné varovania

Ožiarenie slinných žliaz je potrebné redukovať stimuláciou vylučovania slín kyslými látkami. Môžu sa tiež použiť aj iné farmakologické ochranné opatrenia.

Strava s nízkym obsahom jódu pred liečbou zvýši akumuláciu do funkčného tkaniva štítnej žľazy.

Pred podávaním rádioaktívneho jódu na liečbu karcinómu štítnej žľazy je potrebné upustiť od podávania náhrad hormónov štítnej žľazy, aby sa zabezpečila dostatočná akumulácia. 14 - dňové obdobie je odporúčané v prípade trijodotyronínu a 4-5 týždňové v prípade tyroxínu. Znovu nasadenie je potrebné dva dni po liečbe. Rovnako karbimazol a propytiouracil je potrebné vysadiť päť dní pred liečbou hypertyreózy a opätovne nasadiť o niekoľko dní neskôr.

Liečbu Gravesovej choroby rádioaktívnym jódom je treba vykonávať spolu s liečbou kortikosteroidmi.

Kapsuly T nie je možné používať na skenovanie štítnej žľazy okrem sledovania malígnej choroby alebo keď I123 alebo Tc99m nie sú dostupné.

Pacientom so zriedkavými vrodenými poruchami fruktózovej intolerancie, glukózo - galaktózovej malabsorbcie, sacharózo - izomaltózovej insuficiencie nie je možné tento liek podávať.

Pacientov liečených na štítnu žľazu je potrebné pravidelne kontrolovať.

Pri výskyte hypersensitivity alebo anafylaktických reakciách musí byť podávanie lieku okamžite prerušené a v prípade potreby začatá intravenózna liečba. V prípade okamžitej potreby zákroku v urgentných prípadoch musia byť k dispozícii potrebné lieky a vybavenie akým je endotracheálna trubica.

Obsah sodíka v lieku je 63,5 mg v dávke. Tento fakt je potrebné brať do úvahy pri pacientoch s riadenou sodíkovou diétou.

  1. Liekové a iné interakcie.

Existuje mnoho farmakologicky aktívnych látok, ktoré môžu na seba vzájomne s rádioaktívnym jódom pôsobiť. Môže sa to diať rôznymi mechanizmami, ktoré môžu ovplyvňovať viazanie proteínov, farmakokinetiku alebo ovplyvňujú dynamické účinky jódu. Dôsledkom môže byť znížená akumulácia štítnou žľazou. Preto je potrebné poznať celú históriu poberania liekov a posúdiť nevyhnutnosť stiahnutia niektorého z nich pred podávaním jodidu sodného 131I.

Liečbu nasledujúcimi liekmi je potrebné prerušiť:

Liečivo
Obdobie, počas ktorého je treba vysadiť liek pred podávaním I-131
Pôsobiace proti štítnej žľaze (t.zn. karbimazol, metimazol, propyluracil), perchlorát
Vysadiť jeden týždeň pred začatím liečby do niekoľkých dní po nej.
Salicyláty, steroidy, nitroprusid sodný, sulfobromoftalein sodný, antikoagulanty, antihistaminiká, antiparazitiká, penicilíny, sulfonamidy, tolbutamid, tiopenton
jeden týždeň
fenylbutazon
Jeden až dva týždne
Látky obsahujúce jódové expektorans a vitamíny
Približne 2 týždne
Prípravky z hormónov štítnej žľazy
Trijódtyronín 14 dní
tyroxín 4-5 týždňov
Amiodaron *, benzodiazepin, litium
Približne 4 týždne
Látky obsahujúce jódové preparáty na lokálne použitie
1 - 9 mesiacov
Látky obsahujúce kontrastné media na báze jódu
Do 1 roka

* V prípade amiodarinu je možná znížená akumulácia v štítnej žľaze počas niekoľkých mesiacov z dôvodu dlhého polčasu rozpadu tohto činiteľa.

  1. Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy s potenciálom gravidity

Jodid sodný 131I je kontraindikovaný počas gravidity, predpokladanej gravidity alebo v prípade, že gravidita nebola vylúčená (dávka absorbovaná maternicou sa pri tomto lieku s pravdepodobnosťou pohybuje v rozsahu od 11 - 511mGy a štítna žľaza plodu silne koncentruje jód počas druhého a tretieho trimestra), pozri časť 4.3. Potrebné informácie o podávaní rádioaktívnych liekov pre ženy s potenciálom gravidity je vždy možné nájsť v časti o gravidite.

Gravidita

Každá žena, ktorá nemala svoju periódu je považovaná za gravídnu, pokiaľ sa nedokáže opak. Treba zvážiť alternatívne techniky liečby, pri ktorých nie je ionizujúce žiarenie. V prípade, že je diagnostikovaný diferencovaný karcinóm štítnej žľazy počas gravidity, liečba rádioaktívnym jódom musí byť odložená na obdobie po gravidite. Ženám, ktoré podstúpili liečbu jodidom sodným 131I je odporúčané neotehotnieť v období 6 - 12 mesiacov po jeho podávaní.

Antikoncepcia u mužov a žien.

Ženám sa odporúča používať antikoncepciu počas obdobia 6 - 12 mesiacov. Muži sú upozornení, že by sa nemali podieľať na počatí počas 6 mesiacov, aby došlo k výmene ožiarených spermií za neožiarené.

Laktácia

Pred podávaním rádioaktívneho lieku dojčiacej matke je potrebné zobrať do úvahy, či vyšetrenie mohlo byť odôvodnene omeškané, kým matka prestala dojčiť a či bol vykonaný najvhodnejší výber rádiofarmák pri zohľadnení sekrečnej aktivity mlieka na dojčenie. Po podávaní jodidu sódneho je potrebné prerušiť dojčenie.

  1. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Jodid sodný (131I) nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia dokumentovaných nepriaznivých reakcii bola odvodená z medicínskej literatúry. Bezpečnosť jodidu sodného 131I závisí od množstva podávaných dávok, pričom dávky závisia od typu liečby (t.zn. liečba benígnej alebo malígnej formy choroby). Rovnako bezpečnosť lieku závisí od celkového podávaného množstva a aplikovaného dávkovacieho režimu. Preto dokumentované nepriaznivé reakcie sú sumarizované podľa výskytu pri liečbe benígnych alebo malígnych ochorení, napriek tomu, že faktory množstva podávaného lieku a dávkovacieho režimu neboli zvyčajne publikované v príslušnej literatúre a nemuseli byť v súlade s odporúčaniami na dávkovanie uvedenými v tomto súhrne.

Často vyskytujúcimi sa nepriaznivými reakciami sú: hypotyreoidizmus, prechodný hypertyreoidizmus, poruchy slinných a slzných žliaz, miestne účinky z ožiarenia. Pri liečbe rakoviny sa môžu často vyskytnúť aj nepriaznivé gastrointestinálne reakcie a zníženie tvorby kostnej drene.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené zaznamenané prípady nepriaznivých reakcii roztriedené podľa tried orgánov. Symptómy, ktoré sú viac sekundárneho charakteru (napr. syndróm sicca) sú zosumarizované v zátvorkách za príslušným základným syndrómom.

Nasledujúca tabuľka uvádza častosť výskytu:

Veľmi časté: (≥ 1/10)

Časté: (≥ 1/100 až < 1/10 )

Menej časté : ( ≥ 1/1 000 až < 1/ 100 )

Zriedkavé: ( ≥ 1/ 10 000 až < 1/ 1 000 )

Veľmi zriedkavé: ( < 1/ 10 000 )

Neznáme : Žiadny výskyt nebol v literatúre zaznamenaný

Nepriaznivé reakcie po liečbe benígnej choroby:

Systematické zatriedenie orgánu
Symptómy
Častosť výskytu
Poruchy imunitného systému
Anafylaktoidná reakcia
Nie je známa
Poruchy endokrinného systému
Trvalý hypotyreoidizmus, hypotyreoidizmus
Veľmi časté
Prechodný hypertyreoidizmus
Časté
Tyreotoxická kríza, hypoparatyreoidizmus (pokles vápnika v krvi, tetanus)
Nie je známa
Poruchy zraku
Endokrinná oftalmopatia
(pri Gravesovej chorobe)
Časté
Syndróm sicca
Nie je známy
Hrudné a mediastinálne respiračné poruchy
Paralýza hlasivkových väzov
veľmi zriedkavá
Gastrointestinálne poruchy
Sialoadenitída
Časté

Nepriaznivé reakcie po liečbe malígnej choroby:

Neoplasmy benígne, maligne a nešpecifikované (vrát. cyst a polypov)
Leukémia
Časté
Rakovina močového mechúra, hrubého čreva a žalúdka
gastric cancer
Nie je známa
Poruchy krvného a lymfatického systému
Aplastická anémia, erytropénia, porucha tvorby kostnej drene
Veľmi časté
Leukopénia, trombocytopénia
Časté
Trvalý alebo kritický pokles tvorby kostnej drene
Nie je známy
Poruchy imunitného systému
Anafylaktoidná reakcia
Nie je známa
Endokrinné poruchy
Tyreotoxická kríza, prechodný hypertyroidizmus
Zriedkavé
Tyreoditída (prechodná leukocytóza), hypoparatyreoidizmus (pokles vápnika v krvi, tetanus), hypotyreoidizmus
Nie je známa
Poruchy nervového systému
Parosmia
Veľmi častá
Opuch mozgu
Nie je známy
Poruchy zraku
Syndróm sicca
Veľmi časté
Obštrukcia nososlzných kanálikov (zvýšené slzenie)
Časté
Respiračné poruchy
Dyspnoea
Nie sú známe
Zúženie hrdla*, pulmonálna fibróza, respiračná nedostatočnosť, obštrukcia dýchacích ciest, pneumonitída, tracheitída, disfunkcia hlasivkových väzov (paralýza hlasivkových väzov, disfónia, chrapot), orofaryngálna bolesť, stridor
Nie sú známe
Poruchy GIT
Sialoadenitída (suché ústa, bolesti slinných žliaz, zväčšenie slinných žliaz, zubné kazy, vypadávanie zubov), syndróm choroby z ožiarenia, nauzea, ageuzia, anosmia, dysgeuzia, zníženie chuti
Veľmi časté
Vracanie
Časté
Gastritída, dysfágia
Nie sú známe
Renálne poruchy
Radiačná cystitída
Nie je známa
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Poruchy činnosti vaječníkov
Veľmi časté
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Azoospermia, oligospermia, znížená fertilita mužov, menštruačné poruchy
Nie sú známe
Kongenitálne, familiálne a genetické poruchy
Kongenitálny hypotyreoidizmus
Nie je známy
Všeobecné poruchy a poruchy ovplyvnené lokálnou administráciou
Choroby podobné chrípke, bolesti hlavy, únava, bolesti krku
Veľmi časté
Lokálne opuchy
Časté

*: najmä pri existujúcej tracheálnej stenóze

Poruchy štítnej žľazy a prištítnych teliesok

Od dávkovania závislý hypotyreoidizmus sa môže objaviť ako neskorý dôsledok liečby hypertyreoidizmu rádioaktívnym jódom.

Môže sa objaviť týždne alebo roky po liečbe, pričom si vyžaduje vhodne načasované merania funkcie štítnej žľazy a vhodnú náhradu za chýbajúce hormóny. Hypotyreoidizmus sa všeobecne nedá pozorovať do 6 - 12 týždňov po podaní jodidu sodného 131I.

Pri liečbe malígnych ochorení hypotyreoidizmus je často dokumentovaný ako nepriaznivá reakcia, avšak za liečbou rádioaktívnym jódom zvyčajne nasleduje tyreoidektómia.

Deštrukcia folikulov štítnej žľazy spôsobená ožiarením jodidom sodným 131I môže viesť k exacerbácii už existujúceho hypertyreoidizmu po 2 - 10 dňoch alebo k tyreotoxickej kríze. Príležitostne sa imunitný hypertyreoidizmus môže rozvinúť po počiatočnej normalizácii (latentné obdobie 2 - 10 mesiacov). Po liečbe vysokými dávkami rádioaktívneho jódu sa u pacienta môže vyskytnúť prechodná zápalová tyreoiditída a tracheitída 1 - 3 dni po podaní lieku s možnosťou tracheálneho zúženia, najmä tam, kde jestvuje tracheálna stenóza.

V ojedinelých prípadoch sa môže, rovnako po liečbe aktívneho karcinómu tyroidu objaviť aj prechodný hypertyreoidizmus.

Prípady prechodného hypoparatyreoidizmu sa pozorovali po liečbe rádioaktívnym jódom. Tieto prípady je potrebné monitorovať a liečbu vykonať náhradnou terapiou.

Poruchy zraku

Po liečbe rádioaktívnym jódom hypertyreoidizmu alebo Gravesovej choroby môže progredovať endokrinná oftalmopatia, alebo môže byť toto ochorenie diagnostikované ako nové.

Lokálne účinky ožiarenia

Disfunkcia a paralýza hlasivkových väzov bola po podaní jodidu sodného 131I dokumentovaná, avšak v niektorých prípadoch mohla byť spôsobená chirurgiou štítnej žľazy a preto nie je možné jednoznačne rozhodnúť, či táto disfunkcia bola spôsobená žiarením alebo chirurgickou liečbou. Vysoká akumulácia rádioaktívneho jódu v tkanivách môže byť sprevádzaná lokálnou bolesťou, diskomfortom a opuchom, napr. pri rádioaktívnej liečbe zvyškov štítnej žľazy sa môžu objaviť rozptýlené a prudké bolesti mäkkých tkanív v oblasti hlavy a krku. Pneumónia a pulmonárna fibróza spôsobená žiarením bola pozorovaná u pacientov s roztrúsenými pulmonárnymi metastázami z diferencovaného karcinómu tyreoidu z dôvodu deštrukcie metastatického tkaniva. To bolo pozorované hlavne po liečbe vysokými dávkami rádioaktívneho jódu.

Pri liečbe metastatických tyreoidných karcinómov, pričom zahrnieme aj CNS, je potrebné brať do úvahy aj možnosť vzniku lokálneho cerebrálneho edému a/alebo rast existujúceho cerebralného edému.

Gastrointestinálne poruchy

Vysoká úroveň radiácie môže tiež viesť ku gastrointestinálnym poruchám, zvyčajne v prvých hodinách alebo dňoch po podaní lieku. Kvôli prevencii týchto porúch pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a slzných žliaz

Môže sa objaviť sialoadenitída sprevádzaná opuchom a bolesťou slinných žliaz, čiastočná strata chuti a suché ústa. Sialoadenitída zvyčajne ustúpi spontánne alebo po protizápalovej liečbe, ale opísané boli aj prípady trvalej ageuzie a suchých úst, čo záviselo od podávanej dávky. Nedostatok slín môže viesť k infekciám, napr. zubnému kazu a následne k strate zubov. Kvôli prevencii týchto porúch pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a/alebo slzných žliaz s rezultujúcim syndrómom sicca sa môžu objaviť aj s omeškaním o niekoľko mesiacov až do dvoch rokov po liečbe rádioaktívnym jódom.Napriek tomu, že syndróm sicca je prechodného rázu, môže u niektorých pacientov pretrvať roky.

Porucha tvorby kostnej drene

Ako oneskorený dôsledok sa môže rozvinúť reverzibilná porucha tvorby kostnej drene, prítomná s izolovanou trombocytopéniou a erytrocytopéniou, ktoré môžu mať fatálne dôsledky. Porucha tvorby kostnej drene je najviac pravdepodobná po podaní jednej dávky s hodnotou vyššou ako 5000 MBq, alebo po opakovanom podaní v kratšej dobe ako 6 mesiacov.

Sekundárne malígne ochorenia

Zvýšený výskyt bol pozorovaný po podávaní lieku vo väčšom množstve, čo je typické pre tých, ktorí podstúpili liečbu na zhubný nádor štítnej žľazy. Berúc v úvahu vývoj rakoviny žalúdka, močového mechúra, hrubého čreva ako aj ostatných nádorových ochorení po liečbe malígnych chorôb, výsledky publikované v literatúre sú stále protichodné.

Zníženie fertility

Po terapii karcinómu štítnej žľazy rádioaktívnym jódom sa môže objaviť zníženie u mužov aj žien ako dôsledok podávania lieku.

Všeobecné odporúčania

Vystavenie sa ionizujúcemu žiareniu má priamu spojitosť so vznikom rakoviny a možným vývojom dedičných porúch. Dávka žiarenia, ktorá je výsledkom terapie môže viesť k vyššiemu výskytu rakoviny a mutácii. Vo všetkých prípadoch je potrebné overiť, či riziko ožiarenia je menšie ako riziko choroby samotnej. Zachytená dávka žiarenia (EDE) po aplikácii terapeutických dávok jodidu sodného 131I je vyššia ako 20mSv.

Deti a dospievajúci

Dá sa očakávať, že typy nepriaznivých reakcií u detí sú rovnaké ako u dospelých. Na základe vyššej citlivosti detského tkaniva (pozri časť 11) a väčšej frekvencie očakávania prežitia, môžu byť ťažkosti u detí iné.

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania hrozí nebezpečenstvo vysokej úrovne ožiarenia. Nadmerná dávka žiarenia môže byť znížená nútenou diurézou a častým vyprázdňovaním močového mechúra, pretože liek je vylučovaný obličkami. Zároveň je odporúčaná blokáda štítnej žľazy (napr. perchlorát), aby sa dosiahlo zníženie úrovne jej ožiarenia. Na redukciu akumulovaného množstva 131I môžu byť podávané emetiká.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

Farmakoterapeutická skupina: Rádiofarmaká

ATC-klasifikácia: V10XA01

Farmakologicky aktívnou látkou je jód 131 vo forme jodidu sodného, ktorý je prijímaný štítnou žľazou. Rozpadá sa hlavne počas svojho dlhého času rezidencie a takto vyvoláva selektívne ožiarenie tohto orgánu. V malých množstvách látky na diagnostické a terapeutické procedúry sa nedajú očakávať žiadne farmakodynamické účinky jodidu sodného (131I). Viac ako 90% radiačného účinku je výsledkom vysielanie b žiarenia, ktoré má stredný rozsah 0,5

mm. Dávka b žiarenia znižuje závisle funkciu a delenie a vedie k jej deštrukcii. Krátky dosah a takmer neprítomnosť akumulácie jodidu sodného (131I) mimo štítnej žľazy vedie k nepatrnej dávke ožiarenia mimo nej.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po orálnom podaní je jodid sodný 131I rýchle absorbovaný horným gastrointestinálnym traktom (90% do 60 minút). Absorpciu ovplyvňuje naplnenie žalúdka. Je zvýšená pri hypertyreoidizme a znížená pri hypotyreoidizme.

Štúdie rozpúšťania jodidu sodného 131I preukázali, že k nemu došlo v rámci 5 až 12 minút a že rádioaktivita bola homogénne rozšírená po žalúdočnej sliznici.

Štúdie na aktivity séra preukázali, že po rýchlom vzostupe trvajúcom 10 - 20 minút, bola dosiahnutá rovnováha približne po 40 minútach. Po orálnom podaní roztoku jodidu sodného 131I rovnováha bola nameraná v rovnakom čase.

Distribúcia a akumulácia v orgánoch

Farmakokinetika je identická, ako u neoznačeného jódu. Po vstupe do krvného riečišťa je dopravený do vonkajšej časti tyroidu. Odtiaľ je prijímaný prevažne štítnou žľazou, ktorá extrahuje približne 20% jodidu v jednej fáze alebo je vylúčený renálne. Akumulácia jodidu v štítnej žľaze dosahuje maximum po 24 - 48 hodinách, pričom 50% z maxima sa dosiahne po 5 hodinách. Akumulácia je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú: vek pacienta, objem tyroidu, renálny klírens, hladina cirkulujúceho jodidu a použitím iných liekov(pozri časť 4.5). Klírens jódu prijatého štítnou žľazou je zvyčajne 5-50 ml/min. V prípade nedostatku jódu stúpne na 100 ml/min a počas hypertyroidizmu na 1000 ml/min. V prípade zahltenia jódom je potrebné zníženie na 2 - 5 ml/min. Jód je akumulovaný aj v obličkách.

Malé množstvo jódu 131I je prijaté slinnými žľazami, žalúdočnou sliznicou a je tiež lokalizované aj v materskom mlieku, placente a choroidnom plexe.

Jód prijatý štítnou žľazou je ďalej súčasťou známeho metabolizmu hormónov štítnej žľazy a je včlenený do zmesí, z ktorých sú syntetizované.

Polčas rozpadu

Polčas rozpadu rádioaktívneho jódu v plazme je rádovo 12 hodín, kým rádioaktívny jód prijatý štítnou žľazou sa rozpadá asi 6 dní. Teda po podaní jodidu sodného 131I približne 40% z podaného množstva má polčas rozpadu 0,4 dňa a zvyšok, 60%, 8 dní.

Eliminácia

Urinárna exkrécia je 37-75%, stolicová exkrécia je približne 10%, takmer zanedbateľná exkrécia je

v pote.

Urinárnu exkréciu charakterizuje renálny klírens, ktorý je zložený približne z 3% z renálneho prietoku a je relatívne stály u všetkých osôb. Je nižší pri hypotyroidizme a zhoršenej renálnej funkcii, vyšší pri hypertyreoidizme. Eutyreoidní pacienti s normálnou renálnou funkciou, 50-75% podaného lieku vylúčia do 48 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Z dôvodu malého množstva podanej látky v porovnaní s prijatým jódom v bežnej potrave (40- 500mcg/deň) nie je očakávaná a pozorovaná žiadna akútna toxicita.

Nie sú k dispozícii údaje o toxicite pri opakovanom podávaní jodidu sodného, údaje o vplyve na reprodukciu zvierat a ani údaje o karcinogénnom účinku.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

  1. Zoznam pomocných látok

Kapsula obsahuje:

Hydrogén fosforečnan disodný dihydrát

Tiosulfát sodný

Hydrogén karbonát sodný

Hydroxid sodný

Sacharóza

Chlorid sodný

Vodu pre injekčné použitie

Obal kapsuly:

želatína

  1. Inkompatibility

Doteraz nie sú známe.

  1. Čas použiteľnosti

131I Sodium iodide capsule T exspiruje 6 týždňov po referenčnom dátume a čase akti-

vity.

Dátum a hodina kalibrácie a dátum exspirácie sú uvedené na štítku vonkajšieho obalu.

  1. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Skladujte pri teplote 20 °C - 25 °C. Uskladňujte v pôvodnom obale. Uskladňovanie v súlade s národnými predpismi pre rádioaktívny material.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Kapsula v púzdre so závitom z plastickej hmoty, tvarovaný obal s plastickým viečkom, vložený do oloveného obalu. Tvarovaný polystyrénový obal, plechovka.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Pri otvorení nádobky môže byť na monitoroch zaznamenaná voľná rádioaktivita. Je spôsobená Xe-131m, ktorý je tvorený na úrovni 1,17% pri rozpade 131I. Hoci je na monitoroch viditeľný, neznamená pre personal riziko. Účinný stupeň dávky prijatej inhaláciou formy Xe-131m je 0,1% zo stupňa dávky vo vzdialenosti 1m od oloveného krytu kapsuly.

Nepoužitý výrobok alebo odpad je potrebné likvidovať v súlade s miestnymi predpismi.

  1. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Mallinckrodt Medical B.V.

Westerduinweg 3

1755 LE Petten

Holandsko

  1. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

88/0487/96-S

  1. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ POSLEDNÉHO PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie : 14.11.1996

Dátum posledného predĺženia: 30.11.2006 / bez časového obmedzenia

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

December 2012

11. DOZIMETRIA

Radiačná dozimetria je uvedená v tabuľkovej forme v publikácii ICRP č.53. Model ICRP sa vzťahuje na intravenózne podávanie lieku. Pretože absorpcia rádioaktívneho jódu je rýchla a dokonalá, tento model je aplikovateľný aj v prípade orálneho užitia, pri ktorom dochádza okrem toho k ožiareniu žalúdočnej steny z dôvodu gastrického a slinného vylučovania. Ak predpokladáme, že priemerný rezidenčný čas v žalúdku je 0,5 hodiny, absorbovaná dávka stúpa pri 131I o približne 30%. Ožiarenie ostatných orgánov, ktoré nie sú cielenými na terapiu, môžu významným spôsobom ovplyvňovať patofyziologické zmeny vyvolané chorobným procesom. Súčasťou posúdenia rizík alebo prínosu liečby, odporúča sa, aby EDE a pravdepodobné radiačné dávky boli vypočítané pred podávaním lieku. Aplikácia by bola potom prispôsobená veľkosti štítnej žľazy, biologickému polčasu rozpadu” recyklačnými” faktormi, ktoré berú do úvahy fyziologický stav pacienta ( vrátane vyčerpania jódu) a základnú patológiu.

Ožiarenie ovplyvňuje predovšetkým štítnu žľazu. Ožiarenie ostatných orgánov je rádovo o tisíciny nižšie ako dávka prijatá štítnou žľazou. Závisí to od príjmu jódu z potravy (akumulácia rádioaktívneho jódu je pri orgánoch s jódovým deficitom vyššia až do 90% a nižšia do 5%-pri orgánoch bohatých na jód). Uvedené závisí aj na činnosti štítnej žľazy (eu-, hyper- alebo hypotyreoidizmus) a prítomnosti tkanív akumulujúcich jód v tele (napr. situácia po excízii štítnej zľazy, prítomnosti jód akumulujúcich metastáz) a tiež na blokácii štítnej žľazy. Dávka ožiarenia v ostatných orgánoch závisí od stupňa akumulácie v štítnej žľaze, a podľa neho je vyššia alebo nižšia.

JÓD

Štítna žľaza blokovaná, akumulácia 0%

131I 8,04 dní

Absorbovaná dávka na podanú jednotku (mGy/MBq)

Orgán
Dospelý
15 r.
10 r.
5 r.
1 r.
Nadobličky
3,7E-02
4,2E-02
6,7E-02
1,1E-01
2,0E-01
*Stena močového mechúra
6,1E-01
7,5E-01
1,1E+00
1,8E+00
3,4E+00
Povrch kostí
3,2E-02
3,8E-02
6,1E-02
9,7E-02
1,9E-01
Prsia
3,3E-02
3,3E-02
5,2E-02
8,5E-02
1,7E-01
GI-trakt
Stena žalúdka
3,4E-02
4,0E-02
6,4E-02
1,0E-01
1,9E-01
*Tenké črevo
3,8E-02
4,7E-02
7,5E-02
1,2E-01
2,2E-01
*Horné hrubé črevo-stena
3,7E-02
4,5E-02
7,0E-02
1,2E-01
2,1E-01
*Dolné hrubé črevo-stena
4.3E-02
5,2E-02
8,2E-02
1,3E-01
2,3E-01
*Obličky
6,5E-02
8,0E-02
1,2E-01
1,7E-01
3,1E-01
Pečeň
3,3E-02
4,0E-02
6,5E-02
1,0E-01
2,0E-01
Pľúca
3,1E-02
3,8E-02
6,0E-02
9,6E-02
1,9E-01
Vaječníky
4,2E-02
5,4E-02
8,4E-02
1,3E-01
2,4E-01
Pankreas
3,5E-02
4,3E-02
6,9E-02
1,1E-01
2,1E-01
Červená kostná dreň
3,5E-02
4,2E-02
6,5E-02
1,0E-01
1,9E-01
Slezina
3,4E-02
4,0E-02
6,5E-02
1,0E-01
2,0E-01
Semenníky
3,7E-02
4,5E-02
7,5E-02
1,2E-01
2,3E-01
Štítna žľaza
2,9E-02
3,8E-02
6,3E-02
1,0E-01
2,0E-01
Maternica
5,4E-02
6,7E-02
1,1E-01
1,7E-01
3,0E-01
Ostatné tkanivá
3,2E-02
3,9E-02
6,2E-02
1,0E-01
1,9E-01
Ekvivalent účinnej dávky (mSv/MBq)
7,2E-02
8,8E-02
1,4E-01
2,1E-01
4,0E-01

Steny močového mechúra sa podieľajú 50,8% z ekvivalentu účinnej dávky.


Neúplná blokácia

Ekvivalent účinnej dávky (mSv/MBq) pri malých množstvách akumulovaných v štítnej žľaze:

akumulácia 0,5%:
3,0E-01
4,5E-01
6,9E-01
1,5E+00
2,8E+00
akumulácia 1%:
5,2E-01
8,1E-01
1,2E+00
2,7E+00
5,3E+00
akumulácia 2%:
9,7E-01
1,5E+00
2,4E+00
5,3E+00
1,0E+01

Akumulácia štítnej žľazy

Orgán
Dospelý
15 r.
10 r.
5 r.
1 r.
Nadobličky
3,6E-02
4,3E-02
7,1E-02
1,1E-01
2,2E-01
*Stena močového mechúra
5,2E-01
6,4E-01
9,8E-01
1,5E+00
2,9E+00
Povrch kostí
4,7E-02
6,7E-02
9,4E-02
1,4E-01
2,4E-01
Prsia
4,3E-02
4,3E-02
8,1E-02
1,3E-01
2,5E-01
GI-trakt
Stena žalúdka
4,6E-01
5,8E-01
8,4E-01
1,5E+00
2,9E+00
*Tenké črevo
2,8E-01
3,5E-01
6,2E-01
1,0E+00
2,0E+00
*Horné hrubé črevo stena
5,9E-02
6,5E-02
1,0E-01
1,6E-01
2,8E-01
*Dolné hrubé črevo stena
4,2E-02
5,3E-02
8,2E-02
1,3E-01
2,3E-01
*Obličky
6,0E-02
7,5E-02
1,1E-01
1,7E-01
2,9E-01
Pečeň
3,2E-02
4,1E-02
6,8E-02
1,1E-01
2,2E-01
Pľúca
5,3E-02
7,1E-02
1,2E-01
1,9E-01
3,3E-01
Vaječníky
4,3E-02
5,9E-02
9,2E-02
1,4E-01
2,6E-01
Pankreas
5,2E-02
6,2E-02
1,0E-01
1,5E-01
2,7E-01
Červená kostná dreň
5,4E-02
7,4E-02
9,9E-02
1,4E-01
2,4E-01
Slezina
4,2E-02
5,1E-02
8,1E-02
1,2E-01
2,3E-01
Semenníky
2,8E-02
3,5E-02
5,8E-02
9,4E-02
1,8E-01
Štítna žľaza
2,1E+02
3,4E+02
5,1E+02
1,1E+03
2,0E+03
Maternica
5,4E-02
6,8E-02
1,1E-01
1,7E-01
3,1E-01
Ostatné tkanivá
6,5E-02
8,9E-02
1,4E-01
2,2E-01
4,0E-01
Ekvivalent účinnej dávky
6,6E+00
1,0E+01
1,5E+01
3,4E+01
6,2E+01
(mSv/MBq)


Akumulácia štítnej žľazy 35%

Orgán
Dospelý
15 r.
10 r.
5 r.
1 r.
Nadobličky
4,2E-02
5,0E-02
8,7E-02
1,4E-01
2,8E-01
*Stena močového mechúra
4,0E-01
5,0E-01
7,6E-01
1,2E+00
2,3E+00
Povrch kostí
7,6E-02
1,2E-01
1,6E-01
2,3E-01
3,5E-01
Prsia
6,7E-02
6,6E-02
1,3E-01
2,2E-01
4,0E-01
GI-trakt
Stena žalúdka
4,6E-01
5,9E-01
8,5E-01
1,5E+00
3,0E+00
*Tenké črevo
2,8E-01
3,5E-01
6,2E-01
1,0E+00
2,0E+00
*Horné hrubé črevo stena
5,8E-02
6,5E-02
1,0E-01
1,7E-01
3,0E-01
*Dolné hrubé črevo stena
4,0E-02
5,1E-02
8,0E-02
1,3E-01
2,4E-01
*Obličky
5,6E-02
7,2E-02
1,1E-01
1,7E-01
2,9E-01
Pečeň
3,7E-02
4,9E-02
8,2E-02
1,4E-01
2,7E-01
Pľúca
9,0E-02
1,2E-01
2,1E-01
3,3E-01
5,6E-01
Vaječníky
4,2E-02
5,7E-02
9,0E-02
1,4E-01
2,7E-01
Pankreas
5,4E-02
6,9E-02
1,1E-01
1,8E-01
3,2E-01
Červená kostná dreň
8,6E-02
1,2E-01
1,6E-01
2,2E-01
3,5E-01
Slezina
4,6E-02
5,9E-02
9,6E-02
1,5E-01
2,8E-01
Semenníky
2,6E-02
3,2E-02
5,4E-02
8,9E-02
1,8E-01
Štítna žľaza
5,0E+02
7,9E+02
1,2E+03
2,6E+03
4,7E+03
Maternica
5,0E-02
6,3E-02
1,0E-01
1,6E-01
3,0E-01
Ostatné tkanivá
1,1E-01
1,6E-01
2,6E-01
4,1E-01
7,1E-01
Ekvivalent účinnej dávky
1,5E+01
2,4E+01
3,6E+01
7,8E+01
1,4E+02
(mSv/MBq)


Akumulácia štítnej žľazy 55%

Orgán
Dospelý
15 r.
10 r.
5 r.
1 r.
Nadobličky
4,9E-02
5,8E-02
1,1E-01
1,7E-01
3,4E-01
*Stena močového mechúra
2,9E-01
3,6E-01
5,4E-01
8,5E-01
1,6E+00
Povrch kostí
1,1E-01
1,7E-01
2,2E-01
3,2E-01
4,8E-01
Prsia
9,1E-02
8,9E-02
1,9E-01
3,1E-01
5,6E-01
GI-trakt
Stena žalúdka
4,6E-01
5,9E-01
8,6E-01
1,5E+00
3,0E+00
*Tenké črevo
2,8E-01
3,5E-01
6,2E-01
1,0E+00
2,0E+00
*Horné hrubé črevo stena
5,8E-02
6,7E-02
1,1E-01
1,8E-01
3,2E-01
*Dolné hrubé črevo stena
3,9E-02
4,9E-02
7,8E-02
1,3E-01
2,4E-01
*Obličky
5,1E-02
6,8E-02
1,0E-01
1,7E-01
2,9E-01
Pečeň
4,3E-02
5,8E-02
9,7E-02
1,7E-01
3,3E-01
Pľúca
1,3E-01
1,8E-01
3,0E-01
4,8E-01
8,0E-01
Vaječníky
4,1E-02
5,6E-02
9,0E-02
1,5E-01
2,7E-01
Pankreas
5,8E-02
7,6E-02
1,3E-01
2,1E-01
3,8E-01
Červená kostná dreň
1,2E-01
1,8E-01
2,2E-01
2,9E-01
4,6E-01
Slezina
5,1E-02
6,8E-02
1,1E-01
1,7E-01
3,3E-01
Semenníky
2,6E-02
3,1E-02
5,2E-02
8,7E-02
1,7E-01
Štítna žľaza
7,9E+02
1,2E+03
1,9E+03
4,1E+03
7,4E+03
Maternica
4,6E-02
6,0E-02
9,9E-02
1,6E-01
3,0E-01
Ostatné tkanivá
1,6E-01
2,4E-01
3,7E-01
5,9E-01
1,0E+00
Ekvivalent účinnej dávky
2,4E+01
3,7E+01
5,6E+01
1,2E+02
2,2E+02
(mSv/MBq)
  1. POKYNY NA PRÍPRAVU RÁDIOFARMÁK

Kapsuly sú pripravené na použitie.

Odporúčania o výpočte dávky v časti 4.2, časť : protokol o spôsobe použitia.

Nepoužitý liek alebo odpad je potrebné zlikvidovať v súlade s miestnými požiadavkami.