20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION FRESENIUS - Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

sol inf 12x1000 ml

Obsah dokumentu Súhrn charakteristických vlastností (SPC)

PRÍLOHA Č.1 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV. Č.: 2107/11514

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ O LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Manitol : 200 g / l

Každý ml obsahuje 200 mg manitolu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1

3. LIEKOVÁ FORMA

Infúzny intravenózny roztok.

Číry, bezfarebný roztok

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Infúzny intravenózny roztok 20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“ je určený na použitie ako osmotické diuretikum v nasledujúcich situáciách:

- podpora diurézy pri prevencii a/alebo liečbe oligurickej fázy akútneho zlyhania obličiek skôr, než

dôjde k nezvratnému zlyhaniu obličiek

- zníženie intrakraniálneho tlaku a liečba cerebrálneho edému pri neporušenej hematoencefalickej

bariére

- zníženie zvýšeného intraokulárneho tlaku, keď ho nemožno znížiť iným spôsobom

- podpora vylučovania renálne vylučovaných toxických látok pri otrave.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie:

Dávkovanie závisí od veku, telesnej hmotnosti, klinického a biologického stavu pacienta a od

sprievodnej terapie.

Dospelí a mladiství:

Rozsah zvyčajnej dávky je 250 až 1000 ml/deň (50 až 200 g manitolu) za 24 hodín, s dávkovým

limitom 250 ml (50 g manitolu) pri jednom podaní. Vo väčšine prípadov sa adekvátna odpoveď

dosiahne pri dávkovaní 250 až 500 ml/deň (50 až 100 g manitolu/deň).

Normálna rýchlosť podávania infúzie je 30 až 50 ml/hodinu.

Len v naliehavých situáciách môže byť maximálna rýchlosť podávania infúzie až 70 ml/hodinu počas

5 minút (pozri tiež skúšobnú dávku). Po 5 minútach sa rýchlosť podávania infúzie má znovu upraviť

na normálny rozsah 30 až 50 ml/hodinu.

Pacienti s výraznou oligúriou alebo podozrením na nedostatočnú funkciu obličiek majú dostať

najprv skúšobnú dávku približne 1 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu/kg telesnej hmotnosti)

počas 3 - 5 minút. Odpoveď na skúšobnú dávku sa považuje za adekvátnu, keď pacient vylúči aspoň

30 - 50 ml/hod moču počas 2 - 3 hodín. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď, možno podať ďalšiu

skúšobnú dávku. Ak sa nedosiahne adekvátna odpoveď ani pri druhom pokuse, liečba manitolom

sa musí prerušiť a musí sa znovu posúdiť pacientov stav, pretože môže byť prítomné zlyhanie

obličiek.

Zníženie intrakraniálneho tlaku, cerebrálneho edému a intraokulárneho tlaku

Zvyčajná dávka je 7,5 až 10 ml/kg telesnej hmotnosti podávaných infúziou v priebehu 30 až 60 minút. Keď sa roztok používa pred operáciou, dávka sa musí podať 1 až 1,5 hodiny pred operáciou, aby sa dosiahol

maximálny účinok.

Podpora vylučovania renálne vylučovaných toxických látok pri otrave

Na vyvolanie zosilnenej diurézy pri podpornej liečbe ťažkých drogových intoxikácií sa má dávka

manitolu upraviť tak, aby sa vylučovanie moču udržalo prinajmenšom na hodnote 100 ml/hod a aby

sa udržala pozitívna rovnováha tekutín 1 - 2 litre. Možno podať prvú zvýšenú dávku približne 125 ml.

Deti:

Pri renálnej insuficiencii má byť skúšobná dávka 1 ml/kg telesnej hmotnosti (200 mg manitolu/kg telesnej hmotnosti)

počas 3 - 5 minút. Liečebná dávka je v rozsahu od 2,5 ml do 7,5 ml/kg telesnej hmotnosti. Táto dávka sa

v prípade potreby môže zopakovať jedenkrát alebo dvakrát, po intervale 4 až 8 hodín.

Pri cerebrálnych alebo očných edémoch možno túto dávku podávať počas 30 až 60 minút ako u

dospelých.

Starší pacienti:

Tak ako u dospelých, dávka závisí od telesnej hmotnosti, klinického a biologického stavu pacienta a

sprievodnej terapie. Rozsah zvyčajnej dávky je rovnaký ako u dospelých 250 až 1000 ml/deň (50 až

200 g manitolu za 24 hodín), s dávkovým limitom 250 ml (50 g manitolu) pri jednom podaní. Keďže

u niektorých pacientov sa môže objaviť začínajúca renálna insuficiencia, pred stanovením dávky sa

musí starostlivo preskúmať pacientov stav.

Podávanie:

Liek sa podáva intravenózne pomocou sterilného a nepyrogénneho zariadenia. Set na podávanie

má obsahovať aj filter. Tento hypertonický roztok sa má podávať do veľkej periférnej alebo

prednostne do centrálnej žily

4.3. Kontraindikácie

Infúzny intravenózny roztok 20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“ je kontraindikovaný u pacientov s:

- existujúcou hyperosmolaritou plazmy

- ťažkou dehydratácia

- rozvinutou anúriou

- ťažkým zlyhaním srdca

- ťažkým prekrvením pľúc alebo pľúcnym edémom

- aktívnym intrakraniálnym krvácaním, s výnimkou kraniotómie

- poruchou hematoencefalickej bariéry

- precitlivenosťou na manitol.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Upozornenia

Pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa musí manitol podávať opatrne. Najprv sa má

použiť skúšobná dávka a v liečbe manitolom sa má pokračovať iba vtedy, ak sa dosiahne adekvátny

prietok moču (pozri časť 4.2).

Pacientom s už existujúcim ochorením obličiek, alebo tým, ktorí dostávajú potenciálne nefrotoxické

lieky, hrozí zvýšené riziko zlyhania obličiek po podaní manitolu.

Musia sa pozorne monitorovať rozdiely v osmolalite séra a funkcia obličiek a začať príslušné

opatrenia v prípade, že by sa objavili známky zhoršujúcej sa funkcie obličiek.

U pacientov so šokom a poruchou funkcie obličiek sa manitol nesmie podávať dovtedy, kým nebudú

objem (tekutín; krvi) a elektrolyty nahradené.

Opatrenia pri používaní

Počas podávania manitolu sa musí monitorovať, či sa u pacienta nezhoršila renálna, srdcová alebo

pulmonálna funkcia a v prípade nežiaducich reakcií sa liečba musí prerušiť.

Pred rýchlym podaním infúzneho roztoku manitol 20 % sa musí pozorne zhodnotiť pacientov

kardiovaskulárny stav, pretože náhla expanzia mimobunkovej tekutiny môže viesť k náhlemu

kongestívnemu zlyhaniu srdca.

Prechod vnútrobunkovej tekutiny, ktorá neobsahuje sodík, do mimobunkového priestoru po podaní

infúzie manitolu môže znížiť koncentráciu sodíka v sére a zhoršiť už existujúcu hyponatriémiu. Sodík

sa môže vylúčiť močom. Manitol môže zastrieť a zosilniť neadekvátnu hydratáciu a hypovolémiu.

Musí sa pozorne monitorovať výdaj moču, rovnováha tekutín, centrálny venózny tlak a rovnováha

elektrolytov (hlavne hladiny sodíka a draslíka v sére).

Môže dôjsť k hromadeniu manitolu, ak sa počas podávania znižuje vylučovanie moču a tento stav

môže zosilniť existujúce alebo latentné kongestívne zlyhanie srdca.

4.5. Liekové a iné interakcie

Zosilnenie účinku

Súbežné použitie iných diuretík môže zosilniť účinky manitolu a môže byť potrebná úprava dávky.

Inhibícia účinku

Manitol zvyšuje vylučovanie liekov, ktoré sú vylučované močom (napr lítia a metotrexátu), a preto

súbežné použitie manitolu môže zhoršiť odpoveď na tieto lieky.

Kumulatívna nefrotoxicita liekov spôsobená nerovnováhou tekutín vyvolanou manitolom

Pacienti, ktorí súbežne dostávajú ciklosporín, sa musia pozorne sledovať, či sa u nich neobjavia

známky nefrotoxicity.

Iné možné interakcie predstavujú aminoglykozidy (zosilnenie ich ototoxických účinkov manitolom),

depolarizujúce lieky s neuromuskulárnym blokujúcim účinkom (zvýraznenie ich účinku manitolom),

perorálne antikoagulanciá (manitol môže znížiť ich účinky zvýšením koncentrácie faktorov zrážania,

ktoré sú vyvolané dehydratáciou), a digoxín (ak po liečbe manitolom dôjde k hypokaliémii, existuje

riziko digoxínovej toxicity), aj keď existuje málo dôkazov o takýchto interakciách u ľudí.

4.6. Gravidita a laktácia

Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje o použití manitolu u gravidných žien.

Nie sú k dispozícii dostatočné publikované údaje zo štúdií na zvieratách o účinkoch manitolu počas

gravidity a/alebo embryonálneho/fetálneho vývoja a/alebo pôrodu a/alebo postnatálneho vývoja.

Manitol sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Nie je k dispozícii žiadna informácia o vylučovaní manitolu materským mliekom.

Manitol sa má užívať počas laktácie iba v nevyhnutných prípadoch.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Netýka sa.

4.8. Nežiaduce účinky

Poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov pri vysokých dávkach, hypotenzia a tromboflebitída boli

hlásené menej často.

Zriedkavejšie boli hlásené prípady nasledujúcich nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytli počas alebo

po podaní infúzie manitolu:

Kongescia pľúc alebo edém pri vysokých dávkach, hypertenzia, suchosť v ústach, smäd,

dehydratácia, výrazná diuréza, fokálna osmotická nefróza, urinárna retencia, bolesť hlavy,

rozmazané videnie, konvulzie, nevoľnosť, dávenie, rinitída, kŕče, edémy, nekróza kože, zimnica,

závrat, alergická reakcia ako urtikária alebo anafylaktický šok, srdcové arytmie, horúčka a anginózne

bolesti na hrudníku.

Ojedinele boli s podaním manitolu spájané prípady akútneho zlyhania obličiek a kongestívneho

zlyhania srdca.

Manitol môže pri vysokých dávkach otvoriť hematoencefalickú bariéru, čo spôsobuje opätovný

nárast intrakraniálneho tlaku.

Frekvencia
Trieda orgánových systémov
Symptómy (LLT výrazy
MedDRA 6.1)
Menej časté
(>1/1000 - <
1/100)
Poruchy metabolizmu a výživy
Nerovnováha tekutín a
elektrolytov
Cievne poruchy
Hypotenzia
Cievne poruchy
Tromboflebitída
Zriedkavé
(>1/10 000 -
<1/1000)
Poruchy imunitného systému
Alergická reakcia
Poruchy imunitného systému
Anafylaktický šok
Poruchy metabolizmu a výživy
Dehydratácia
Poruchy metabolizmu a výživy
Edém
Poruchy nervového systému
Bolesť hlavy
Poruchy nervového systému
Konvulzia
Poruchy nervového systému
Závrat
Poruchy nervového systému
Zvýšený intrakraniálny tlak
Ochorenia oka
Rozmazané videnie
Poruchy srdca
Arytmia srdca
Cievne poruchy
Hypertenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a
mediastína
Kongescia pľúc
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a
mediastína
Pľúcny edém
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a
mediastína
Rinitída
Gastrointestinálne poruchy
Suchosť v ústach
Gastrointestinálne poruchy
Smäd
Gastrointestinálne poruchy
Nauzea
Gastrointestinálne poruchy
Dávenie
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Nekróza kože
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Urtikária
Poruchy kostrového svalstva, spojivových
tkanív a kostí
Kŕče
Poruchy obličiek a močových ciest
Excesívna diuréza
Poruchy obličiek a močových ciest
Osmotická nefróza
Poruchy obličiek a močových ciest
Urinárna retencia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Zimnica
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Anginózne bolesti na hrudníku
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Horúčka
Veľmi zriedkavé a
(<1/10 000)
Poruchy srdca
Kongestívne zlyhanie srdca
Poruchy obličiek a močových ciest
Akútne zlyhanie obličiek

4.9. Predávkovanie

V prípade podozrenia z predávkovania sa musí liečba manitolom okamžite prerušiť.

Dlhodobé podávanie alebo príliš rýchle podávanie veľkých objemov hyperosmotických roztokov

môže viesť k preťaženiu obehového systému a acidóze. Počiatočnými známkami/symptómami môžu

byť bolesť hlavy, nevoľnosť a triaška bez zmeny telesnej teploty. Môže nasledovať zmätenosť,

letargia, kŕče, stupor a kóma.

Liečba je symptomatická a podporná, s monitorovaním rovnováhy tekutín a elektrolytov. Môže

pomôcť hemodialýza.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Roztoky vyvolávajúce osmotickú diurézu

ATC kód: B05BC01

Manitol je karbohydrát, ktorý sa nachádza v mimobunkovom priestore. Má osmotický účinok, ktorý

spôsobuje, že tekutina prechádza z vnútrobunkového do mimobunkového priestoru.

Manitol je voľne filtrovateľný cez obličkové glomeruly a z obličkových tubulov sa späť reabsorbuje

menej ako 10 %. Manitol obsiahnutý v tubuloch vyvíja osmotický efekt, ktorý zabraňuje reabsorpcii

tekutiny z glomerulárneho filtrátu a vytvára diurézu. Tým podporuje prietok moču pri oligúrii/anúrii

alebo v situáciách, v ktorých pacientovi hrozí riziko opätovného renálneho zlyhania. Manitol zvyšuje

aj vylučovanie elektrolytov, hlavne sodíka, draslíka a chloridu. Zvýšené je aj vylučovanie renálne

vylučovaných toxických látok ako sú kyselina acetylsalicylová a barbituráty.

Manitol za bežných podmienok nepreniká hematoencefalickou bariéru. Osmotický tlak spôsobený

manitolom nachádzajúcim sa v plazme spôsobuje, že tekutina opúšťa mozgové tkanivo a zmenšuje

sa edém mozgu a znižuje intrakraniálny tlak.

Manitol nepreniká do oka. Manitol podporuje vylučovanie komorovej vody a tak znižuje

intraokulárny tlak.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Po intravenóznom podaní sa manitol vylúči z väčšej časti nemetabolizovaný cez glomeruly.

Cez glomeruly sa voľne filtruje, menej než 10 % sa tubulárne reabsorbuje, tubulárne bunky ho

nevylučujú. Eliminačný polčas u dospelých je približne 2 hodiny, pri zlyhaní obličiek je tento čas dlhší.

80 % intravenóznej dávky sa vylúči bez zmeny v priebehu 3 hodín.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje o bezpečnosti roztoku manitol 20 % na zvieratách nie sú relevantné, pretože

manitol je látka, ktorá sa bežne pacientom podáva a vzťahujú sa na ňu príslušné liekopisné

referencie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Voda na injekciu

6.2. Inkompatibility

Infúzny intravenózny roztok 20 % MANNITOL IN WATER FOR INJECTION „FRESENIUS“ sa nemá podávať súčasne s, pred, alebo po podaní krvi cez tú istú infúznu linku, pretože hrozí riziko pseudoaglutinácie.

Je potrebné si preštudovať „Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom“ pridávaného lieku.

Pred pridaním lieku sa presvedčte, či je pridané liečivo rozpustné a stabilné vo vodnom roztoku

manitolu (pH 4,5 až 7,0).

Nasledujúce lieky sú nekompatibilné s roztokom manitolu, ale tento zoznam nie je úplný:

- cefepim

- imipenem

- cilastín

- filgrastim

Pridanie chloridu draselného alebo chloridu sodného do roztoku manitol 20 % môže vyvolať tvorbu

zrazenín manitolu.

6.3. Čas použiteľnosti

3 roky

Čas použiteľnosti: pri príprave aditíva

Z mikrobiologického hľadiska sa rozriedený liek má použiť okamžite. Ak sa

nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky skladovania pred

použitím je zodpovedný užívateľ a čas použiteľnosti zvyčajne nemá presiahnuť 24

hodín pri teplote 2 až 8 °C, pokiaľ sa zriedenie neudialo v kontrolovaných

a overených aseptických podmienkach.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.

Uchovávať pri izbovej teplote (20 - 25 ºC).

Uchovávanie pri teplotách nižších ako 20 °C môže spôsobiť vznik precipitátov, ktoré je možné rozpustiť v horúcom vodnom kúpeli alebo v sterilizátore.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Sklenená fľaša typ II, gumová zátka, hliníkový uzáver, informácia pre používateľov.

Veľkosť balenia: 1x50 ml, 20x50 ml, 1x100 ml, 1x250 ml, 1x500 ml, 1x1000 ml, 20x100 ml, 12x250 ml, 16x250 ml, 12x500 ml, 6x1000 ml, 12x1000 ml.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Použite len v prípade, že je roztok číry, bez viditeľných častíc a ak je obal nepoškodený. Podajte

okamžite po napojení na infúzny set.

Lieky možno pridať pred alebo počas podávania cez venóznu linku.

Pri nižších teplotách môže manitol tvoriť kryštáliky. Rozpustite kryštalizovaný manitol zohriatím vo

vodnom kúpeli pri teplote 50 - 70 °C. Pravidelne a dôkladne roztok premiešavajte. Pred podaním roztok

ochlaďte na 37 °C.

Len na jednorazové použitie.

Nespotrebovaný roztok zlikvidujte.

Techniky pre injekciu pridaných liekov

Varovanie: Aditíva môžu byť nekompatibilné.

Pridanie liečiva pred podaním

1. Vydezinfikujte miesto vpichu.

2. Pomocou ihly veľkosti 19 až 22 G prepichnite uzatvárateľný port pre aditíva a aditívum pridajte.

3. Dôkladne roztok a pridané liečivo premiešajte. Pre lieky s vysokou hustotou, ako napr. chlorid

draselný, ťuknite jemne do portov v zvislej polohe a premiešajte.

Pridanie liečiva počas podávania

1. Zatvorte svorku na sete.

2. Vydezinfikujte miesto vpichu.

3. Pomocou ihly veľkosti 19 až 22 G prepichnite uzatvárateľný port pre liek a liek pridajte.

6. Dôkladne premiešajte roztok a pridané liečivo.

7. Otvorte svorku a pokračujte v podávaní.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Fresenius Kabi Italia S.r.l., Verona, Taliansko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

87/0119/98 - S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

12.03.1998

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2008