Minulosť, prítomnosť, budúcnosť - trápenie,depresia,obavy

Príspevok v téme: Minulosť, prítomnosť, budúcnosť - trápenie,depresia,obavy
buqe

Dobrý!

Mám 16 rokov a ja som sem uź raz písal ohladom mojich problémov ale netušil som že to naberie až také "obrátky". Viem, že tu tém o depresii je viac než dosť ale nedalo mi to nenapísať :/

Uvediem Vás trošku do situácie tak v skratke:
Od kedy som chodil do škôlky som bol šikanovaný a vysmievaný denno-denne. V škôlke som mal presne jedného kamaráta. Na základnej bohužial tak isto. Šikanovaný, vysmievaný... Tam som mal možno 4-5 kamarátov. To znamená že som bol stále ticho a s nikim som sa nerozprával [až na výnimky]. Nebral som to vtedy za nejakú "chybu". Keď prišiel 9. ročník som si našiel konečne v triede partiu a bol som štastný že ju mám.

Teraz prišiel čas skoro koncu prvej triedy strednej školy.

Teraz mám ako som spomínal už 16 rokov a mám veľké depresie. Vždy keď do mňa niekto úmyselne vrazí alebo sa mi začnú vysmievať (bez haluze) tak sa mi vracajú tzv. "obrazy" alebo zlé spomienky na minulosť ako ma všetci šikanovali a vysmievali sa mi. Privoláva mi to spomienky a s nimi aj veľkú depresiu :( Vždy keď ma to chytí a sme s kamošmi vonku tak sa vzdialim od partie na niekoľko metrov a pomalým krokom so smutným pohľadom si vykračujem a rozmýšľam. Ak sa mám priznať tak aj často doma plačem. Rozmýšľam nad tým, či mám ešte chodiť s partiou von, či ma niekto iba nevyužíva a či sa mi vôbec oplatí mať kamarátov. To by nebolo také zlé keby nemám silné a dotieravé myšlienky na samovraždu. Ja viem, že by som to nedokázal ale mám pocit že každým dňom mi stúpa "odvaha" to spraviť. A čo mi ešte naberá na depresii je to, ako vypadám. Ak mám za seba povedať, som tučný, 90-kilový chalan za ktorým sa žiadna baba neobzre pretože som tichý, podľa podaktorých nudný a nezaujimavý a škaredý. Vždy keď sa pozriem na kamaráta a poviem si "Keby som bol taký chudý ako on" tak mi to strašne bere náladu.

Ja už neviem čo dalej. Na jednej strane chcem skúsiť čo mi život pripravý ďalej a na druhej to chcem ukončiť pretože ja už nevládzem.

Pekné "smajlíky", úsmevy a smiech to všetko je len opak toho čo sa vo mňe fakt deje :(
Už ani sústrediť sa nedokážem lebo som si všimol že v poslednom čase ako mám tie depky mi strašne pomali "zapaluje". Už ani svoje hobby sa mi nechce robiť. Na žiadnu robotu sa nezmôžem a ak už sa zmôžem tak s veľkým premáhaním a ešte na čo sa zmôžem je veľmi ťažké pretvarovanie sa pred rodičmi a rodinou že sa nič nedeje a nič mi nie je len preto aby ma neposlali k psychlogičke pretože neviem ani prečo, ale im neverím a nejaké antidepresíva do seba "pchať" nechcem. :(

V podstate ani neviem čo chcem od Vás ale potreboval som sa vyrozprávať a tak no....
Čo mi poradíte? Čo mám robiť? ://

buqe

mam dilemu...

1 kamos z partii raz vypada ze ma chce uz iba vonku vyuzivat a zosmiestnovat, a o par dni ked vypadam s naladou na dne, mi napise a popiseme. Ale jak ja neznasam ked ma porovnava so sebou [typu "ja mam vecsie starosti a nikomu to to nikdy nevesal na nos"]). Potom par dni je dobre, a potom zas odznova...
Ja neviem cim to je a strasne ma to "zere".
Som uz unaveny. Ja nevladzem uz dalej takto zit. Tak raz je to dobre a druhy krat zas mam pocit ze ma maju na háku. A co ma najviac zaraza, je vec ze v poslednom case ma volaju velmi neskoro von oproti tomu kedy isli oni.

To viem, lebo moji rodicia ich poznaju. Ja som bol sam doma [bol piatok vecer] a rodicia u babky, kusok od tadialto. Rodicia videli partiu prejst po ulici avsak chybal som ja. Tak mi rodicia volali kde som. Ja som samozrejme o nicom nevedel a o 1 a pol hodiny na to mi zavolali ze "pod von. teraz sme sa vsetci stretli. prid na blablabla do krcmy. pozívaš takze dones nejake peniaze. aspon 6 euro". Ja som len ostal onemený že čo sa stalo. Tak nie ze by som im nepozical, ale keby viete ako to je tak pochopite.. mam Mu verit? (tomu kamosovi)

tak

Mily priatel

najlepsia rada pre Teba zahod vsetky Tvoje obrazy spomienky, ktore su podla Teba zle skodia Ti, naplnaju Ta myslienkami zahod to ..., potrebujes zmenu zaluby, si mladucky clovek, ... ver si, sebavedomie, priatelka Tvoja, laska Tvoja buduca, vsetko pride v pravy cas, mas cely svet na sebarealizaciu, ...

depresi

neboj pride cas ked sa to vsecko obrati proti nim. A je pravda ze ked ta tak sikanuju neveris nikomu nato mame rodinu. A bytkou nic nevirieis, vravy sa ze clovek ma mat respekt ale respekt sa da ziskat aj skutkami cloveka ktore onom hovoria aky je nie bytkou to nieje respek k cloveku to je strach cloveka ktory dostal nakladacku. Ved ti to zvladnes len musis najst tych spravnych ludi ty co sikanuju maju IQ hojdaci konik neberu to s nadhladu,nevedia ako sa clovek citi ked ho tak zosmiesnuju drzim palce vydrz to uvidis ze sa to zmeni

buqe

Ďakujem. Si zoberiem inšpiráciu z toho využívania. :)

Ale tu nejde moc o strednú školu (v mojom prípade). Na strednej mam dobrých ľudí, zábavných. Ale že by sa dalo ešte s nimi porozprávať o svojich psych. problémoch to sa asi ešte nebude dať.

A ísť ku psychológovi? Ja neviem :/ Mne robí dobre keď sa vyrozprávam kamarátovi a nie psychológovi ale asi momentálne nemám inú možnosť :(

Lora K.

Ahoj! No nemáš to ľahké, chlapče, ľudia v puberte vedia byť nepríjemní k tým, čo sú tichší alebo inak ,,iní" (sama viem, bola som vážnejšia na strednej a dovtedajšie ,,kamošky" zabudli, že existujem).
Hoci je to teraz náročné a ťažké, vyčerpávajúce, možno by pomohli dve veci, a boli tu už aj spomenuté:

a) skús zbehnúť na pokec k nejakému psychológovi alebo poradcovi (na vyrozprávanie sa, aby si na to nebol sám)

b) skús sa začať dívať na seba: čo by si rád vylepšil, zmenil, aby si bol lepšie vyzbrojený do budúcnosti? Lebo táto stredná raz pominie a čo bude ďalej, môže byť celkom iné a - lepšie:). Ja som sa na strednej utápala a úžasne som to zajedala dobrotami, ale tak aj som písala nejaké vecičky do šuplíka na relax. Dnes, keď som staršia, a poučená, snažím sa nepríjemné obdobia v živote využívať konštruktívne:
-ak mám pocit, že ma niekto využíva, zvážim si, na čo tú osobu potrebujem ja a využívam ju aj ja ( ;) )
-už sa príliš nerozdávam a keby by dnes niekto povedal ,,sviňa", poviem mu späť svoje
-snažím sa starať o seba, o svoje zdravie a ak k tomu treba psychológa alebo pilule, bežím tam!

Dôležité je mať rešpekt k sebe.

Mimochodom, môj nalepší kamarát (hoci sa menej vídame) má dnes isto viac ako 100 kíl. Je to jeden z najúžasnejších ľudí na svete! (nehovorím iba tak, je to pravda, nikoho takého všestranného, bystrého a vtipného nepoznám). Po patáliách s babami si našiel priateľku v dospelom veku, žije si svoje, fotí, cestuje, číta...skrátka ŽIJE si svoje a je spokojný. Tak neboj, ktovie, čo ťa stretne po strednej! ;)

buqe

* prepáčte že som dlho neodpísal.

To keby tak išlo. Nosiť úsmev na tvári. Ja neviem či si to iba namýšľam ale myslím si že aj tí kamaráti chodia so mnou von už iba zo zásady že zo mňa môžu mať nejaké výhody. Je o mne známe že viac zarábam[brigáda a pod..] (nechcem sa teraz chváliť iba vysvetlujem situáciu) a vždy keď niekam ideme napriklad na kofolu, tak vždy sa všetci na mňa obracajú zo slovami: "Pozývaš?". Ak poviem že nemám tu peniaze, tak sa dočkám odpovede: "Nehovor že tu nemáš peniaze. Si pekna sviňa, nechceš ani kamošom zaplatiť kofolu (priklad)". A to bol len jeden príklad. A ja mam z toho už depky pretože už neviem či to myslia z haluze alebo naozaj a dokonca ma udivila jedna skutočnosť. Mám jedného kamaráta čo mi v živote strašne veľa pomohol a poznáme sa pomerne dlho (viac ako 4 roky). Ja ho mám za najlepšieho kamaráta ale on mňa nie. To je ale teraz jedno - ale v poslednej dobe sa mi zdal byť taký že ide iba po prachoch. Občas ked sa mu s niecim zdôverim tak mi pomôže, porozpráva sa so mnou ale väčšinou to je tak, že mi povie: (citujem) "J*b na to. Máš depky z ničoho. Pozri sa na mňa. Robím z toho nejakú vedu?" ale keď mu poviem nejakú dobrú správu typu "niečo pre neho (prachy, vec)" tak je zrazu ku mne milý, zhovievavý a dá sa s ním porozprávať aj o mojich depkách. Ja neviem či si to iba namýšľam tieto situácie (že ma využívajú) alebo to tak naozaj je. :( .. mám chuť s celou partiou skoncovať a venovať sa vlastným koníčkom a druhým kamošom ktorý ma majú očividne viac radi a majú viac-menej tie isté hobby ale ja som taký až prehnaný dobrák že to až pekné neni a nedokážem to spraviť :( ...

A ak by ste si mysleli že je to tým, že ich príliš často otravujem kvôli mojim depkám tak to nie.

zuzic

v niecom ma jajka pravdu...neviem ci sa to v tvojom pripade da ale skus sa usmievat, skus hladat vsade nieco pozitivne verim ze najdes. ja som tiez hladala dlhsie kym som nasla a nasla som tolko pozitiv ze sa mi naozaj oplati aj v problemoch usmievat:) a poviem ti hned ide vsetko lahsie, vsetko inak vidis dokazes triezvejsie riesit, psychika robi vela a aj tvoje okolie si to vsimne aj holky urcite;)

jajka001_

to ze mas nadvahu neznamena ze si horsi ako tí čo su od teba chudší. ja som zas chuda a mam velky respekt pred velkymi ludmi, citim sa pri nich taka maličká :) poviem ti jedno, ber zivot s humorom, neber sa vazne, rozdavaj radost, nos usmev na tvari aj ked ti nie je najlepsie a uvidis ze tvoj svet sa zmení

karlicka

buqe :
zaoberaj sa sám sebou-chudnutím...začneš sa páčit sám sebe a babám tiež :)))
zájdi do posilovne,alebo cvič doma. prídeš na iné myšlienky

anjelik9

máš konečne kamarátov postavu čo sa ti nepáči a baby si ťa nevšímajú v skratke to čo si povedal...čo takto na tom dačo zmeniť? vezmem kamošov do fitka a popracujem na postavičke a keď mi troška stúpne svedomie (že sa začnem páčiť sám sebe) tak bude aj viac odvahy osloviť dáku babu...btw. nejde ani tak o to ako vyzeráš ale o to aký si a ako ta vnímajú ostatní takže ked si ty pripadáš nezaujímavý fádný nudný a svojim správaním o tom budeš presviedčať aj ostatných tak neviem neviem čo keby si sa prijal takého aký si s tým že ked sa ti to teda nepáči sa to pokúsiš zmeniť a nebudeš to vopred vzdávať?