Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Žalúdočná kyselina - HCL - samovyšetrenie

Správne trávenie je pre zabezpečenie optimálneho zdravia nevyhnutné a naopak nekompletné alebo nesprávne trávenie potravy je jednou z hlavných príčin mnohých chorôb. Problémom nie je len to, že prijímanie správnej, kvalitnej a zdravej potravy či výživových produktov je málo užitočné, ak sú tieto nesprávne štiepané a vstrebávané, ale nekompletne strávené makromolekuly môžu byť nepotrebne vstrebané do krvného systému. To nakoniec vedie k mnohým závažným poruchám imunitného systému a metabolickým ochoreniam.

Napriek tomu, že sa často hovorí o nadbytku HCL, najčastejšou príčinou nesprávneho trávenia je okrem nedostatku tráviacich enzýmov z pankreasu a potravy aj nedostatok žalúdočnej kyseliny (HCL) čo spôsobuje omnoho závažnejšie zdravotné problémy ako jej nadbytok. Iným slovom povedané, konvenčná medicína mnohé tráviace problémy automaticky, avšak bezdôvodne, prisudzuje nadbytku žalúdočnej kyseliny (prekysleniu) a to bez náležitých a zásadných vyšetrení.

Fakt je taký, že väčšina pacientov trpí na nedostatok alebo aj celkovú absenciu HCL, ktorý sa prejavuje podobne, ako pri prekyslení, vrátane symptómu tzv. pálenia záhy (gastro-intestiálny reflux) krátko po jedle. Pri nedostatku HCL je totiž potrava nedostatočne a nesprávne strávená, následkom čoho dochádza ku kvasným a hnilobným procesom, akumulácii plynov, ktoré spôsobujú návrat časti potravy, resp. štiav do pažeráka a k pocitom pálenia záhy. Inými príznakmi nedostatku HCL sú:

  • neprimerané grganie,
  • zápach z úst,
  • plynatosť z dôvodu tvorenia a akumulácie plynov z kvasenia (nie trávenia) potravy,
  • nadmerný pocit plnosti v žalúdku z dôvodu neschopnosti žalúdka tráviť potravu,
  • nutkanie na zvracanie,
  • hnačka alebo zápcha,
  • svrbenie konečníka,
  • nevoľnosť a ospalosť,
  • mnohé alergické reakcie,
  • krehké a štiepacie sa nechty,
  • rozšírené cievy v oblasti nosa a líc (červený nos a líca) ak nie je potvrdená iná príčina ako napr. použitie alkoholu,
  • post-adolescentné akné,
  • nedostatok železa s následkom anémie,
  • chronické črevné alebo systemické (iné orgány) parazity a kvasinkové infekcie
  • nestrávené časti potravy v stolici,
  • chronická kandidiáza

Na základe nesprávneho diagnostikovania sa pacientom s nedostatkom HCL ešte podajú lieky (napr. Helicid s aktívnou látkou omeprazolum) na jej zníženie. Výsledkom je blokovanie celého tráviaceho procesu (a tak má pacient spočiatku pocit, že mu lieky proti HCL pomohli) a mnohé vážne ochorenia z toho vyplývajúce, ktoré sa postupne časom objavujú, vrátane závažných infekcii organizmu a metabolických ochorení ako cukrovka a rakovina.

Funkcie žalúdočnej kyseliny (HCL)

  • trávenie potravy,
  • ochrana žalúdočno-črevného traktu voči patogénom z potravy,
  • regulácia črevnej mikroflóry. Zdravá a optimálna črevná mikroflóra je základom pre zdravý imunitný systém. Premnoženie niektorých črevných baktérii (napr. Candida Albicans) vedie k poruchám imunity a systémickej kandidiáze,
  • vstrebávanie vitamínov, minerálov (ako vápnik, zinok a železo) a iných živín,
  • rapídne a nežiadané chudnutie pri prechode na zdravú stravu z dôvodu nevstrabávania sa živín

Niektoré ochorenia spôsobené (aj) nedostatkom HCL

  • nedostatok bielkovín
  • Helicobacter Pilori (spôsobujúci žalúdočné vredy)
  • Addisonová choroba
  • Astma
  • Celiakia
  • Dermatitída
  • Diabetes mellitus (cukrovka)
  • Ekzém
  • Ochorenia močového mechúra
  • Chronické autoimúnne ochorenia
  • Hepatitída
  • Chronické vyrážky
  • Lupus erythematosus
  • Myasthenia gravis
  • Osteoporóza
  • Anémia
  • Psoriáza
  • Reumatická artritída
  • Rosacea
  • Sjögrenov syndróm
  • Tyreotoxikóza
  • Hyper a hypo-tyroidizmus
  • Vitiligo
  • Duševné ochorenia
  • Sivenie vlasov z dôvodu nedostatku minerálov
  • Vypadávanie vlasov (predovšetkým u žien)
  • a iné, vrátane zápalových, infekčných a rakovinových ochorení

Príčiny nedostatku HCL

Západná strava s nadbytkom industriálne spracovaných uhľohydrátov a živočíšnych bielkovín, mliečne nefermentované produkty, biely cukor, dehydrovaný organizmus – nedostatok vody z ktorej je kyselina tvorená a iné.

Heidelbergov test

Z dôvodu nedostupnosti Heidelbergovho testu na Slovensku a Čechách len uvedieme, že Heidelbergová žalúdočná analýza bola vyvinutá na Heidelbergovej univerzite v Nemecku s cieľom monitorovať pH tráviaceho traktu a zistiť schopnosť parietálnych buniek v žalúdku vylučovať kyselinu. Pri teste založenom na telemetrii pacient prehltne elektronickú kapsulu, ktorá monitoruje aciditu tráviaceho traktu, pričom sú informácie o kyslosti prenášané na monitor a lekárom vyhodnotené.

Pred schválením testu a jeho zavedením do praxe univerzita monitorovala pH žalúdka celkom u 10 tisíc pacientov. U väčšiny pacientov, u ktorých bolo predtým predpokladané nadmerné prekyslenie žalúdka, sa naopak potvrdil nedostatok žalúdočnej kyseliny.

Samovyšetrenie žalúdočnej kyseliny (HCL)

Keďže Heidelbergov test je nedostupný a finančne náročný, v metabolickej medicíne sa odporúča test na základe užitia tablety Betaínu HCL. Postup je následovný:

  • Deň 1. Hneď po zobudení a pol hodiny pred raňajkami pacient užije 650 mg tabletu Betainu HCL a zapije vodou. Ak sa v priebehu pol hodiny objaví pocit pálenia alebo ťažoby žalúdka, znamená to, že v žalúdku sa už pred testom nachádzalo dostatok kyseliny a nie sú potrebné žiadne jej dopĺňanie. Ak pacient pálenie alebo ťažobu nepociťuje, znamená to nedostatok kyseliny a test pokračuje dňom 2.
  • Deň 2. Hneď po zobudení a pol hodiny pred raňajkami pacient užije dve 650 mg tablety Betainu HCL a zapije vodou. Ak sa v priebehu pol hodiny objaví pocit pálenia alebo ťažoby žalúdka, potom potrebná dávka Betaínu HCL na začiatku každého jedla je 650 mg. To je dávka, pri ktorej pacient pálenie nepociťoval. Ak však ani pri dávke 2 x 650 mg pacient nepociťuje pálenie (čo znamená značný nedostatok žalúdočnej kyseliny, čo môže byť vysvetlením mnohých doterajších ochorení pacienta), test pokračuje dňom 3.
  • Deň 3. Hneď po zobudení a pol hodiny pred raňajkami pacient užije tri 650 mg tablety Betainu HCL a zapije vodou. Ak sa v priebehu pol hodiny objaví pocit pálenia alebo ťažoby žalúdka, potom potrebná dávka Betaínu HCL na začiatku každého jedla sú dve 650 mg tablety. To je dávka, pri ktorej pacient pálenie nepociťoval. Ak ani pri dávke 3 x 650 mg Betaínu HCL pacient nepociťuje pálenie, znamená to vážny nedostatok alebo aj celkovú absenciu žalúdočnej kyseliny, čo môže byť vysvetlením mnohých doterajších ochorení pacienta. Preto, dlhodobá dávka Betaínu HCL na začiatku každého jedla je 3 x 625 mg.

Postup spracovaný podľa

  • 1. Andres MR, Bingham JR. Tubeless gastric analysis with a radio-telemetering pill (Heidelberg capsule). Can Med Assoc J 1970;102:1087.
  • 2. Wright JV. Dr. Wright’s Guide to Healing with Nutrition. New Canaan, CT: Keats Publishing, 1990, 36–7.

Po istej dobe (tá je u každého pacienta veľmi individuálna) užívania Betaínu HCL je dobré dávky postupne znižovať a sledovať celkový stav (pocity počas trávenia). Ak pri pomalom znižovaní nedochádza k zhoršeniu tráviaceho procesu a celkovému stavu pacienta, znamená to, že žalúdok bol dostatočne stimulovaný k vlastnej produkcii kyseliny. V tomto prípade je potrebné pokračovať v pomalom znižovaní dávok až do konečného vysadenia Betaínu a je potrebne pokračovať v zdravom stravovaní a konzumácii potravín stimulujúcich tvorbu HCL.

Prírodné stimulátory HCL

  • čili paprika
  • zázvor
  • jablčný ocot
  • čierne olivy
  • trávnatá zelenina
  • citrón
  • špenát
  • celér
  • kapusta
  • morská soľ
  • iné

Tvorbu HCL podporuje aj

  • sodík
  • tiamín (vitamin B1)
  • niacín (vitamin B3)
  • vitamín B6
  • zinok

Kedy sa HCL v tabletách nesmie užívať

HCL sa neodporúča užívať (alebo sa smie užívať so zvýšenou opatrnosťou) počas užívania liekov, ktoré poškodzujú žalúdočnú stenu alebo majú v príbalovom letáku uvedené vedľajšie účinky ako prekyslenie žalúdka alebo tvorba vredov žalúdka. K takýmto medikamentom patria nesteroidné lieky proti zápalom a bolestiam (NSAID), ako ibuprofen, aspirín a lieky ako Anacín, Bufferín, kortizón, Midol, indometacín a pod.

Tableta Betaín HCL sa musí prehltnúť celá a nesmie sa rozžuť, keďže HCL narúša zubnú sklovinu.

Betaín HCL sa nesmie užívať ak je už diagnostikovaný akýkoľvek žalúdočný vred. Môže a odporúča sa začať opatrne užívať až po vyliečení vredu.

V krátkosti o žalúdočných vredoch (peptic and duodenal)

Aj keď príznaky vredov môžu byť niekedy málo rozpoznateľné alebo ich pacient nemusí pociťovať vôbec, najčastejším symptómom je kŕčovitá bolesť asi 45-60 minút po najedený a uprostred noci, ale niekedy aj krátko pred jedlom. Bolesť zvyčajne ustane po užití antacíd (lieky na zníženie kyselín), ako aj po vypití cca 400 ml teplej vody alebo roztoku sódy bikarbóny a vlažnej vody.

Aj keď existujú dva rôzne druhy vredov, vrátnikový a dvanástorníkový, mechanizmus ich vzniku je rovnaký. Hlavným faktorom je poškodenie ochrannej vrstvy žalúdka a dvanástorníka. V minulosti sa predpokladalo, že hlavným dôvodom poškodenia tejto ochrannej vrstvy je nadbytok žalúdočnej kyseliny (HCL). V súčasnosti sa však viac poukazuje na bakteriálne príčiny a to hlavne na Helicobacter Pilori, ako aj na nadmerné užívanie nesteroidných a protizápalových liekov a analgetík (NSAID). Hlavným dôvodom vzniku bakteriálnej infekcie (Helicobacteru) je nedostatok žalúdočných kyselín, ktoré zvyčajne chránia tráviaci trakt pred patogénmi z potravy.

Žalúdočná kyselina je extrémne korozívna látka. Jej pH sa pohybuje od 1 do 3. Žalúdok je voči kyseline chránený výstelkou zvanou mucín. Nadmiera HCL je veľmi zriedkavo príčinou jej poškodenia, keďže aj Heidelbergová analýza zistila nedostatok HCL u pacientov s vredmi. Napokon, mucín má schopnosť chrániť žalúdočnú sliznicu aj počas zvýšenia HCL. Hlavnou príčinou poškodenia teda nie je nadbytok HCL, ale bakteriálne napadnutie výstelky a jej deštrukcia, po čom sa HCL (aj ak je jej nedostatok) dostáva do priameho kontaktu so sliznicou žalúdka, čo spôsobuje kŕčovitú bolesť. Lieky na báze antacíd túto bolesť odstránia úplným znížením HCL, čo však vytvorí ďalší priestor na šírenie sa bakteriálnej infekcie a teda deštrukcie výstelky.

Konvenčná medicína odporúča kombinácie antibiotík za sprievodu antacíd, čo zvyčajne spôsobuje iné komplikácie hlavne z dlhodobého hľadiska, vrátane kandidózy a oslabenia imunity.

Metabolická medicína pri začínajúcich sa vredových ochoreniach odporúča následovné:

  • vyhýbať sa prekysľujúcim jedlám ako mlieko, káva, mäso, kyslé ovocie a iné
  • diéta o zelenine a rastlinných bielkovinách, dostatok vlákniny
  • vyhýbať sa stresu a hnevu
  • zabezpečiť dostatočný oddych
  • 2 až 2 a pol litra čistej nesýtenej vody denne
  • vitamin A - 20000 IU 3 x denne
  • vitamín C s neutrálnym pH 1000 mg 3-5 x denne
  • flavonoidy 500 mg 3 x denne
  • zinok glukonát 30 mg denne
  • aminokyselina L-Glutamín 500 mg 3 a viac x denne na nápravu štruktúry stien

Typy na podporu trávenia

  • Jedzte zdravo - čo najviac rastlinnej surovej stravy, obmedzte živočíšnu stravu a jednoduché cukry, vyhýbajte sa industriálne spracovaným uhľohydrátom, bielej múke, kravskému mlieku, nadmernému pitiu kávy, alkoholu. Vylúčte sýtené a sladené nápoje,
  • Jedzte 5 x denne a v menších dávkach,
  • Jedzte pokojne, prežúvajte pomaly a dôkladne (príklad kravy). Jedlo vychutnávajte, počas jedla nerobte nič iné,
  • Pite minimálne 2 litre vody denne. Bez vody niet veľmi dôležitej žalúdočnej kyseliny,
  • Ak máte nedostatok žalúdočnej kyseliny, jedzte potrebné množstvo Betaínu HCL pokiaľ sa neobnoví vlastná tvorba HCL,
  • Ak užívanie HCL neprináša očakávané výsledky, užívajte tráviace enzýmy pokiaľ sa neobnoví vlastná tvorba v pankrease.

Zdroje

  • 1. Noeller HG. The use of a radiotransmitter capsule for the measurement of gastric pH. German Medical Monthly 1961; 6: 3
  • 2. Noeller HG. Results of examinations of stomach functions with the endo-radio capsule - a new appliance for assisting stomach diagnosis. Fortschritte der Medizin 1962; 80: 351–363
  • 3. Steinberg WJ, Mina FA, Pick PG. Heidelberg capsule. In vitro evaluation of a new instrument for measuring intragastric pH. J Pharm Sci 1965; 54: 772–778
  • 4. Stavney LS, Hamilton T, Sircus W. Evaluation of the pH-sensitive telemetry capsule in the estimation of gastric secretory capacity. Am J Dig Dis 1966; 11: 10
  • 5. Dabney R, Yarbrough I, McAlhany JC. Evaluation of the Heidelberg capsule method of tubeless gastric analysis. Am J Surgery 1969; 117: 185
  • 6. Andres MR, Bingham JR. Tubeless gastric analysis with a radio-telemetry pill. CMA 1970; 102: 1087–1089
  • 7. Mojaverian P, Ferguson RK, Vlasses PH et al. Estimation of gastric residence time of the Heidelberg capsule in humans. Gastroenterology 1985; 89: 392–397
  • 8. Wright J. A proposal for standardized challenge testing of gastric acid secretory capacity using the Heidelberg capsule radiotelemetry system. J John Bastyr Col Nat Med 1979; 1(2): 3–11
  • 9. Brewer GJ. Effect of intragastric ph on the absorption of oral zinc acetate and zinc oxide in young health volunteers. J Parent Ent Nutr 1995; 19: 393–397
  • 10. Mahoney AW, Hendricks DG. Role of gastric acid in the utilization of dietary calcium by the rat. Nutr Metab 1974; 16: 375–382
  • 11. Jacobs A, Rhodes J. Gastric factors influencing iron absorption in anaemic patients. Scan J Hemat 1967; 4: 105–110
  • 12. Wright JV. Healing with nutrition. Emmaus, PA: Rodale Press. 1985
  • 13. Howitz J, Schwartz M. Vitiligo, achlorhydria, and pernicious anemia. Lancet 1971; i: 1331–1334
  • 14. Bray GW. The hypochlorhydria of asthma in childhood. Br Med J 1930; i: 181–197
  • 15. Hosking DJ, Moody F, Stewart IM et al. Vagal impairment of gastric secretion in diabetic autonomic neuropathy. Br Med J 1975; i: 588–590
  • 16. Rabinowitch IM. Achlorhydria and its clinical significance in diabetes mellitus. Am J Dig Dis 1949; 18: 322–333
  • 17. Carper WM, Butler TJ, Kilby JO et al. Gallstones, gastric secretion and flatulent dyspepsia. Lancet 1967; i: 413–415
  • 18. Rawls WB, Ancona VC. Chronic urticaria associated with hypochlorhydria or achlorhydria. Rev Gastroent 1950; Oct: 267–271
  • 19. Gianella RA, Broitman SA, Zamcheck N. Influence of gastric acidity on bacterial and parasitic enteric infections. Ann Int Med 1973; 78: 271–276
  • 20. De Witte TJ, Geerdink PJ, Lamers CB. Hypochlorhydria and hypergastrinaemia in rheumatoid arthritis. Ann Rheum Dis 1979; 38: 14–17
  • 21. Ryle JA, Barber HW. Gastric analysis in acne rosacea. Lancet 1920; ii: 1195–1196
  • 22. Ayres S. Gastric secretion in psoriasis, eczema and dermatitis herpetiformis. Arch Derm 1929; Jul: 854–859
  • 23. Dotevall G, Walan A. Gastric secretion of acid and intrinsic factor in patients with hyper and hypothyroidism. Acta Med Scand 1969; 186: 529–533
  • 24. Rafsky HA, Weingarten M. A study of the gastric secretory response in the aged. Gastroent 1946; May: 348–352
  • 25. Davies D, James TG. An investigation into the gastric secretion of a hundred normal persons over the age of sixty. Brit J Med 1930; i: 1–14
  • 26. Baker H, Frank O, Jaslow SP. Oral versus intramuscular vitamin supplementation for hypovitaminosis in the elderly. J Am Geriat Soc 1980; 48: 42–45

Zdroje ohľadom Vredových ochorení

  • 1. Berstad K, Berstad A. Helicobacter pylori infection in peptic ulcer disease. Scand J Gastroenterol 1993; 28: 561–567
  • 2. Sarker SA, Gyr K. Non-immunological defense mechanisms of the gut. Gut 1992; 33: 987–993
  • 3. Weil J, Colin Jones D, Langman M. Prophylactic aspirin and risk of peptic ulcer bleeding. Brit Med J 1995; 310: 827–830
  • 4. Gray GM. Peptic ulcer diseases. In: Dale DC, Federman DD, eds. Scientific American medicine New York, NY: Scientific American. 1995
  • 5. Feldman EJ, Sabovich KA. Stress and peptic ulcer disease. Gastroenterol 1980; 78: 1087–1089
  • 6. Anda RF, Williamson DF, Escobedo L et al. Self-perceived stress and the risk of peptic ulcer disease. Arch Int Med 1992; 152: 829
  • 7. Siegel J. Gastrointestinal ulcer – Arthus reaction! Ann Allergy 1974; 32: 127–130
  • 8. Andre C, Moulinier B, Andre F, Daniere S. Evidence for anaphylactic reactions in peptic ulcer and varioliform gastritis. Ann Allergy 1983; 51: 325–328
  • 9. Siegel J. Immunologic approach to the treatment and prevention of gastrointestinal ulcers. Ann Allergy 1977; 38: 27–29
  • 10. Rebhun J. Duodenal ulceration in allergic children. Ann Allergy 1975; 34: 145–149
  • 11. Kumar N, Kumar A, Broor SL et al. Effect of milk on patients with duodenal ulcers. Brit Med J 1986; 293: 666
  • 12. Rydning A, Berstad A, Aadland E, Odegaard B. Prophylactic effects of dietary fiber in duodenal ulcer disease. Lancet 1982; 2: 736–739
  • 13. Kang JY, Tay HH, Guan R. Dietary supplementation with pectin in the maintenance treatment of duodenal ulcer. Scand J Gastroenterol 1988; 23: 95–99
  • 14. Harju E, Larme TK. Effect of guar gum added to the diet of patients with duodenal ulcers. J Parenteral Enteral Nutr 1985; 9: 496–500
  • 15. Cheney G. Rapid healing of peptic ulcers in patients receiving fresh cabbage juice. Cal Med 1949; 70: 10–14
  • 16. Cheney G. Anti-peptic ulcer dietary factor. J Am Diet Assoc 1950; 26: 668–672
  • 17. Shive W, Snider RN, DuBiler B et al. Glutamine in treatment of peptic ulcer. Tex J Med 1957; 53: 840–843
  • 18. Kang JY et al. Effect of colloidal bismuth subcitrate on symptoms and gastric histology in non-ulcer dyspepsia. A double blind placebo controlled study. Gut 1990; 31: 476–480
  • 19. Marshall BJ, Valenzuela JE, McCallum RW. Bismuth subsalicylate suppression of Helicobacteria pylori in non-ulcer dyspepsia. A double-blind placebo-controlled trial. Dig Dis Sci 1993; 38:
  • 1674–1680
  • 20. Parmar N, Ghosh M. Gastric anti-ulcer activity of (+)-cyanidanol-3, a histidine decarboxylase inhibitor. Eur J Pharmacol 1981; 69: 25–32
  • 21. Wendt P, Reiman H, Swoboda K et al. The use of flavonoids as inhibitors of histidine decarboxylase in gastric diseases. Experimental and clinical studies. Naunyn-Schmiedeberg’s Arch Pharma
  • (Supplement) 1980; 313: 238
  • 22. Beil W, Birkholz, Sewing KF. Effects of flavonoids on parietal cell acid secretion, gastric mucosal prostaglandin production and Helicobacter pylori growth. Arzneim Forsch 1995; 45: 697–700
  • 23. Schumpelik VV, Farthmann E. Untersuchung zur protektiven wirkung von vitamin A beim stressulkus der ratte. Arzneim Forsch (Drug Res) 1976; 26: 386
  • 24. Harris PL et al. Dietary production of gastric ulcers in rats and prevention by tocopherol administration. Proc Soc Exp Biol Med 1947; 4: 273–277
  • 25. Oner G, Bor NM, Onuk E, Oner ZN. The role of zinc ion in the development of gastric ulcers in rats. Eur J Pharmacol 1981; 70: 241–243
  • 26. Formmer DJ. The healing of gastric ulcers by zinc sulphate. Med J Austr 1975; 2: 793
  • 27. Marle J et al. Deglycyrrhizinised liquorice (DGL) and the renewal of rat stomach epithelium. Eur J Pharm 1981; 72: 219
  • 28. Morgan A et al. A comparison between cimitidine and Caved-S in the treatment of gastric ulceration, and subsequent maintenance therapy. Gut 1982; 23: 545
  • 29. Tewari S, Trembalowicz F. Some experience with deglycyrrhizinated liquorice in the treatment of gastric and duodenal ulcers with special reference to its spasmolytic effect. Gut 1968; 9: 48
  • 30. Balakrishnan V et al. Deglycyrrhizinated liquorice in the treatment of chronic duodenal ulcer. J Asso Phys Ind 1978; 26: 811–814
  • 31. Rees WD et al. Effect of deglycyrrhizinated liquorice on gastric mucosal damage by aspirin. Scan J Gastro 1979; 14: 605–607
  • 32. Zhou H, Jiao D. 312 cases of gastric and duodenal ulcer bleeding treated with 3 kinds of alcoholic extract rhubarb tablets. Chung Hsi I Chieh Ho Tsa Chih 1990; 10: 150–151, 131–132
  • 33. Best R, Lewis DA, Nasser N. The anti-ulcerogenic activity of the unripe plantain banana (Musa species). Br J Pharmacol 1984; 82: 107–116
  • 34. Sanyal AK, Gupa KK, Chowdhury NK. Banana and experimental peptic ulcer. J Pharm Pharmac 1963; 15: 283–284

www.badatel.sk
 

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Žalúdočná kyselina - HCL - samovyšetrenie - ZDRAVIE.sk