Ministerstvo zdravotníctva SR

Charta práv pacienta v SR

Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt.

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je "zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia". Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky.

Každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou, alebo ak je poškodenie zdravia trvalé. Pod ochranou zdravia treba chápať všeobecne prevenciu a primárnu prevenciu osobitne, ako i predchádzanie poškodenia zdravia. Obnova zdravia je liečebný proces vrátane rehabilitácie (dlhodobá obnova zdravia).

Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné.

Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Pri uplatňovaní práv možno pacientov podrobiť iba takým obmedzeniam, ktoré sú v súlade s Deklaráciou ľudských práv. Právo na zodpovedajúcu kvalitu zdravotnej starostlivosť znamená, že práca zdravotníckych pracovníkov musí byť na vysokej profesionálnej úrovni. Cieľom zdravotníckej legislatívy je zaručiť, aby právne predpisy odrážali uvedené princípy.

Článok 1 - Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

• Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali.
• Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 2 - Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.

1. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť
2. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia
3. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynule, sústavne a aby bola dostupná
4. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti
5. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon
6. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení
7. Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť
8. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení
9. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom

Článok 3 - Právo na informácie

Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2.

1. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
2. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient.
3. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
4. Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky.
5. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
6. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.

Článok 4 - Súhlas pacienta

1. Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu.
2. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi.
3. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
4. Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.
5. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
6. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať

Článok 5 - Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať

1. Za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti.
2. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.

Článok 6 - Dôvernosť

1. Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
2. Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov.
3. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta.
4. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.

Článok 7 - Liečba a starostlivosť

Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.

1. Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.

2. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.

3. Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav

4. v dohodnutom alebo v primeranom čase,

5. podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok,

6. v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav

7. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.

8. Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami.

9. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.

10. Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.

11. Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.

Článok 8 - Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich

1. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.
2. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.
3. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
4. Pacient má právo na dôstojné umieranie.
5. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.

Článok 9 - Podávanie sťažností

1. Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
2. Sťažnosť môže pacient podať riaditeľovi štátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, štátnemu okresnému lekárovi, štátnemu krajskému lekárovi, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám.

Článok 10 - Náhrada škody

Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.

Európska charta práv pacientov

PREAMBULA

Napriek tomu, že systémy zdravotníctva v krajinách Európskej únie sa líšia, rovnakým spôsobom ohrozujú práva pacientov, spotrebiteľov, užívateľov, rodinných príslušníkov, oslabené populačné skupiny a obyčajných ľudí. V skutočnosti toto právo spochybňujú viaceré obmedzenia, napriek slávnostným vyhláseniam o „európskom sociálnom modeli“ (právo na všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti).

My ako občania Európy nesúhlasíme s tým, že tieto práva je možné teoreticky vyhlasovať, a na druhej strane ich v praxi z finančných dôvodov popierať. Finančné obmedzenia, čímkoľvek zdôvodnené, neopodstatňujú popieranie či ohrozenie práv pacientov. Nesúhlasíme s tým, že tieto práva je možné zákonne ustanoviť, a potom ich nerešpektovať, že ich je možné presadzovať vo volebných programoch, a potom na ne zabudnúť, hneď po nastúpení novej vlády do funkcie.

Charta základných práv z Nice sa v krátkej dobe dostane do novej európskej ústavy. Predstavuje základ deklarácie štrnástich konkrétnych práv pacientov, ktoré sú v súčasnosti ohrozené: právo na prevenciu, právo na prístup k zdravotníckym službám, právo na informácie, právo vyjadriť súhlas, právo slobodného výberu, právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu, právo na rešpektovanie pacientovho času, právo na dodržiavanie úrovne kvality, právo na bezpečnosť, právo na inovácie, právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti, právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby, právo podávať sťažnosti a právo na náhradu škody. Tieto práva sú prepojené aj s viacerými medzinárodnými deklaráciami a odporúčaniami, ktoré vydala Svetová zdravotnícka organizácia a Rada Európy. Tieto berú do úvahy organizačnú úroveň a technické parametre, ako aj profesionálnu úroveň a profesionálne správanie.

Pokiaľ ide o rešpektovanie práv pacientov, skutočnosť je celkom iná, a to v systéme zdravotníctva všetkých krajín EÚ. V niektorých krajinách EÚ existujú charty práv pacientov, samostatné zákony, administratívne predpisy, charty služieb, orgány ako napríklad ombudsman, postupy ako napríklad alternatívne riešenie sporu, atď. Iné krajiny nemusia mať vôbec žiadne takéto úpravy. Bez ohľadu na tieto podmienky, súčasná Charta môže posilniť stupeň ochrany pacientov/občanov v kontexte jednotlivých štátov, a tak sa stať nástrojom harmonizácie v systémoch zdravotníctva jednotlivých štátov v prospech práv občanov a pacientov. Vzhľadom na slobodu pohybu v rámci EÚ a procesu rozširovania EÚ táto ambícia Charty nadobúda mimoriadny význam.

Charta sa predkladá na posúdenie na občianskej úrovni, na úrovni štátnych inštitúcií a inštitúcií EÚ a všetkým tým, ktorí môžu prispieť k ochrane alebo zrušeniu týchto práv, či už aktívne alebo poukázaním na chyby. Vzhľadom na to, že Charta súvisí s terajším stavom v Európe a s trendmi v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, Charta bude pravdepodobne v budúcnosti podliehať ďalším revíziám a predpokladá sa jej ďalší vývoj.

Uplatňovanie Charty sa zverí najmä tým združeniam za občianske práva, ktoré presadzujú práva pacientov na úrovni štátu. Jej uplatňovanie si vyžiada aj zapojenie zdravotníckych pracovníkov, ako aj riadiacich pracovníkov, vlád, zákonodarných a správnych orgánov.

Prvá časť: Základné práva

1. Charta základných práv v EÚ

Súčasná Charta sa predovšetkým odvoláva na Chartu základných ľudských práv, ktorá bude základným kameňom európskej ústavy. Potvrdzuje celý rad neodcudziteľných, všeobecne platných práv, ktoré nemožno obmedzovať zo strany orgánov EÚ a členských štátov, a ktorých sa jednotlivci nemôžu zrieknuť. Tieto práva prekračujú hranice štátnej príslušnosti a vzťahujú sa na osobu ako takú. Existujú aj v prípadoch, keď ich ochranu neupravuje systém práva daného štátu; všeobecné vyjadrenie týchto práv dostatočne oprávňuje ľudí na to, aby požadovali prevod týchto práv do konkrétnych postupov a záruk. Podľa článku 51 sa právo štátu bude musieť prispôsobiť Charte z Nice, nebude to však anulovať tie štátne ústavy, ktoré sa budú uplatňovať, ak zaručujú vyššiu úroveň ochrany (článok 53). Vcelku platí, že jednotlivé práva ustanovené v Charte z Nice sa budú musieť interpretovať v širokom rozsahu, aby odvolania na súvisiace všeobecné princípy pokrývali všetky medzery jednotlivých ustanovení.

Článok 35 Charty ustanovuje právo na ochranu zdravia ako „právo na prístup k preventívnej zdravotníckej starostlivosti a právo využívať výhody lekárskeho ošetrenia v podmienkach zavedených podľa práva a zvyklostí daného štátu“.

Článok 35 ustanovuje, že Únia musí zaručovať „vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia“, pričom za zdravie sa považuje telesná, duševná a sociálna pohoda jednotlivca, ako aj zdravotnícka starostlivosť. Touto definíciou sa vysoko stavia latka pre vlády jednotlivých štátov: nezostať na dolnej hranici „minimálneho zaručeného štandardu“, naopak, snažiť sa dosiahnuť čo najvyššiu úroveň, napriek rozdielom v kapacite poskytovania zdravotníckych služieb v jednotlivých štátoch.

Okrem článku 35 obsahuje Charta základných práv mnoho ustanovení priamo či nepriamo súvisiacich s právami pacientov, a preto by sa mali na tomto mieste pripomenúť: neporušiteľnosť ľudskej dôstojnosti (článok 1) a právo na život (článok 2); právo na telesnú a psychickú integritu človeka (článok 3); právo na bezpečnosť (článok 6); právo na ochranu osobných údajov (článok 8); právo na nediskriminačný prístup (článok 21); právo na kultúrnu, náboženskú a jazykovú odlišnosť (článok 22); práva dieťaťa (článok 24); práva starších osôb (článok 25); právo na spravodlivé a opodstatnené pracovné podmienky (článok 31); právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc (článok 34); právo na ochranu životného prostredia (článok 37); právo na ochranu spotrebiteľa (článok 38); sloboda pohybu a pobytu (článok 45).

2. Ďalšie zdroje, na ktoré sa Charta odvoláva

Štrnásť práv uvádzaných v ďalšom texte je prepojených aj na ďalšie medzinárodné dokumenty a deklarácie pochádzajúce predovšetkým zo Svetovej zdravotníckej organizácie a Rady Európy.

Pokiaľ ide o Svetovú zdravotnícku organizáciu, ide o tieto najdôležitejšie dokumenty:

• Deklarácia o podpore práv pacientov v Európe podpísaná v Amsterdame v roku 1994;
• Charta o zlepšení zdravotníckej starostlivosti podpísaná v roku 1996 v Ľubľane;
• Deklarácia o podpore zdravia pre 21. storočie podpísaná v roku 1997 v Jakarte.

Pokiaľ ide o Radu Európy, treba pripomenúť najmä Konvenciu o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997, ako aj Odporúčanie Rec(2000)5 na rozvoj inštitúcií pre občanov a pacientov spolurozhodujúcich v otázkach zdravotníckej starostlivosti.

Všetky tieto dokumenty berú do úvahy práva občanov na zdravotnícku starostlivosť, ktoré sa odvíjajú od základných práv, a preto sú súčasťou toho istého procesu ako súčasná Charta.

Druhá časť: Štrnásť základných práv pacienta

Táto časť navrhuje vyhlásenie štrnástich práv pacientov, a ich spoločným zámerom je zaistiť vyššie uvedené základné práva ako konkrétne, použiteľné a primerané práva v podmienkach súčasného prechodného obdobia v poskytovaní zdravotníckych služieb. Cieľom všetkých týchto práv je zaručiť „vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia“ (článok 35 Charty základných ľudských práv), aby sa zaistila vysoká kvalita služieb poskytovaných v systéme zdravotníckych služieb daného štátu. Tieto musia byť chránené na celom území Európskej únie.

Týmto štrnástim právam pacientov musí predchádzať niekoľko úvodných formulácií:

• Definícia práv znamená, že tak občania ako aj záujmové skupiny v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb ponesú svoj podiel zodpovednosti. Práva skutočne súvisia s povinnosťami a zodpovednosťou.
• Charta sa vzťahuje na všetkých jednotlivcov, berúc na vedomie, že rozdiely ako je vek, pohlavie, vierovyznanie, spoločenské a ekonomické postavenie a gramotnosť, ap., môžu ovplyvňovať potrebu individuálnej zdravotníckej starostlivosti.
• Účelom charty nie je uprednostňovať určité etické aspekty.
• Charta definuje práva tak ako platia v súčasných systémoch zdravotníctva v Európe. Preto sa bude revidovať a upravovať súbežne s rozvojom týchto systémov a rozvojom vedeckých poznatkov a techniky.
• Štrnásť práv stelesňuje základné práva, a ako také sa musia brať na vedomie a rešpektovať nezávisle na finančných alebo politických prekážkach, berúc do úvahy kritériá vhodnej starostlivosti.
• Rešpektovanie týchto práv si vyžaduje dodržiavanie odborných/organizačných požiadaviek, ako aj úrovne správania a profesionálnej úrovne. Preto si vyžadujú celkové zlepšenie podmienok, v ktorých fungujú systémy zdravotníctva jednotlivých štátov.
• Každý článok Charty sa týka jedného práva, ktoré definuje a ilustruje bez nárokov na predvídanie všetkých možných okolností.

1. Právo na prevenciu

Každý jednotlivec má právo na poskytovanie primeraných služieb na prevenciu choroby.

Povinnosťou zdravotníckych služieb je presadzovať tento zámer zvyšovaním uvedomenia medzi ľuďmi, zaručením bezplatných pravidelných zdravotných prehliadok pre rizikové populačné skupiny a sprístupňovaním výsledkov vedeckého výskumu a technickej inovácie pre všetkých.

2. Právo na prístup k zdravotníckym službám

Každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti.

Jednotlivec požadujúci liečbu, avšak neschopný niesť jej náklady, má právo na bezplatné služby.

Každý jednotlivec má právo na primerané služby, bez ohľadu na to, či bol prijatý do veľkej alebo malej nemocnice alebo kliniky.

Každý jednotlivec má právo, aj bez potrebného povolenia na pobyt, na rýchlu alebo nevyhnutnú ambulantnú alebo nemocničnú starostlivosť.

Jednotlivec trpiaci zriedkavou chorobou má rovnaké právo na potrebnú liečbu a lieky ako iné osoby s bežnejšou chorobou.

3. Právo na informácie

Každý jednotlivec má právo na prístup k všetkým druhom informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie.

Služby zdravotníckej starostlivosti, poskytovatelia týchto služieb a odborní pracovníci musia poskytovať informácie s prispôsobením pre potreby pacienta, zvlášť s ohľadom na náboženské, etnické lebo jazykové špecifiká pacienta. Zdravotnícke služby sú povinné sprístupňovať všetky informácie v ľahko dostupnej forme, a to odbúravaním byrokratických prekážok, poučovaním a zaškoľovaním poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, a prípravou a distribúciou informačných materiálov.

Pacient má právo na priamy prístup k svojej zdravotnej dokumentácii a lekárskym záznamom, má právo vyhotoviť z nich fotokópie, klásť otázky týkajúce sa ich obsahu a dosiahnuť opravu prípadných chýb v týchto materiáloch.

Nemocničný pacient má právo na priebežné a úplné informácie; toto môže zaisťovať „inštruktor“.

Každý jednotlivec má právo na priamy prístup k informáciám o vedeckom vývoji, farmaceutickej starostlivosti a technologickej inovácii. Tieto informácie môžu pochádzať zo štátnych alebo súkromných zdrojov, pokiaľ vyhovujú kritériám presnosti, spoľahlivosti a transparentnosti.

4. Právo vyjadriť súhlas

Každý jednotlivec má právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví; tieto informácie sú základnou podmienkou pred akoukoľvek procedúrou a liečbou, vrátane účasti na vedeckom výskume.

Poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti musia poskytovať pacientovi všetky informácie súvisiace s plánovanou liečbou alebo operáciou, vrátane súvisiacich rizík a ťažkostí, vedľajších účinkov a alternatívnych prístupov. Tieto informácie sa musia poskytnúť dostatočne včas (najmenej 24 hodín vopred), aby mohol pacient aktívne spolupracovať pri výbere liečebných možností týkajúcich sa jeho zdravotného stavu.

Poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti a odborní pracovníci sa musia vyjadrovať v jazyku, ktorý pacient pozná, a komunikovať spôsobom pochopiteľným pre osoby bez odborného vzdelania.

Vždy keď informovaný súhlas poskytuje právny zástupca, pacient musí byť čo najviac zaangažovaný na rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, bez ohľadu na to, či ide o neplnoletú alebo dospelú osobu, ktorá nechápe alebo nie je schopná uplatniť svoju vôľu. Informovaný súhlas pacienta sa musí získať na tomto základe.

Pacient má právo odmietnuť liečbu alebo lekársky zákrok, zmeniť svoj názor počas liečby a odmietnuť jej pokračovanie.

Pacient má právo odmietnuť informácie o svojom zdravotnom stave.

5. Právo slobodného výberu

Každý jednotlivec má právo slobodne si vybrať na základe dostatočných informácií spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov.

Pacient má právo rozhodnúť sa, akým diagnostickým vyšetreniam a akej liečbe sa podrobí a služby ktorého lekára primárnej starostlivosti, odborného lekára alebo ktorú nemocnicu si zvolí. Zdravotnícke služby majú povinnosť zaručiť tieto práva poskytovaním informácií pacientom o rôznych strediskách a lekároch schopných poskytovať určitú liečbu a o výsledkoch ich práce. Musia odstraňovať prekážky všetkého druhu brániace uplatňovaniu tohto práva.

Pacient, ktorý nedôveruje svojmu lekárovi, má právo určiť si iného lekára.

6. Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu

Každý jednotlivec má právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobným informáciám, vrátane informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.

Všetky údaje a informácie súvisiace so zdravotným stavom jednotlivca a s lekárskym ošetrením alebo chirurgickým zákrokom, ktorému sa podrobuje, sa musia považovať za súkromné, a ako také sa musia primerane chrániť.

Osobné súkromie sa musí rešpektovať, a to aj počas lekárskeho ošetrenia alebo chirurgického zákroku (diagnostické vyšetrenie, prehliadka u odborného lekára, lieky, ap.), čo musí prebiehať v primeranom prostredí a len v prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť je nevyhnutne potrebná (pokiaľ pacient nedal výslovný súhlas alebo o ich prítomnosť nepožiadal).

7. Právo na rešpektovanie pacientovho času

Každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. Toto právo platí pre všetky fázy liečby.

Zdravotnícke služby majú povinnosť stanoviť čakaciu dobu, v rámci ktorej sa musia poskytnúť určité služby, a to na základe konkrétnych noriem a podľa stupňa naliehavosti prípadu. Zdravotnícke služby musia zaručiť každému jednotlivcovi prístup k službám tak, že v prípade zoznamu čakateľov zaistia okamžitý zápis.

Každý jednotlivec, ktorý o to požiada, má právo nahliadnuť do zoznamu čakateľov, avšak pri zachovaní práva na súkromie.

V prípadoch, keď zdravotnícke služby nedokážu poskytnúť služby v rámci vopred určeného maximálneho času, musí sa zaručiť možnosť hľadania alternatívnych služieb porovnateľnej kvality, a všetky náklady pacienta sa mu musia preplatiť v reálne prijateľnom čase. Lekári musia venovať svojim pacientom dostatočný čas, vrátane času určeného na poskytovanie informácií.

8. Právo na dodržiavanie úrovne kvality

Každý jednotlivec má právo na prístup k zdravotníckym službám vysokej kvality na základe špecifikácie a dodržiavania presne stanovených noriem.

Právo na kvalitu zdravotníckych služieb vyžaduje, aby ústavy zdravotníckej starostlivosti a odborní pracovníci poskytovali uspokojivý technický výkon práce, úroveň pohodlia a medziľudských vzťahov. To znamená špecifikáciu a dodržiavanie presne stanovených a pravidelne revidovaných a hodnotených noriem kvality stanovených po predchádzajúcich konzultáciách s verejnosťou.

9. Právo pacienta na bezpečnosť

Každý jednotlivec má právo neutrpieť škodu spôsobenú nedostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti a chýb, a právo na prístup k zdravotníckym službám, ošetreniu a liečbe, ktoré spĺňajú vysoko stanovené bezpečnostné normy.

Nemocnice a zdravotnícke služby, ktoré to chcú zaručiť, musia sústavne sledovať rizikové faktory a zaistiť, aby sa elektronické lekárske zariadenia riadne udržiavali a aby bol obsluhujúci personál riadne zaškolený.

Všetci odborní pracovníci v zdravotníctve musia niesť plnú zodpovednosť za bezpečnosť pacienta vo všetkých etapách a súčastiach lekárskeho ošetrenia a liečby. Lekári musia vedieť predchádzať rizikám omylu sledovaním prípadov, ktoré sa prihodili, a priebežnými školeniami.

Pracovníci poskytujúci zdravotnícku starostlivosť, ktorí nahlásia existujúce riziká svojim nadriadeným a/alebo kolegom, musia byť chránení pred možnými negatívnymi následkami.

10. Právo na inovácie

Každý jednotlivec má právo na prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód, v zmysle medzinárodných noriem, a nezávisle na ekonomických alebo finančných okolnostiach.

Zdravotnícke služby majú povinnosť podporovať a viesť výskum v oblasti biomedicíny, so zvláštnym zreteľom na zriedkavé choroby.

Výsledky výskumu sa musia primeraným spôsobom popularizovať.

11. Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti

Každý jednotlivec má právo, pokiaľ je to len možné, predchádzať utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách svojej choroby.

Zdravotnícke služby sa musia zaviazať, že príjmu všetky opatrenia prospešné pre dosiahnutie tohto cieľa, ako je poskytovanie utišujúcich prostriedkov a zjednodušenie prístupu pacientov k nim.

12. Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby

Každý jednotlivec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobené jeho osobným potrebám.

Pre tento účel musia zdravotnícke služby zaručovať pružné programy, zamerané čo najviac na jednotlivca, dbajúc na to, aby kritériá ekonomickej únosnosti neprevažovali nad právom na zdravotnícku starostlivosť.

13. Právo podávať sťažnosti

Každý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu, a právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby.

Zdravotnícke služby by mali zaručovať výkon tohto práva poskytovaním (s pomocou tretej strany) informácií pacientom o ich právach a umožniť im identifikovať prípad porušenia a podávať oficiálne sťažnosti.

V určenom čase musí orgán poskytujúci zdravotnícke služby odpovedať na sťažnosť písomnou formou a vyčerpávajúcim spôsobom.

Sťažnosti musia prejsť štandardným postupom s podporou nezávislých orgánov a/alebo občianskych organizácií a nemôžu poškodiť právo pacientov na súdny spor alebo hľadanie alternatívneho riešenia sporu.

14. Právo na náhradu škody

Každý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v primerane krátkej dobe, vždy keď utrpí telesnú alebo morálnu a psychickú ujmu spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby.

Zdravotnícke služby musia zaručovať náhradu škody bez ohľadu na závažnosť ujmy a jej príčinu (počnúc neprimeranou čakacou dobou až po zanedbanie lekárskej starostlivosti alebo omyl), a to aj vtedy, ak sa nedá celkom určiť, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný.

Tretia časť: Práva združení aktívne presadzujúcich občianske práva

Práva uvedené v Charte sa vzťahujú na „jednotlivca“ a nie na „občana“, pretože základné práva majú väčšiu právnu silu ako kritériá štátnej príslušnosti, ako sa uvádza v prvej časti. Avšak každý jednotlivec, ktorý koná v záujme ochrany svojich vlastných práv alebo práv iných osôb, „presadzuje občianske práva“. V tejto časti sa preto pojem „občan“ vzťahuje na osoby pracujúce na území Európskej únie.

V záujme podpory a uplatňovania spomínaných práv pacientov treba proklamovať niektoré občianske práva. Týkajú sa hlavne rozličných skupín organizovaných občanov (pacienti, spotrebitelia, skupiny presadzujúce určité záujmy, poradcovia, svojpomocné skupiny, dobrovoľné organizácie a ľudové, občianske organizácie, ap.), ktoré majú jedinečnú úlohu v podpore a posilňovaní jednotlivcov pri ochrane svojich vlastných práv. Tieto práva naväzujú na práva občianskych združení uvedených v článku 12, ods. 1 Charty základných práv.

1. Právo vykonávať činnosť vo verejnom záujme

Občania, či už jednotlivci alebo členovia združení, majú právo zakotvené v princípe vzájomnej výpomoci vykonávať činnosť vo verejnom záujme na ochranu práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti; zároveň štátne orgány a všetci zainteresovaní účastníci sú povinní napomáhať takejto činnosti a podporovať ju.

2. Právo presadzovať určité záujmy

Občania majú právo vykonávať činnosť na ochranu práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti, predovšetkým:

• Právo na voľný pohyb osôb a informácií v štátnych a súkromných zdravotníckych službách, pri zachovaní práva na súkromie;
• Právo vykonávať finančnú kontrolu a overovaciu činnosť s cieľom zistiť, nakoľko vážne v skutočnosti berie práva občanov systém zdravotníckej starostlivosti;
• Právo vykonávať činnosť pri prevencii porušovania práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti;
• Právo priamo zasahovať pri porušovaní alebo nedostatočnej ochrane práv;
• Právo predkladať informácie a návrhy, a z toho vyplývajúca povinnosť štátnych orgánov zodpovedných za správu štátnych a súkromných zdravotníckych služieb ich posúdiť a odpovedať na ne;
• Právo na verejný dialóg so štátnymi a súkromnými zdravotníckymi orgánmi.

3. Právo na spoluúčasť pri tvorbe politiky v rezorte zdravotníctva

Občania majú právo na spoluúčasť pri definovaní, uplatňovaní a hodnotení štátnej politiky pri ochrane práv v oblasti zdravotníckej starostlivosti, a to na základe týchto princípov:

• Princíp dvojstrannej komunikácie pri tvorbe programu riešenia problémov, inými slovami, na sústavnú výmenu informácií medzi občanmi a inštitúciami pri definovaní programu riešenia problémov;
• Princíp konzultovania v etape plánovania a rozhodovania o politike, pričom inštitúcie sú povinné počúvať, aké návrhy občianske organizácie predkladajú, poskytovať k týmto návrhom spätnú väzbu, pred prijatím všetkých rozhodnutí ich najprv prekonzultovať, a ak sa ich rozhodnutia líšia od vyjadrených názorov, zdôvodniť ich;
• Princíp partnerstva pri činnostiach súvisiacich s uplatňovaním Charty, čo znamená, že všetci partneri (občania, inštitúcie a ostatní partneri v súkromnom a podnikovom sektore) nesú plnú zodpovednosť a majú rovnako dôstojné postavenie;
• Princíp účasti na hodnotení, čo znamená, že výsledok činnosti občianskych organizácií by sa mal považovať za prostriedok hodnotenia štátnej politiky.

Štvrtá časť: Smernica pre uplatňovanie Charty

Popularizovanie a uplatňovanie obsahu tejto Charty bude musieť prebehnúť na viacerých rozličných úrovniach, konkrétne na európskej, štátnej a miestnej úrovni.

Informácie a vzdelávanie

Charta ako prostriedok informovania a vzdelávania občanov a zdravotníckych pracovníkov sa môže propagovať v nemocniciach, odborných médiách a iných inštitúciách a organizáciách poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť. Charta sa môže propagovať aj v školách, na univerzitách a všade tam, kde sa riešia otázky súvisiace s tvorbou „európskych práv“. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať školeniam lekárov, zdravotných sestier a ostatných záujmových skupín v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb.

Podpora

Podpora Charty a súhlas s ňou by sa mal postupne získavať od záujmových skupín v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb a od občianskych organizácií. Zvlášť by sa mali zadefinovať záväzky tých zdravotníckych služieb a odborných pracovníkov, ktorí s Chartou súhlasia.

Monitorovanie

S využívaním vhodných nástrojov môže Charta slúžiť aj ako prostriedok na monitorovanie stavu práv pacientov v Európe prostredníctvom občianskych organizácií, informačných médií a nezávislých orgánov. Vydávanie pravidelných správ by mohlo propagovať a podporovať uvedomenie o danom stave a koncipovať nové ciele.

Ochrana

Charta môže slúžiť na zahájenie činností zameraných na ochranu práv pacientov chápaných ako prevencia porušovania práv a zároveň ako obnova porušených práv. Takýchto činností by sa mohli ujať organizácie aktívne presadzujúce občianske práva, inštitúcie a orgány ako ombudsman, etické výbory alebo komisie na alternatívne riešenie sporu, zmierovací sudcovia, ako aj súdy. Pre tento účel by sa mali využívať inštitúcie, postupy a nástroje pochádzajúce z „európskeho právneho priestoru“.

Dialóg

Vychádzajúc z obsahu Charty je možné viesť dialóg medzi záujmovými skupinami v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb na vypracovanie politiky a programov na ochranu práv pacientov. Taký dialóg by prebiehal medzi vládnymi orgánmi, štátnymi a súkromnými spoločnosťami zapojenými do poskytovania zdravotníckej starostlivosti, ako aj profesijnými združeniami a odbormi.

Príprava rozpočtu

V súvislosti s právami pacientov podľa tejto Charty by sa mohli vyčleňovať a využívať rozpočtové kvóty predstavujúce percentuálny podiel z rozpočtu na riešenie konkrétnych situácií (napríklad zoznamy čakateľov) alebo na ochranu osôb v mimoriadne kritickej situácii (ako sú duševne chorí). Rešpektovanie takýchto kvót alebo odklonenie od nich by sa mohlo overovať v ročných správach.

Legislatíva

Práva podľa tejto Charty sa môžu v plnom alebo čiastočnom rozsahu zapracovať do právneho systému štátu a do európskeho práva, aby sa tak ochrana práv pacientov stala bežnou súčasťou politiky štátu, bez ohľadu na súčasný stav v uplatňovaní týchto práv vo svetle Charty základných práv v Európskej únii.

Tento dokument je výsledkom práce kolektívu pracovníkov organizácie Cittadinanzattiva – Active Citizenship Network (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv) v zložení Giuseppe Cottur, Stefano A. Inglese, Giovanni Moro, Charlotte Roffiaen a Consuelo Scattolon, ktorí vypracovali prvý návrh v júli 2002. Tento návrh bol prerokovaný 7. septembra v Ríme. Rímskeho seminára sa zúčastnili: Ekkerhard Bahlo z Deutsche Gesellschaft für Versicherte Patienten e.V. (Nemecká spoločnosť pre poistených pacientov) (DGVPV); Pascale Blaes z Fédération Belge centre le Cancer; Fátima Carvalho Lopes z APOVITA, Portugalsko; Ana Etchenique z Confederacion de Consumidores y usurarios (CECU), Španielsko; Ioannis Iglezakis z KE.P.KA, Grécko; Stefano A. Inglese z Cittadinanzattiva (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv) / Tribunal for Patient´s Rights (Tribunál práv pacientov), Taliansko; Stephen A. McMahon z Irish Patients Association Ltd. (Združenie Írskych pacientov); Giovanno Moro z Active Citizenship Network (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv); Margarethe Nielsen z Danish Consumer Council (Výbor dánskych spotrebiteľov); Teresa Petrangoloni z Cittadinanzattiva (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv), Taliansko; Ysbrand Poortman z Vereniging Samenwerkende Ouder- en Patiëntenorganisaties (VSOP, Holandsko); Charlotte Roffiaen z Active Citizenship Network (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv), Martin Rusnak z International Neurotrauma Research Organization, (Medzinárodná organizácia pre neurotraumatologický výskum), Rakúsko; Bas Treffers z Nederlandse Patiënten Consumenten Federatie (NPCF); Simon Williams z The Patients Association (Združenie pacientov), Veľká Británia. Tento text sa okrem toho predniesol a prerokoval na konferencii „Pacient budúcnosti“, ktorá sa konala 14. – 15. novembra 2002 v Bruseli pod záštitou združenia Active Citizenship Network (ACN) (Združenie za aktívne presadzovanie občianskych práv), International Association of Patient´s Organizations (Medzinárodné združenie organizácií pacientov), Ippr, Picker Institute Europe, Mercks Sharpe & Dome. Súčasný text sa vypracoval na základe týchto rokovaní. Združenie ACN chce touto cestou poďakovať Georgeovi Franceovi za dôkladnú korektúru znenia. Za znenie samotné zodpovedá, prirodzene, združenie ACN.

Štatút Ministerstva zdravotníctva SR

Čl. 1

Základné ustanovenia

(l) Štatút Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy ministerstva, ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy ministerstva k ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším orgánom a organizáciám.

(2) Úlohy, zásady činnosti a zásady organizácie ministerstva uvedené v štatúte sú záväzné pre vydanie organizačného poriadku ministerstva.

Čl. 2

(l) Ministerstvo pôsobí na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 347/l99O Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

(2) Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky.1)

(3) Ministerstvo je právnická osoba, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene.

(4) Sídlom ministerstva je Bratislava.

Čl. 3

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre

a) zdravotnú starostlivosť,
b) ochranu zdravia obyvateľstva,
c) zdravotnícke školy,
d) ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov,
e) prírodné liečebné kúpele,
f) prírodné liečivé zdroje,
g) prírodné zdroje minerálnych vôd.2)

Čl. 4

Hlavné úlohy ministerstva

(l) Ministerstvo v rámci vymedzenej pôsobnosti plní na jednotlivých úsekoch najmä úlohy uvedené v odsekoch 2 až 6.

(2) V oblasti zdravotnej starostlivosti,3)
a) vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej politiky a určuje koncepcie jednotlivých medicínskych odborov,
b) ustanovuje sústavu zdravotníckych zariadení a určuje ich sieť,
c) odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
d) riadi celoštátne programy zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia,
e) zabezpečuje koordináciu zdravotnej starostlivosti s inými ústrednými orgánmi štátnej správy a mimovládnymi organizáciami Slovenskej republiky,
f) stará sa o rozvoj lekárskej vedy, biomedicínskych vied, o výskumnú činnosť v zdravotníctve a o uplatňovanie výsledkov vedeckého výskumu v praxi,
g) vydáva stanoviská a schvaľuje výstavbu zdravotníckych zariadení a schvaľuje používanie zdravotníckej techniky,
h) zabezpečuje jednotné riadenie prípravy zdravotníctva na obranu štátu,
i) riadi a vykonáva kontrolnú činnosť,
j) zriaďuje štátne špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti, nemocnice s poliklinikou II. a III. typu a fakultné nemocnice, vysokošpecializované odborné ústavy, psychiatrické liečebne a psychiatrické nemocnice, odborné liečebné ústavy, zariadenia na zásobovanie liečivami, zdravotníckymi pomôckami a zdravotníckymi potrebami, zariadenia na výchovu, výučbu a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a na prípravu iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve, kontrolné a referenčné zdravotnícke zariadenia, zdravotnícke vedeckovýskumné a vývojové pracoviská, kúpeľné liečebne,
k) rozhoduje o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(3) V oblasti ochrany zdravia4) najmä
a) vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej politiky,
b) riadi celoštátne programy ochrany a podpory zdravia, ktoré plnia zdravotnícke zariadenia, a odborne usmerňuje tie, ktoré riadia iné odvetvia a organizácie,
c) koordinuje činnosť na ochranu zdravia v Slovenskej republike a koordinuje činnosť na ochranu zdravia s inými štátmi,
d) v súlade so súčasnými poznatkami vedy o vplyve fyzikálnych, chemických a biologických faktorov na zdravie ustanovuje limity a hodnoty prípustnej záťaže škodlivými faktormi z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie,
f) riadi a vykonáva štátny zdravotný dozor,
g) odborne usmerňuje ochranu zdravia a výchovu k zdraviu,
h) riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia,
i) nariaďuje opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku a opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách, ak ich treba vykonať celoštátne,
j) nariaďuje opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení,
k) dáva súhlas na výrobu, dovoz a použitie očkovacích látok, sér, biologických diagnostických prípravkov, antimikróbových látok na laboratórne testovanie a dezinfekčných, dezinsekčných a deratizačných prípravkov,
l) riadi a organizuje očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok,
m) v súlade so súčasnými poznatkami vedy určuje zásady zdravej výživy obyvateľstva a odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny obyvateľstva.

(4) V oblasti zdravotníckych škôl2)
a) riadi a kontroluje odbornú pedagogickú činnosť na stredných školách,
b) zriaďuje štátne stredné zdravotnícke školy,
c) zaraďuje stredné zdravotnícke školy do siete škôl.

(5) V oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov2)
a) riadi a kontroluje výchovu a výučbu v ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve,
b) určuje výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve,
c) ustanovuje formy a spôsob ďalšieho vzdelávania.

(6) V oblasti prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych vôd5)
a) zriaďuje prírodné liečebné kúpele,
b) navrhuje vláde Slovenskej republiky vyhlásiť územie za kúpeľné miesto, vydanie štatútu kúpeľného miesta a určenie ochranného pásma,
c) určuje a vydáva nevyhnutné, dočasné ochranné opatrenia pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie,
d) vykonáva dozor nad dodržiavaním opatrení na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie,
e) vyhlasuje prírodné zdroje za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a rozhoduje o ich využití a správe a vyhlasuje klimatické podmienky za priaznivé na liečenie,
f) vydáva záväzné posudky pre územné, stavebné, kolaudačné a vodohospodárske konanie, na vykonávanie činností podliehajúcich banskému zákonu a na vykonávanie iných prác, na ktoré je potrebný záväzný posudok,
g) vydáva záväzné stanovisko k vykonávaniu geologických prác súvisiacich s vyhľadávaním a ochranou liečivých zdrojov v ochranných pásmach liečivých zdrojov prvého stupňa a vnútorných kúpeľných územiach,
h) vykonáva kontrolu nad balneotechnickými a plniarenskými zariadeniami a balneoterapeutickými prevádzkami z hľadiska dodržiavania špeciálnych prevádzkovo-technických a technologických postupov a noriem.

Čl. 5

Iné úlohy ministerstva

Ministerstvo ďalej plní úlohy
a) na úseku financovania
l. vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k Štátnemu fondu zdravia a koordinuje účasť organizácií v pôsobnosti ministerstva a Štátneho fondu zdravia na zostavení tohto návrhu,6)
2. sumarizuje účtovné závierky rozpočtových a príspevkových organizácií, sumár predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky,6)
3. plní úlohy zakladateľa štátnych podnikov a úlohy vyplývajúce z funkcie zriaďovateľa zdravotníckych zariadení,7)
4. vydáva súhlas k zriadeniu rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a vykonáva štátny dozor nad zdravotným poistením,8)
5. pripravuje koncepčné podklady na privatizáciu zdravotníckych zariadení a posudzuje privatizačné projekty,9)
b) na úseku správy štátnych fondov vykonáva správu Štátneho fondu zdravia,l0)
c) na úseku legislatívno-právnom
l. pripravuje a predkladá návrhy zákonov a nariadení vlády, a vydáva v medziach splnomocnení všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti zdravotníctva,11)
2. zúčastňuje sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov pripravovaných inými ústrednými orgánmi,11)
3. rozhoduje v správnom konaní vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti,12)
d) na úseku medzinárodných vzťahov
l. zabezpečuje spoluprácu v oblasti zdravotníctva s inými štátmi a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd,13)
2. zabezpečuje úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky vo Svetovej zdravotníckej organizácii ako aj odborný styk s Radou Európy,14)
e) na úseku kontrolnej činnosti
l. plní úlohy systému kontroly podľa zákona o kontrole v štátnej správe,15)
2. zabezpečuje vybavovanie sťažností, oznámení, podnetov a petícií občanov,16)
f) na úseku zvláštnych úloh zabezpečuje ochranu štátneho a služobného tajomstva a metodicky riadi v tomto smere organizácie rezortu,17)
g) na úseku obrany
l. zabezpečuje a kontroluje prípravu rezortu na obranu,18)
2. riadi úlohy hospodárskej mobilizácie rezortu,19)
3. spracúva krízové plány rezortu pre obdobie brannej pohotovosti štátu a mimoriadnych udalostí,19)
4. zostavuje návrh rozpočtu na financovanie úloh hospodárskej mobilizácie a prípravy teritória štátu na obranu,20)
5. plní úlohy zdravotníctva na úseku civilnej ochrany obyvateľstva,21)
6. podieľa sa na zabezpečení tvorby mobilizačných rezerv v rezorte.22)

Čl. 6

Zásady činnosti a organizácie ministerstva

(l) Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.

(2) Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinnosti.

(3) Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra.

(4) Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti ministerstva plní úrad ministerstva. Na čele úradu ministerstva je vedúci úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra.

(5) Na ministerstve sú tieto stupne riadenia
a) minister,
b) štátny tajomník a vedúci úradu,
c) generálny riaditeľ sekcie,
d) riaditeľ odboru,
e) vedúci oddelenia.

Čl. 7

(l) Na zabezpečenie štátneho dozoru nad opatreniami na ochranu a rozvoj prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych vôd a na zabezpečenie ich využitia je na ministerstve zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriediel.23)

(2) Na plnenie úloh ministerstva na úseku ochrany zdravia obyvateľstva je na ministerstve ustanovená funkcia Hlavného hygienika Slovenskej republiky, ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky.24)

Čl. 8

(l) Ministerstvo sa organizačne člení na sekcie. Sekcie sa členia na odbory a odbor sa môže členiť na oddelenia. Minister môže zriadiť samostatný odbor alebo samostatné oddelenie, prípadne iný špecializovaný útvar ministerstva.

(2) Sekcia je základným organizačným stupňom riadenia a rozhodovania, nositeľom úloh ministerstva podľa vymedzených okruhov špecifických, odborných činností.

(3) Organizačné útvary ministerstva riadia vedúci zamestnanci ministerstva. Sekciu riadi generálny riaditeľ sekcie, odbor riadi riaditeľ odboru a oddelenie riadi vedúci oddelenia. Kanceláriu ministra riadi riaditeľ.

(4) Vnútornú organizačnú štruktúru ministerstva, rozsah pôsobnosti a vzájomné vzťahy organizačných útvarov ministerstva, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov upravuje organizačný poriadok ministerstva.

(5) Práva a povinnosti zamestnancov ministerstva ustanovené Zákonníkom práce bližšie určuje pracovný poriadok ministerstva vydaný podľa § 82 Zákonníka práce.

Čl. 9

(l) Ministerstvo sa pri plnení úloh riadi Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky, štatútom a organizačným poriadkom ministerstva, vnútornými organizačno–riadiacimi aktmi ministerstva a plánom hlavných úloh ministerstva, ktorý nadväzuje na plán práce vlády Slovenskej republiky a plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

(2) Ministerstvo uplatňuje vo svojej činnosti organizačné princípy štátnej správy a také formy a metódy práce, ktoré smerujú k jej racionalizácii a zvyšovaniu účinnosti tým, že
a) zabezpečuje odborný prístup k riešeniu problémov, ako aj systematickú kontrolu plnenia úloh,
b) úzko spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s ktorými si vymieňa potrebné informácie a podklady a prerokúva s nimi opatrenia, ktoré sa ich týkajú,
c) využíva podnety a skúsenosti miestnych orgánov štátnej správy,
d) využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepčnej povahy,
e) účelne využíva prostriedky organizačnej a výpočtovej techniky a formy tímovej práce.

(3) Na zabezpečenie plnenia nevyhnutných úloh ministerstva zriaďuje minister kolégium ministra a môže zriadiť aj ďalšie stále alebo dočasné poradné orgány. Poradné orgány prerokúvajú dôležité otázky súvisiace s činnosťou ministerstva.

Čl. 10

Vzťahy ministerstva k ústredným orgánom štátnej správy a iným orgánom a organizáciám

(l) Ministerstvo spolupracuje s ústrednými orgánmi Slovenskej republiky na uskutočňovaní štátnej zdravotnej politiky v rozsahu a spôsobom ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi.25)

(2) Ministerstvo poskytuje ostatným ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky informácie a podklady z oblasti svojej pôsobnosti potrebné na plnenie ich úloh.25)

(3) Ministerstvo požaduje od ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky informácie a podklady potrebné na plnenie svojich úloh. V rozsahu dohodnutom s týmito orgánmi požaduje potrebné údaje aj od orgánov im podriadených.25)

(4) Ministerstvo v oblasti svojej pôsobnosti riadi štátnu správu vo veciach zdravotníctva vykonávanú krajskými a okresnými úradmi26) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní, vypracúvaním koncepcií rozvoja úseku zdravotníctva, preskúmaním rozhodnutí a kontroluje ich výkon.

Čl. 11

Ministerstvo osobitne spolupracuje najmä s

a) Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pri
1. určovaní povolených hodnôt záťaže jednotlivých zložiek životného prostredia z hľadiska dopadov na zdravie človeka,
2. zabezpečovaní podmienok na výkon regeneračných a rekondičných pobytov a speleoterapie v osobitne na to určených jaskynných priestoroch,
3. navrhovaní štatútov kúpeľných miest a určovaní ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.
b) Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
l. na tvorbe koncepcie štátnej zdravotnej politiky,
2. pri organizácii a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí,
3. pri stanovení kritérií pre posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v doprave,
4. v otázkach rizikovosti práce.
c) Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky
1. na tvorbe koncepcie štátnej zdravotnej politiky,
2. pri organizácii a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí,
3. pri stanovení podmienok zdravotnej spôsobilosti na výkon profesií,
4. v otázkach rizikovosti práce,
5. pri zabezpečovaní plnenia úloh vyplývajúcich pre ministerstvo z rozhodnutí a opatrení orgánov na ochranu zdravia v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením.
d) Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pri
1. vytváraní koncepcie transformačného procesu za odvetvie,
2. predkladaní a posudzovaní základných privatizačných projektov a konkurenčných privatizačných projektov,
3. prijímaní opatrení na ponechanie dočasnej alebo trvalej účasti štátu v strategicky významných podnikoch a v podnikoch s výrazným postavením na trhu s výkonom vlastníckych práv zakladateľom,
4. udelení súhlasu na predaj majetku štátnych podnikov v likvidácii,
5. dodržiavaní predmetu zdravotníckej činnosti v privatizovaných subjektoch.
e) Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky
1. pri organizácii a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí,
2. pri stanovení podmienok zdravotnej spôsobilosti na výkon profesií a činností v stavebnej výrobe a výrobe stavebných látok,
3. v otázkach rizikovosti práce,
4. pri spracúvaní a zabezpečovaní programu verejných prác podmieňujúcich rozvoj infraštruktúry územia,
5. pri stanovení hygienických požiadaviek na stavebné výrobky a bývanie.
f) Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky
1. pri tvorbe koncepcie štátnej zdravotnej a výživovej politiky,
2. pri organizovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí,
3. pri stanovení podmienok zdravotnej spôsobilosti na výkon profesií,
4. v otázkach rizikovosti práce,
5. pri tvorbe Potravinového kódexu Slovenskej republiky,
6. pri príprave a schvaľovaní právnych predpisov o cudzorodých látkach a mikrobiologických požiadavkách v súvislosti s výrobou, distribúciou a skladovaním potravín.
g) Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
l. pri vypracovaní úloh štátnej zdravotnej politiky a pri plnení úloh prípravy štátu na obranu,
2. pri organizácii a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí,
3. pri stanovení podmienok zdravotnej spôsobilosti na výkon profesií,
4. v otázkach rizikovosti práce.
h) Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
pri evidovaní kúpeľných území a ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych stolových vôd v katastri nehnuteľností.
i) Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri
1. vypracúvaní koncepcií sociálnej politiky, zdravotnej politiky a štátnej rodinnej politiky pri tvorbe príslušných právnych predpisov a pri tvorbe programov podpory zamestnanosti,
2. vypracúvaní koncepcií a príprave návrhov právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
3. zabezpečovaní posudkovej činnosti.
j) Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri
1. vypracovaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, najmä z hľadiska návrhu rozpočtu rozpočtovej kapitoly,
2. zostavovaní štátneho záverečného účtu na základe záverečného účtu rozpočtovej kapitoly,
3. vypracúvaní koncepcií a analýz v oblasti zdravotnej politiky,
4. tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti sféry zdravotníctva.
k) Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
1. spolupracuje pri hodnotení činnosti krajských a okresných úradov, pri príprave opatrení týkajúcich sa ich výstavby a činnosti a pri odbornej príprave ich zamestnancov a určovaní ich počtu,
2. podieľa sa na zostavovaní návrhu rozpočtu krajských úradov a pri jeho zmene za úsek zdravotníctva.
l) Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky
1. v oblasti dozoru nad ochranou zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia,
2. v oblasti havarijného plánovania, najmä vo vzťahu na ochranu obyvateľstva pred účinkami ionizujúceho žiarenia a vyhodnocovanie radiačnej situácie pri radiačnej havárii na území alebo mimo územia Slovenskej republiky,
3. v oblasti vzájomného vyrozumievania a varovania dotknutých štátov v prípade vzniku jadrovej alebo radiačnej udalosti na území alebo mimo územia Slovenskej republiky,
4. pri ilegálnom dovoze, vývoze a tranzite jadrových materiálov a rádioaktívnych látok.
m) Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v oblasti konzultácie sporných otázok a stanovísk k predmetom priemyselnej ochrany v oblasti zdravotníctva.
n) S ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri príprave rezortných predpisov a smerníc v oblasti zdrvotníctva.

Čl. l2

Ministerstvo spolupracuje so stavovskými organizáciami, profesiovými združeniami a združeniami občanov pri uskutočňovaní štátnej zdravotnej politiky a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.27)

Čl. l3

Záverečné ustanovenia

Zmenu štatútu schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ak
a) došlo k zásadným zmenám pôsobnosti alebo úloh ministerstva
1. zrušením právnych predpisov alebo iných riadiacich aktov, na základe ktorých plní ministerstvo úlohy,
2. vydaním nových právnych predpisov, alebo iných riadiacich aktov, obsahujúcich úlohy pre ministerstvo,
3. presunom pôsobnosti ministerstva na iný ústredný orgán štátnej správy, alebo orgán miestnej štátnej správy alebo územnú samosprávu,
b) má dôjsť k závažným zmenám v zásadách činnosti alebo zásadách organizácie ministerstva nad rámec pravidiel ustanovených týmto štatútom.

Čl. l4

Zrušuje sa Štatút Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky z l5. februára l989 č. 52 v časti týkajúcej sa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Čl. l5

Tento štatút schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 149 z 3. marca l998 a nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho schválenia.

1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/l995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/l996 Z. z.
2) Zákon č. 347/l99O Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3) § 24 ods. l a 2, § 3l ods. l a 2, § 54 ods. 6 a § 74 ods. l a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/l994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/l996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § l9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
e) ustanovuje zásady na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou,
5) § 60, 6l, 64, 65 a 75 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/l994 Z. z.
6) § 8 a l6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/l995 Z. z.
7) § l2 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. lll/l990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/l995 Z. z.
8) § 3l a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/l994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
9) § 8 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. 92/l99l Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
10) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. l93/l992 Zb. o Štátnom fonde zdravia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 242/l994 Z. z.
11) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/l996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
12) Zákon č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
l3) § 27 ods. 3 zákona č. 347/l99O Zb. v znení neskorších predpisov.
14) Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 958 z l5. decembra l992.
15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. lO/l996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
16) Vládna vyhláška č. l50/l958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. lOO/l996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
18) § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/l99O Zb. v znení neskorších predpisov.
19) Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o opatreniach hospodárskej mobilizácie (reg. v č. 54/l993 Zb.).
20) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/l996 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
21) § 7 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/l994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/l996 Z. z.
22) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/l994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
23) § 75 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/l994 Z. z.
24) § l8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z.
25) § 30 ods. l zákona č. 347/l990 Zb. v znení neskorších predpisov.
26) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/l996 Z. z.
27) Zákon Slovenskej národnej rady č. l3/l992 Zb. o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore zubných lekárov a Slovenskej lekárnickej komore, zákon Slovenskej národnej rady č. 27/l992 Zb. o Slovenskej komore vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, zákon Slovenskej národnej rady č. l4/l992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov.

Ročné zúčtovanie poistného

Podľa zákona sa odvody na zdravotné poistenie platia na báze celoročných príjmov poistenca.

Počas jednotlivých kalendárnych mesiacov sa platia preddavky na poistné, úlohou ročného zúčtovania je vypočítať poistné za celý kalendárny rok.

V ročnom zúčtovaní sa vypočítané (celoročné) poistné porovná s preddavkami, ktoré platiteľ zaplatil počas roka. Ak poistné je vyššie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má nedoplatok, ktorý musí uhradiť zdravotnej poisťovni. Naopak, aj poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je nižšie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má preplatok, ktorý mu zdravotná poisťovňa musí vrátiť.

Všetky informácie o ročnom zúčtovaní poistenia, vrátane návodov, príkladov a vzorových vyplnení tlačív nájdete po kliknutí na nasledujúce odkazy:

1. Čo je to „ročné zúčtovanie poistného“? 2. Kto je povinný podať ročné zúčtovanie poistného? 3. Kto nie je povinný podať ročné zúčtovanie poistného? 4. Ako sa robí ročné zúčtovanie? 5. Kde nájdem tlačivá na ročné zúčtovanie poistného? 6. Aké sú lehoty súvisiace s ročným zúčtovaním poistného? 7. Ako znie vyhláška o ročnom zúčtovaní poistného?