Mykoplazma

Mykoplazmy sú najmenšie prokaryotické organizmy, ktoré rastú na umelých pôdach. Názov je odvodený od vetvenia (rastú podobne ako patogénne huby), ktorý je pre rast týchto mikroorganizmov charakteristický. Mykoplazmy sú súčasťou bežnej flóry v ústnej dutine, v hltane a na sliznici pohlavných orgánov. Len tri druhy spôsobujú u človeka ochorenie:

Mycoplasma pneumoniae - spôsobuje atypický zápal pľúc.
Mycoplasma hominis a Ureaplasma urealyticum, ktoré spôsobujú ochorenia pohlavného a močového ústrojenstva.

Na svojom povrchu majú zvlášte ústroje, ktorými sa prichytávajú na epitelové bunky dýchacieho alebo pohlavného systému, sú extracelulárnymi (mimobunkovými) parazitmi. Prichytenie im umožňuje vpravovať do bunky nukleázy a iné enzýmy, a tak získať pre seba potrebné látky, ktoré sú výsledkom enzýmového štiepenia vo vnútri bunky. Sú málo biochemicky aktívne, preto sú odkázané na metabolické produkty bunky, na ktorej parazitujú.
Mycoplasma hominis je príčinou pyelonefritídy (hnisavý zápal obličky) asi v 5% a popôrodnej horúčky u žien po pôrode asi v 5-10%.

Mycoplasma hominis sa izoluje asi v jednom z piatich prípadov negonokokovej uretritídy (zápal močovej trubice), ale nie je dokázané, že by bola jeho pôvodcom.

Ureaplasma urealyticum je skôr považovaná za pôvodcu uretritídy, vyskytuje sa asi v 5%.
Mycoplasma hominis aj Ureaplasma urealyticum sa vyskytujú pri ochoreniach pohlavných orgánov u mužov aj u žien skoro v 5-10%, ale väčšinou ide o infekciu spôsobenú aj Chlamydiou trachomatis alebo anaeróbnymi baktériami.

Prítomnosť Mykoplazmy a Ureaplazmy bola zistená hlavne u párov, ktoré sa dlhú dobu pokúšali o splodenie dieťatka. Tak isto boli dokázané u mužov, ktorý trpeli dlhodobým zápalom močovej trubice. Najviac sú ohrozené tehotné matky a ich nenarodené deti.

Príznaky:

Podozrenie na infekciu Mykoplazmou alebo Ureaplazmou pripadá do úvahy hlavne pri opakovaných zápaloch močovej trubice (hlavne u mužov), pri opakovaných ťažkých zápaloch pošvy, ale aj čapíka maternice (u žien), pri opakovaných potratoch, neplodnosti (u žien). Väčšina infekcií prebieha bez klinických príznakov (podobne ako u Chlamydiových infekcií), ale pri vyšetrení Chlamydií treba vylúčiť nie len spoluinfekciu kvapavkou, ale aj Mykoplaziem.

Príčiny vzniku:

Mycoplasma homis aj Ureaplasma urealyticum sa prenáša pohlavným stykom. Infekcia sa následkom pohlavných stykov obnovuje a je tým výraznejšia, čím viac je sexuálnych partnerov. Ženský organizmus je k osídleniu náchylnejší ako mužský, ale vždy treba preliečiť všetkých sexuálnych partnerov.

Čo spôsobuje?

Doteraz nebolo dokázané, že infekcie, pri ktoých bola z materiálu dokázaná prítomnosť Mykopalazmy alebo Ureaplazmy boli bezprostredne vyvolané ich prítomnosťou. Vo väčšine prípadov ide o spoluúčasť aj iných baktériíí (Chlamydie, Gardnerella vaginalis, Haemofillus vaginalis, Corynebacterium vaginale). Ale dôležité je, že Mykoplazmy aj Ureaplazmy zohrávajú dôležitú úlohu v patogenéze týchto ochorení.

Mycoplasma homis:

Ženy:

• nešpecifický zápal pošvy (vaginitída)
• panvové infekcie
• zápaly vajíčkovodov s následným ich poškodením
• popôrodnú horúčku

Muži:

• nekvapavkový zápal močovej trubice
• zápal prostaty
• Reiterov syndróm (súčasný zápal močovej trubice, očných spojoviek, kĺbov a výskyt kožných prejavov).

Ureaplasma urealyticum:

Ženy:

• potraty
• zápaly vajíčkovodov
• neschopnosť otehotnieť, neplodnosť
• zápal obličky a močové kamene

Muži:

• zápal močovej trubice
• zápal prostaty
• zápal obličky a močové kamene.

Diagnostika:

Najcitlivejšou metódou je vyšetrenie výteru z močovej trubice (u mužov) alebo čapíka maternice (u žien). Kultivačnou metódou na princípe využitia metabolických, biochemických vlastností mkroorganizmov.

Do úvahy prichádza aj vyšetrenie pomocou DNA-sondy (DNA/hybridizácia), ale toto vyšetrenie je menej citlivé ako kultivačné vyšetrenie. Mykoplazmata spôsobujúce ochorenie pohlavného systému podnecujú aj tvorbu protilátok, avšak zo sérologického vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok je nemožné robiť diagnostiké závery.

Liečba:

V bunkovej membráne týchto mikroorganizmov sa nachádza cholesterol, ktorý ju robí citlivou na niektoré antibiotiká, pretože cholesterol s nimi vytvára komplex (saponín, digitonín, polyénové antibiotiká). Tiež cytoplazma týchto baktérií neobsahuje endoplazmatické retikulum, len voľne rozptýlené ribozómy (organely vo vnútri bunky, na ktorých sa syntetizujú bielkoviny), preto niektoré antibiotiká na nich inhibujú syntézu bielkovín (tetracyklín, aminoglykozidy, erytromycín aj chloramfenikol).

V praxi sa využíva hlavne azytromycín (Sumamed), príp. tetracyklín avšak 10% Ureaplaziem býva rezistentných, preto pri neúspešnej liečbe sa zahajuje liečba erytromycínom, klindamycínom príp. lynkomycínom. U tehotných žien s pozitívnym testom sa uprednostňuje liečba erytromycínom, pretože mykoplazmy a ureaplazmy môžu byť príčinou nízkej pôrodnej hmotnosti novoredencov, príp. spôsobujú meningitídu novorodencov, predčasný pôrod alebo potrat.

Ako sa chrániť?

Najlepšou ochranou je monogamný sexuálny zväzok. Promiskuita zvyšuje riziko nákazy. Prezervatív chráni len do určitej miery. Hlavne treba poznať svojho sexuálneho partnera. Príležitostný sex bez záväzkov je síce vzrušujúci, ale nebezpečný.

Uverejnené: 18.02.2005