Anankastická (obsedantne-kompulzívna) porucha osobnosti

Anankastická porucha osobnosti je typická extrémnymi prejavmi poriadkumilovnosti, systematickosti, emocionálnej rigidity, tvrdohlavosťou v dodržiavaní vybudovaných rutín a pravidiel, tvrdošijným obhajovaním vlastných presvedčení a tendenciami k neustálej kontrole.

Obsesívna choroba Zdroj foto: Shutterstock.com

K hlavným problémom spojeným s anankastickou poruchou osobnosti patrí: vedieť sa prispôsobiť menlivým situáciám života, prežívanie silnej úzkosti, ak je potrebné zmeniť zaužívané správania a stereotypné správanie sa k druhým.

K typickým prejavom anankastickej poruchy ďalej patrí:

dôsledné vyžadovanie dodržiavania pravidiel a zdieľania presvedčení človeka s touto poruchou osobnosti voči svojmu okoliu,
málo bližších vzťahov, ktoré sú stereotypne udržiavané,
obľuba k rutinnej činnosti, problém a odmietanie zmeniť svoje zvyky, postupy, presvedčenia,
silná a dlhotrvajúca nerozhodnosť v situáciách, ktoré sú nové či variantmi minulých situácií.

Anankastická porucha osobnosti sa vyskytuje asi u 1% dospelej populácie a 2 až 3x častejšie u mužov.

Príčiny vzniku

K predpokladaným príčinám vzniku anankastickej poruchy osobnosti sú biologické vplyvy (dedičnosť) a tvrdá, kontrolujúca výchova založená na rigidných pravidlách.

Príznaky

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)

(a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
(b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
(c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
(d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
(e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
(f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

(podľa MKCH-10, s.178-179)

Špecifické kritériá pre diagnózu anankastickej poruchy osobnosti.

Anankastická porucha osobnosti je charakterizovaná:

(a) nadmernými pocitmi pochybností a opatrnosti,
(b) nadmerným zaoberaním sa detailmi, pravidlami, zoznamami, poriadkom, organizáciou alebo plánovaním,
(c) perfekcionizmom, ktorý je na úkor splnenia úlohy,
(d) nadmernou svedomitosťou, škrupulantstvom, nevhodným zaoberaním sa produktívnosťou na úkor radosti a medziľudských vzťahov,
(e) puntičkárstvom a sociálnou konvenčnosťou,
(f) rigiditou a tvrdohlavosťou,
(g) nerozumným vyžadovaním, aby sa druhí podriaďovali pacientovmu spôsobu práce alebo nerozumným odporom voči spôsobu práce druhých,
(h) vtieravými a nevítanými myšlienkami a podnetmi.

Príklad:

Muž s anankastickou poruchou osobnosti, momentálne v strednom veku, ženatý, s dvomi deťmi. Vyrastal v skromných pomeroch, v rodine, kde vládla veľmi prísna, chladná a trestajúca výchova, ktorú určoval dominantný otec. Mama bola láskavá, ale veľmi slabá a nepresadzujúca. Otcov prístup a výchovu neznášal, sám si však uvedomoval, že má rád pravidlá a poriadok a keď sú veci podľa neho. V mladosti sa mnoho rokov venoval športovému bicyklovaniu, tvrdo drel, bol aj v juniorskom výberovom mužstve. Pracoval niekoľko rokov vo firme, kde mu ale dlhodobo nevyhovovalo, ako je spoločnosť vedená.

Založil vlastnú, úspešnú spoločnosť, na rozvoji ktorej tvrdo pracoval nielen cez týždeň ale aj po víkendoch. Také isté nasadenie a tiež dôsledné plnenie svojich príkazov požadoval aj od svojich podriadených. Následkom toho bol podriadenými opakovane kritizovaný a fluktuácia zamestnancov jedným z najväčších problémov jeho firmy. Svoje zásady, pravidlá a spôsoby riešenia situácií systematicky presadzoval aj vo svojej rodine. Od oboch detí tvrdo vyžadoval dobrý školský výkon. So synom v puberte sa dostal do dlhodobého vážneho konfliktu, na začiatku ktorého stálo jeho odmietnutie, aby syn zmenil koníček ("Keď to raz začal robiť, nemá to čo opúšťať!").

Syn rebeloval a na jeho stranu sa pridala aj manželka, ktorá ho opakovane kritizovala pre upäté pravidlá a neochotu ich meniť (zimná a letná dovolenka každý rok v tom istom čase, na rovnakom osvedčenom mieste). Veľmi sa ho dotklo, keď mu vykričala, že je rovnaký despota ako svokor. Namietal, že inak by sa nedostali tam, kde sú a že drie najmä pre nich. Na druhej strane cítil, že vlastné pravidlá a rituály obmedzujú aj jeho samého a začal na manželkin podnet zvažovať spoločnú návštevu manželskej poradne.

Rizikové faktory

Tak ako pri iných poruchách osobnosti aj pri anankastickej poruche osobnosti sa zistil jej častejší výskyt v príbuzenstve. Jeden z rizikových faktorov je aj dominantná, tvrdá výchova založená na rigidných pravidlách zo strany rodičov a ich trestajúcom vymáhaní.

Diagnostika

Diagnostika anankastickej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

Test

Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!

Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.

Prevencia

Primárna prevencia anankastickej poruchy je láskavá, aj keď s pravidlami uvoľnená rodinná výchova, kde akceptujeme rôzne záujmy a potreby jej členov a podporujeme rozmanité činnosti. Určitou prevenciou môže byť aj žiť vlastný život podľa svojich presvedčení, zvykov a rutín, ak to nezhoršuje celkové príznaky anankastickej poruchy osobnosti alebo ak to človeka s anakastickou poruchou nedostáva do vážnych chronických problémov v rodine či práci (stereotypné trvanie na svojim a nútenie ostatných dodržiavať rôzne pravidlá a rutiny).

Liečba

Všeobecne platí, že na rozdiel od väčšiny porúch osobnosti vnímajú ľudia s anankastickou poruchou osobnosti problémy so sebou i vo vzťahoch k druhým a majú záujem to zmeniť. Pri zhoršení príznakov anankastickej poruchy, alebo v prípade výskytu depresie sa využívajú niektoré druhy antidepresív. Účinné môžu byť aj niektoré psychoterapeutické postupy zamerané na zmenu v správaní a postojoch.

Životný štýl

Zmena životného štýlu pri anankastickej poruche osobnosti by mohla byť vedená smerom k oslabovaniu jednotlivých stereotypov v myslení i správaní. Je potrebné začať takými, ktoré nie sú pre nás zásadné a dokážeme ich podľa potreby flexibilne meniť, bez väčšej úzkosti či pocitov napätia. Odporúčať možno viacej sa kontaktovať s druhými ľuďmi, urobiť aj malé veci inak ako obvykle, vykonať neplánovanú zmenu v dennej či týždennej rutine a pod. Aj keď dokonalé vykonanie nejakej činnosti podľa vlastných presvedčení môže viesť k momentálnemu lepšiemu pocitu a úľave od napätia, z dlhodobého hľadiska vedie k zhoršovaniu príznakov anankastickej poruchy osobnosti.

Súvisiace ochorenia

Každá porucha osobnosti, aj anankastická porucha súvisí s vyšším rizikom výskytu psychických porúch. V prípade anankastickej poruchy osobnosti ide najmä o zvýšené riziko rozvoja obsedantne kompulzívnej poruchy a úzkostných porúch všeobecne.

Ako pomôcť chorému

Základom je súhlas a ochota osoby s anankastickou poruchou osobnosti niečo zmeniť. Laická pomoc môže spočívať v tom, že sa človeka s anankastickou poruchou osobnosti snažíme vytiahnuť do spoločnosti, skúsiť s ním nejakú novú činnosť, ktorú bežne nevykonáva, teda nájsť spôsob ako oslabiť problémové správanie, bez toho, že by sme ho príliš tlačili. Akceptovať jeho povahu, ale mierne a vytrvalo v opodstatnených prípadoch trvať na svojom či nejakom inom spôsobe vykonania činnosti.

Inštitúcie

Podľa potreby psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.

Často kladené otázky

Keď odchádzam z domu niekoľkokrát kontrolujem či je zamknuté? Večer tiež niekoľkokrát kontrolujem, či je zamknuté auto a nastavený alarm. Mám anankastickú poruchu osobnosti?

Žiaden jednotlivý prejav, aj keď problémový, nie je dostatočný na stanovenie diagnózy a už vôbec nie diagnózy poruchy osobnosti. Ak by sa však prejavy úzkosti z nevykonania nejakej činnosti zhoršovali alebo sa zvyšoval počet či trvanie konkrétnych nutkavých činností či vtieravých myšlienok, je vhodné kontaktovať klinického psychológa, alebo psychiatra.

Mám rád/rada poriadok v dome, ale ostatní členovia rodiny si sťažujú, že ich šikanujem. Podobné je to v práci. Mám anankastickú poruchu osobnosti?

Platí to, čo bolo uvedené pri odpovedi na predošlú otázku. Aby sme mohli hovoriť o poruche osobnosti musí ísť o dlhotrvajúce, stabilné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú širokú oblasť správania. Bez dôkladného vyšetrenia a zváženia závažnosti problémových prejavov nie je možné stanovovať diagnózu poruchy osobnosti.

Slovník

Kompulzivita (nutkavosť v správaní) – znamená opakované, stereotypné a osobou ťažko prerušiteľné správanie, ktoré neprináša nijaký ďalší prospech, a naopak, v dôsledku môže byť škodlivé (napríklad mnohokrát po sebe opakované umývanie rúk mydlom, ktoré môže spôsobiť kožné ekzémy). Snaha obmedziť kompulzívne (nutkavé) správanie často vedie k zvýšeniu psychického napätia a úzkosti. To má za dôsledok častý návrat ku kompulzívnemu správaniu.

Obsedancia – opakované, stereotypné a osobou ťažko prerušiteľné a odkloniteľné myšlienky, najčastejšie nepríjemného obsahu, napr., rôznych konkrétnych obáv a podobne. Slovenský ekvivalent pojmu obsedantné myšlienky je výraz "vtieravé myšlienky". Problémom obsedantných myšlienok je nielen ich nutkavý charakter, ale aj ich nefunkčnosť (nevedú k novým prehodnoteniam situácie, zmene správania, vedú k časovým stratám a nerozhodnosti).

Literatúra

HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. – všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti.
NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004.
PRAŠKO, J. A KOL. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.
ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná.

Zdroje:

HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003.