vsetko ma svoju postupnost.. ja a ona tri roky sme spolu, teda uz boli..zoznamili sme sa na vysokej skole..ona bola prvacka a ja druhak.. ked sme sa spoznali zacali si prejavovat sympatie, najprv ja - bol zaciatok semestra. mala este priatela ale uz s nim nechcela byt.. po case zistila ze sa mi paci.. ja som nevedel na com som.. povedala ze potrebuje cas.. aj ked som to citil inak, tak som jej ho dal.presiel pol rok.tesne pred prazdninami jedno poobedie sme sa isli prejst spolu s jej kamoskami - spolubyvajucimi z izby na internate a dali sme sa dokopy.. na nic som netlacil.. vsetko bolo krasne aj ked za tie tri roky asi dva krat prisla na mna kriza ked sme boli doma a boli sme od seba dost vzdialeny, pisal som ze sa mi nechce ist na stretnutie ale vzdy ked som dosiel nelutoval som.. vzdy sa vo mne zapalila iskra.. chybal som jej cez letne prazdniny aj ona mne tak sme sa tak cca kazde dva tyzdne, obcas vyslo aj tyzden stretli v meste v ktorom studujeme, v ramci moznosti.. aspon ako tak nam to vyhovovalo... druhy rok sme spolu boli cez prazdniny brigadovat.. vsetko bolo idilicke.. obcas nejaky ten vylet.. teraz posledny rok ma pozvala na svadbu tak po mensom vahani som isiel bol som u nich doma.. vsetko prebehlo v pohode.. bol som sam prekvapeny ako to vsetko dopadlo.. aj ked mal som vicitane ze som vela netancoval, nakolko ludovky velmi neovladam... bol koniec augusta.. september - zaciatok skoly, zapis.. prisiel som na jej datum zapisu a povedala mi ze musi mi nieco povedat.. cez prazdniny brigadovala v restike a povedala mi ze za dva tyzdne co tam pracovala som jej vobec nechybal.. vo mne akoby sa urobila bariera.. nieco vo mne sa pohlo..nieco mi nasepkalo ze nech si dame cas, nech nam ukaze.. neskor mi vypisovala ako jej chybam, ze musime nieco podniknut ja som ju vacsinou odbil.. neviem co to vo mne bolo.. aj ked sme este dost casu spolu travili, lebo byvame na jednej chodbe spolocneho internatu, nebolo to ako predtym.. presiel september, oktober a koncom oktobra to prislo.. ani mi nemusel nikto nic nepovedat a bolo mi odrazu tazko na srdci.. trapil som sa.. videl som ze ona ma uz takmer ignoruje.. jedine co mi povedala bolo ze nebud smutny a zapriala mi stastne sviatky na vsetkych svatych.. potom prisli najtazsie dva tyzdne v zivote.. kamarat mi prezradil ze uz si zacala s inym.. ze uz padla aj prva pusa.. to ma este viac zdrvilo, ako sa mohla ku mne tak zachovat... predtym ked som to este nevedel pytal som sa jej co sa robi ona mi povedala akurat to, ze vsetko malo rychly spad, ze kamos s ktorym chodila na pivo asi 4 tyzdne jej pomutil hlavu, pritom vzdy ked s nim isla na pivo, bola mi to povedat, ale vtedy som to nereflektoval. je to teda aj moja vina, za chyby sa plati :( , povedala dajme si cas.. zle som ju pochopil ona to uz uzavrela a chcela cas nato aby sme zabudli.. na seba.. jej sa to zrejme podarilo.. stretol som sa s nou a vydiskutovali sme si to, aj ked nebolo velmi co videl som ze na vyber nemam a nechcem sa trapit. odlahlo mi.. presiel den.. a vsetko je vo mne v starych kolajach.. ako ma clovek zabudnut ked ju obcas stretne, vie ze je blizko lebo byvame kusok od seba na internate.. vsetko sa mi znechutilo.. povedala mi aj do oci ked som raz za nou prisiel trocha podnapity ze uz neciti ku mne nic.. ale kto vie ze mosno o mesiac to bude lutovat.. su to len reci. kazdy tvrdi cas, cas pomoze alebo priatelia, ale neverim tomu proste musi prist v sebe samom zlom.. to je najtazsie ze musim na nu zabudnut priamo pri nej. chyba mi pol rok do ukoncenia studia, ale chyba mi stava, chut do vsetkeho, obcas som jak zombie.. tak rad by som preskocil pol rok do popredu.
vyrovnanie sa s koncom vztahu...
ludia dakujem bojujem ale je to tazke... 4 dni sme sa nekontaktovali... na FB som si urobil zoznam taky aby som ju nevidel.. som odhlaseny z chatu, aby mna aj ju nepokusalo. prisiel pondelok vtedy prisla na internat.. mame tu hned obchod pod intakom a isiel som si nieco kupit.. otvorim dvere a ona tam so spolubyvajucimi.. hned ma zovrelo.. som rozmyslal ci ist ci neist prec, ale tak prisiel som do obchodu nieco kupit :) .. zbadali ma, ked som zaplatil cakali ma vonku a ona na mna ze ma citila-parfem. pohladkala ma po chrbte ale mna tak zovrelo ze som viac menej utiekol prec.. prislo mi tazko, ked som isiel na izbu bola u nas na izbe.. utiekol som opat.. nevedel som co robit tak som sa opil.. a napisal som jej na FB a ona ze aj ona by mi rada napisala len ma tam nikdy nevidi, a potom ze ma chcela prist pozriet ale ked ma videla aky som bol vtedy v obchode tak radsej nesla.. vcera sme sa rozpravali.. objal som ju lebo mi tazko bolo aj ked viem ze si sam skodim, aj jej som to povedal.. citil som ze ked som ju objal, nieco z nej, aj slzy v occiach mala.. ale viem niesom dost silny aby som premohol to co si ona uz vybrala..sama sa ma pytala co je lepsie ignorovat sa uplne alebo sa vidat obcas porozpravat sa lebo tu na jednej chodbe sa tazko ignorovat da.. ked ju dlho nevidim a uz len pocujem jej hlas tak ma zovrie..
naozaj len cas pomoze. neboj prejde to, urobi ta to silnejsou osobou. hlavne skolu nezanedbaj, to by bola skoda takto ku koncu ju zvrzat
čo na to povedať? jedine to aby si sa držal, sústreď sa na niečo čo máš rád v svojej podstate a nie niečo čo ťa spája s ňou. Asi je to ťažký chlebíček no nič jej nevyčítaj. Vzťahy sú nevyspytateľná vec a láska duplom. Prenes sa cez to, sústreď sa na školu a časom to prejde. Ako ona povedala daj tomu čas.
nemusim podotykat ze niekedy sme boli spolu na internate aj tyzden, dva.. proste vela casu spolocneho aj sme vsetko spolu robili...
