Ako sa rozist s niekym s kym musim byt dennodenne

dievcata, som v tom s vami! u nas bol tiez problem, ze ja som lubila viac ako on... on ten vztah bral asi az prilis volne, hoci rok a pol spolu byvame. nenarazam ze by mal ine zeny, to nie a prave preto som asi tak dlho vydrzala. skor sa tvaril na verejnosti, ze sme kamarati... od leta to uz je take vselijake a doma cez sviatky som sa rozhodla, ze je koniec! a zatial sa to aj celkom dari, odkedy sme sa po novom roku vratili naspat na intrak, nepadla ziadna pusa, neobjali sme sa, nic, no nadalej spolu byvame! a to je trochu problem, obcas je to na nevydrzanie. on sa sprava ako male decko, ktoremu zoberu hracku, ma trapne poznamky a stale do mna rype, vyzaduje si pozornost. odstahovat sa nechce a mne sa zatial do toho tiez nechce :D tak som zvedava kto z koho :) ale som pevne rozhodnuta, je definitivne koniec! zasluzim si viac :)

lilien33

vies ono to je preto take ťažke ze po tom jeho výstupe zase pride ku mne hovori ako lubi...ja uz ho nepoznavam..ja potom stratim nervy a nepoznam uz potom ani samu seba..zacarovaný kruh....napís, aj ja ti napisem...:)) vela stastia síl

omylom som dala tvoj nick, prepac:-))

Urcite napisem ako to bude pokracovat:)

Je mi ta luto:( moj mi sice nikdy doslva nepovedal, ze chce rozchod, alebo nieco podobne.. Keby mi to povedal, tak ako tebe, tak by to bolo este omnoho horsie.., ale na druhu stranu, by sa vo mne nieco na 100% zlomilo a prave vtedy by som ho dokazala opustit..

Nepoznam ta, ale myslim si, ze raz sa mne aj tebe podari najst hlavne dlhotrvajuce stastie..

lilien33...to mas pravdu, vies ale ja sama este neviem, ci sa mi podarí to ubytko najst, a tak sama neviem ako to dopadne, ale chcem si ho najst..a tak ho trochu aj vytrestat..ci sa mi to oplatí neviem...mas pravdu chlapi su egoisti...vinu radsej zvalia na teba...ja zazivam nieco podobne ako ty..pre mna je to uz ale na psychiatriu..je to strasne..ked ti clovek prejavuje jeden den lásku...planuje s tebou svadbu, aký domcek si postavíme, ako je super ze som si tu nasla pracu a pod...a potom na druhy den mi povie ze ma uz nechce, ze chce byt sam..a podobne..a ja len neveriacky kukam a pocuvam...potom po mne zacne ziapat ze mam pochopit ze uz ma nechce a tak dookola..no a vcera som u povedala..ze som uz pochopila..aj ked moje vnutro sa tomu brani..takze neviem ako to dopadne..z jeho strany citim velkú zradu ze rozprava ze ma lubi a nakoniec povie ze ma uz nechce..tak aka je to laska???...chapem ta ze to mas tazke...ale držim ti palce..napis ako to pokracuje..budem rada

katkaag

ale dokazala si spravit aspon prvu dolezitu vec:) najst si vlastne ubytko..
vies chlapi su neskutocne palicaty a vacsinou neskutocne egoisticky, (malo je inych chlapov na svete) a radsej hodia vinu na nas, akoby si mali uvedomit svoje chyby..

ja s tymto problemom bojujem uz cca rok a vidim na sebe, ze idem neskutocne dole vodou.. neustale ma buzeruje za kazdu malickost, nadava mi za hluposti ( napr. niekde stojim, on sa rozhodne ist tym smerom a stojim mu v ceste, tak do mna drgne a hnusnym sposobom zakrici, uhni!) podobne veci robi stale.. nakoniec uz mam taky pocit, zo seba, ze som total nula.. uz sa snim ani nedokazem rozist:-)) Predtym nez som ho spoznala, tak by mi takyto clovek nestal ani za rec a razne by som to ukoncila..

ahoj..mám podobný problém...s priatelom bývame spolu u jeho rodicov (zatial, ze kým si nepostavíme svoj dom..a pod. plany), nasla som si pracu v tom meste, a velmi dobre platenu pracu...no a teraz sa nase problemy vo vztahu natolko prehlbili..ze inak to asi nemoze skoncit ako rozchodom aj ked ma to velmi boli lebo ho milujem..ale problem je prave v tom ze ja ho lubim viac ako on mna...mam pocit z nasho vztahu ze nedokazeme byt ani spolu ale ani bez seba...napriek tomu som sa rozhodla ze si najdem sama ubytovanie, aj ked neviem,lebo ceny su tu dost vysoke...a neviem ci to utiahnem...a tak som sa zaplietla do vlasntých problémov ze neviem ako z nich
von...na jednej strane clovek ktoreho nechcem stratit a na druhej strane to ze v nom nemam istotu...

no zmena zamestnania neprichadza urcite do uvahy:(, koly mnohym faktorom..

dakujem aj tak za odpovede..

nikdy predtym by som nepovedala, ze moze byt rozchod taky tazky:-(..
nie nadarmo sa hovori, ze dvaja by nemali spolu pracovat, pretoze sa potom moze nieco stat a je to omnoho horsie, ako ked ma kazdy vlastny zivot..

alebo zmena zamestnania

myslim, ze najlepsim riesenim je jedna velmi narocna vec - ato rozist sa v dobrom. Lahko sa to hovori, no pri skutocnom rozchode sa casto prejavuje impulzivnost a chut vykricat tomu druhemu kazdu chybu. Skus to vziat z nadhladu.

Mas pravo byt stastna, tvoj partner takisto. Ked spolocne to stastie nenachadzate, tak ho hladajte pri niekom inom. Skus mu diplomaticky a pokojne vysvetlit, ze smer, ktorym sa vas vztah ubera, nie je pre teba tym spravnych a potrebujes zmenu... a najst svoje stastie inde, pri niekom inom. MYslim, ze uz tebe samej napadne viacero veci, pri ktorych si vsetko vysvetlite. Skoda sa trapit pri niekom, s kym stastna nie si.... drzim palce, chce to trpezlivost...