ahojte, ja som prekonala pred styrmi mesiacmi silny atak az ma brala zachranka, odvtedy mi byvalo zle vonku, v obchode, bankach, uradoch, vsade, kde bolo viac ludi a nevedela som ostat ani sama doma. Teraz po navstevovani terapii, je mi lepsie, sama zvladnem ostat doma, v spolocnosti niekoho aj ist do obchodu, banky atd, lenze dnes som vyskusala ist po 4 mes. sama von a bola to hroza, rozklepali sa mi kolena, strach, ze odpadnem, busilo mi srdce a na krizovatke, kde to bolo rusnejsie, mi prislo zle, a stale som na to myslela, ze co ak odpadnem, vkuse som to v sebe riesila,,ale takto sa neda normalne fungovat a este keby sa ma niekto nieco na ulici opyta, asi by som odpadla a krutila sa mi velmi hlava, stretli ste sa s niecimt takym aj vy?a ako ste to riesili? vdaka za odpovede
uzkost na ulici
moc dakujem usmev, no nepovedali mi, co by sa mohlo stat ale nabuduce mam dychat do papieroveho vrecka a pit som nemala tolko kvoli srdcu , ale preco, to neviem, no ano po kuskoch sa dostavam do zivota a ja som typ cloveka, co vsetko velmi velmi citlivo preziva, takze aj preto a rozladia ma malickosti niekedy azz do placu a triasky,,
Wiqi, to ma mrzi.. viem asi ako si sa citila, je to hrozny pocit.. a ze to u teba nechcelo prejst a az tolko sa to na tebe drzalo, fuu.. a preco ti lekari povedali, ze nesmies tolko pit, vies? a aj ti nieco k tomu povedali? napriklad, ze ci bolo treba ist na tu pohotovost, co by sa stalo keby si neprisla alebo take cosi? inak, ja ani neviem co ti poradit.. jedine, ze i nadalej navstetovat tie psychotepaie a pomaly sa posuvat dalej.. pomaly, pomaly.. a uvidis, ze to pojde k lepsiemu.. a nevzdavat sa.. su dni, kedy je naozaj zle, ale aj take dni pominu, zivot je zalozeny aj na dobrych, aj na zlych obdobiach.. treba to preckat a urcite sa z toho dostanes, uvidis:-) drzim ti velmi, velmi palce a uz teraz je jasne, ze to ide len k lepsiemu;-)
usmev, no ked ma brala zachranka som asi dve hodiny bola mimo uplne, cela biela, tep asi 150, vysoky tlak, inak ho mam nizky, vela som pila ,co mi doktori povedali, ze bola chyba, no a stale som sa snazila nadychnut, resp zivnut, nedalo sa mi a predychala som sa az do stadia, kedy mi strpli ruky, nohy, nevedela som ovladat svoje telo, myslela som si, ze zosaliem, zrenice som mala na cele oko, strac, ze zomrem, strasne som sa triasla a nevedela som rozpravat a ani chodit po byte lebo sa mi vsetko nesmierne tocilo, prisiel priatel a nasiel ma pomocenu pred kupelnou, on zavolal tu zachranku,no v nemocnici mi pichli do zadku inekciu na upokojenie a dali mi zjest dva neuroly a dali mi par neurolov do zasoby, keby to prislo ale, ze to netreba brat casto, no a v lekarskej sprave mam neurasteniu
ahoj, Wiqi, mozem sa ta opytat, ze co konkretne sa ti stalo pred tymi 4 mesiacmi, ze to vyustilo az do takeho stadia, ze po teba musela prist zachranka?
aj ja obcas zazivam ataky a presne viem co obnasa kazde to slovo, ktore si napisala, hlavne to busenie srdca, ale aj zle dychanie, strach a vlastne vsetko dokopy..
nejaviac ma vzdy desi ta myslienka, ze raz sa stane to, ze bude po mna musiet prist zachranka.. este keby sa to stalo doma, ale najhorsia je ta predstava, ze si niekde na ulici, sama alebo niekde v kolektive, no nic prijemne..
a na pohotovosti si ako dopadla? dali ti nejake lieky na upokojenie a uz si vybavena?
beries aj AD?
a inak suhlasim s tym co povedala cajik.. nastudovat si o tychto stavoch co najviac, ked to na teba pride, snazit sa upokjit, hovorit si, ze som zdrava, nic sa mi nemoze stat, je to len strach.. osvojit si tie relaxacne, dychacie cviky.. nevyhybat sa tym situaciam, ktore tieto stavy vyvolavaju, ale postupne s nimi zacinat, nevzdavat sa.. a hlavne - pozitivne mysliet..
dik,no mozno som to nemala az take zle ako ty, neviem to posudit.. a psycholog ti neodporucil nejake cviky, alebo nieco, ako to prekonat, ked to na teba pride?
ano presne, trening a trening:)
aj ja som sa bala, ze "preboha, co ked odpadnem, co ked sa pozvraciam", ale vies co ? nikdy som neodpadla, a nikdy som sa nepozvracala. este mi pomahal cerstvy vzduch, najlepsie v zime chladny, otvorila som si niekde okno a pustila na seba studeny vzduch, a ked som sa klepala od zimy tak mi ten "atak" vzdy presiel..
obcas som sice mala vycitky kvoli spoluziakom, ked som v zime otvarala okno :D ale nikto mi nikdy nic nepovedal, aj ked nevedeli ze mam panicke zachvaty. na vyske sa mi to obcas stalo v prvaku tiez, zrazu busenie, teplo, ale dychala som, dychala, otvorila okno, a po chvilke to preslo.. dokonca som sa desila sem-tam sediet v aule.. ale uz to preslo :)
no dobre, len ja sa bojim, ze sa strapnim pred ludmi alebo mi sibne, brala som neurol ale to je hrozny oblbovak, aj ked jednu tabletku stale nosim pri sebe, terapeutka mi predpisala len caj z bylin a kvapky na upokojenie, neurologicka mi dala efectin,skoro som zomrela z toho.no a robilo mi zle ked sme s priatelom stretli viac ludi a rozpravali sa a teraz je to uz lepsie..asi treba trening
vies, ono to bude dost tazke, ale nesmies sa vzdat a musis bojovat. viem ze sa to lahko hovori.. skus sa pripravit psychicky na to, ze trebars v stredu pojdes von, nachvilu, prejst sa. ked sa v stredu na to citit nebudes, tak nechod. ale ak ano, (jasne, budes mat strach,ale ide o to aby si ho prekonala), tak chod, na chvilku, a uvidis ze sa nic zle nedeje. tak si to postupne pridavaj, pojdes trebars na dlhsiu prechadzku
a hlavne zhlllboka dychaj a sustred sa len na svoj dych
vdaka za odpoved, ano snazim sa ked to na mna pride, sama sa ukludnovat sa ,hovorit si, ze o nic nejde, ved to je len strach a ten so mnou lomcuje a ked som sa sustredila napriklad na vyklady ,tak to odislo na chvilku, no asi to chce cvik a hej to je velka pravda s tou myslou, pretoze, takmer vsetko je v hlave a ja viem, ze tieto tazkosti mi sposobuje psychika, ktora je asi najtazsie vyliecitelna, clovek sa musi vediet naucit sustredit sa ..
