mám priateľa skoro 2 a pol roka a dosť ma trápi náš vzťah, pretože už z daleka nie je taký ako býval. Ja viem, že to nemôže byť ako na začiatku, ale ja sa s tým neviem vyrovnať. Môj priateľ bol voči mne vždy pozorný, hocikedy mi priniesol nejakú maličkosť, bonbonieru, videla som na nom že sa ma už nevie dočkať. Chodím na vysokú školu externe a prácu nemám chcela som ísť robiť do blavy, ale povedal, že on si nevie predstaviť že by sme boli spolu len cez víkendy, boli sme spolu vždy ked sa to dalo, on to tak chcel chodila som s ním na služobné cesty, na nákupy proste všade. Ale už to tak nie je, cítim ako keby ma už nemal tak rád, ako keby bol znudený, málokedy mi povie, že vyzerám dobre, hovoril o spoločnej budúcnosti, teraz to už veľmi nespomenie. Ked sa ho spýtam prečo je to tak, alebo či mu niečo vadí, povie že nie, že ma ma tak rád ako na začiatku len vymýšlam. Ja totiž nie som tak, že zo mna cit len tak vyprší, práve naopak, na začiatku som opatrnejšia, ale ked zistím, že mi je s niekým dobre, a cítim že ma má rád, tak až vtedy začnem ozaj ľubiť. V lete som zistila že si s jednou babou dopisoval, boli to také veci, ktoré mi veľmi zle padli, ale nestretol sa s nou, a povedal, že to robil z nudy. Pritom mi stále povedal, ked mu nejaká baba napísala, len o tejto nič. Prepáčila som mu a myslím si, že som urobila chybu, strašne je si sebou istý. V lete by som mala ísť robiť do rakúska a on povedal, nech túto možnosť nevynechám, že sa osamostatním, niečo si zarobím, aj sa zdokonalím v jazyku, že je to najlepšie čo môžem spraviť. Chcela som počuť niečo v takom zmysle, že chod, ale nemusíš sa báť, ja ťa mám rád, prídem za tebou, ale nie. Ja neviem čo robiť, nestačí mi to čo mi dáva, chcela by som cítiť že ma fakt miluje, a to už prestávam. Pritom vždy spraví pre mna všetko, ked niečo potrebujem čo sa školy týka, môžem sa nanho spoľahnúť, podporuje ma, nechce mi zle, ale ja neviem, či ja chcem od neho veľa, alebo to tak má byť, že po dvoch rokoch si ľudia raz za týžden povedia že sa majú radi, proste tú zaľúbenosť už necítiť. Ako ste na tom vy? povedzte mi svoj názor, prehánam, alebo nie? S takýmto vzťahom by som bola spokojná keby sme spolu 10 rokov a nie 2
Nestačí mi čo mi dáva
myslím, že v Rakúsku zistíš, na čom si. Rozhodne tam chod. Tento čas je potrebný aj pre priateľa, aby si rozmyslel, čo k tebe cíti.
Inak na neho veľmi netlač, nerieš čo nemusíš, nechaj vzťahu voľný priebeh a teš sa z každej spoločnej chvíle.
mirka tak ako radili ini..porozpravaj sa s nim a na rovinu povedz co ta trapi..on si to mozno ani neuvedomuje ze ti uz tak neprejavuje city a pri tom si mysli ze je vsetko ok, alebo uz to nie je take ako na zaciatku unho...ale to vsetko zistis rozhovorm priamym
uhlie sorry ale odvecina riadna co si teraz zabil...neviem na co sem prispievas..
mirka potom napis, drzim palce :)
Suhlas s doubledogom,
zena, ktora meria intenzitu lasky len tym, ako zvlhne, ked uvidi svojho borca, nestoji ani za deravy gros,
dobre dakujem vám, porozprávam sa s ním a potom dám vedieť. Doubledog ty sa chod ak liečiť ak poriadne nechápeš veci. ja som sa potrebovala o niečom poradiť ked si nie som istá a niečo ma trápi. Ale takí ako ty to nepochopia.
doubledog chod s tvojimi .... niekam!
mirka rozhodne by mal byt po dvoch rokoch zalubeny, mozno nie tak poblaznene ako na zaciatku, ale mal by byt. Spytaj sa narovinu, bez klamstiev a pretvarky nech ti povie co je vo veci. Ak mu na tebe zalezi, nech povie pravdu, ako by ti mal ublizovat. Pretoze ak k tebe neciti to, co by mal a bude to zbytocne silit, ublizi ti este oooovela viac...
v posteli je to dobré, aj ked sme síce už menej spolu. Nie vždy je taký, sú dni ked je ku mne pozorný, ale tých je menej. On už má vlastný byt, často spomínal že by už chcel aby sme bývali spolu a ja som mu na to povedala, že budeme vtedy ked budem mať prácu, neviem či ho to omrzelo už hovoriť alebo prečo. Napíše mi aj smsku, že na mna myslí, ale v porovnaní čo bolo na začiatku mi to je také slabé. Povie mi že ma má rád, ale to je pre mna také že to len povie. Bola som zvyknutá, že mi poslal zamilovaný mail,m ked som sa učila pred skúškou doniesol mi nanuk, prekvapil ma vždy niečím. Hovoril mi, že nikdy nedopustí, aby sme sa rozišli, že chce aby som bola pri nom maximálne šťastná a tieto slová mi chýbajú. Zvykol mi spraviť masáž, teraz ked to spomeniem tak nie je veľmi nadšený, ale zato ked idem so spolužiakom si sadnúť do cukrárne, kým čakám na vlak, to sa mu už nepáči. Viem že aj jeho trápi to, že tu nemá kamarátov, lebo všetcia robia v blave takže sa ani nevie veľmi vyblázniť. Vidím na nom že ma má rád, ale zaľúbený asi už nie je a to ma trápi podla mna po dvoch rokoch by človek mal byť zaľúbený, potom čo bude o 10, alebo ked už budú deti? Preto je aj toľko rozvodov.
