Nové mutácie koronavírusu vyvolávajú u vedcov obavy. Mohli by unikať testom, imunite aj vakcínam!

Nové mutácie koronavírusu sú stále dôležitejšou témou od doby, čo britskí vedci zalarmovali svoju vládu kvôli variante B.1.1.7, ktorá je veľmi pravdepodobne výrazne viac infekčná než kmene, ktoré boli v populácii skôr.
nové mutácie koronavírusu SARS-CoV-2

Zdroj: Pixabay.com

Záhadné šírenie koronavírus v brazílskom Manause

Keď v decembri 2020 začal v brazílskom Manaus opäť stúpať počet prípadov COVID-19, virológovia a epidemiológovia boli zaskočení.

Najviac tí, ktorí už na jeseň zverejnili rozsiahlu štúdiu v odbornom časopise Science. Ich výskum totiž odhalil, že v Manause už COVID-19 prekonali tri štvrtiny obyvateľstva, a to by malo stačiť na vznik kolektívnej imunity.

Napriek tomu sa nemocnice v Manausu stále plnili a na začiatku roka 2021 sa situácia ešte výrazne zhoršila. 14. januára agentúra AP oznámila, že vo dvojmiliónovom Manause už kvôli nárastu počtu prípadov COVID-19 kolabuje zdravotnícky systém.

Nemocnice nemajú dosť kyslíka, príbuzní pacientov s COVID-19 im sami vozia kyslíkové bomby a lekári sa musia rozhodovať, koho prijmú na jednotky intenzívnej starostlivosti.

Extrémnu vážnosť situácie pripustil aj brazílsky minister zdravotníctva, generál Eduardo Pazuello.

"Áno, v Manausu kolabuje zdravotnícka starostlivosť, rastú fronty pacientov v nemocnici, 480 pacientov čaká na lôžko," priznal vo minister zdravotníctva na sociálnych sieťach.

Situáciu v meste začal znova skúmať aj virológ Nuno Faria z londýnskej Imperial College a Oxfordskej univerzity, ktorý bol jedným z autorov práce o kolektívnej imunite v Manausu.

Nové mutácie koronavírusu SARS-CoV-2

12.januára 2021 zverejnili Faria a jeho kolegovia svoje závery na webovej stránke virological.org. 13 z 31 vzoriek odobratých v polovici decembra v Manausu sa ukázalo byť súčasťou novej vírusovej línie, ktorú nazvali P.1.

Autori uviedli, že je síce ešte potrebné omnoho viac výskumov, ale jednou z možností je, že u niektorých ľudí P.1 nevyvoláva správnu imunitnú reakciu, hoci už prekonali ochorenie COVID-19.

Tento kmeň koronavírusu môže byť natoľko iný, že proti nemu protilátky, ani iné druhy imunity nefungujú.

Nové kmene koronavírusu sú stále dôležitejšou témou od doby, čo britskí vedci zalarmovali svoju vládu kvôli variante B.1.1.7, ktorá je veľmi pravdepodobne výrazne viac infekčná než kmene, ktoré boli v populácii skôr.

Rýchlejšie šírenie je síce problém, ale ešte väčšou hrozbou by bola práve schopnosť nových mutácií odolávať skúsenostiam, ktoré ľudská imunita nazbierala v boji proti prvotnej verzii koronavírusu - mohlo by to totiž ohroziť aj účinnosť vakcín.

U britskej mutácie koronavírusu sa to nepotvrdilo, zdá sa, že vakcíny sú proti nej zatiaľ rovnako účinné ako u starších mutácií.

U brazílskej a tiež juhoafrickej varianty sa to ale zatiaľ nevie - spoločnosti Pfizer a Modena to už testujú a dúfajú, že budú mať odpovede čo najskôr, možno už v horizonte niekoľkých dní až týždňov.

Čo to znamená pre ďalší vývoj pandémie?

Tieto zmeny sú síce pre virológov jasne viditeľné v génoch a pre epidemiológov v grafoch, ale stále nie je jasné, aký budú mať dopad na ďalší vývoj pandémie.

Kai Kupferschmidt, prispievateľ vedeckého časopisu Science, upozorňuje, že napríklad v Manause nemusí mať kmeň P.1 s novým nárastom infekcií nič spoločné. Existujú najmenej tri ďalšie možnosti:

  • môže oslabovať imunitu ľudí v meste
  • v meste mohlo v súvislosti so sviatkami dôjsť k nejakej veľkej zmene správania
  • v hre sú iné neznáme faktory, ako je mobilita obyvateľstva zvonku do mesta

A tiež môže ísť o nejakú variantu kombinácie týchto faktorov. V Manause sa teraz zišla rad špičkových virológov a molekulárnych biológov, ktorí budú situáciu skúmať priamo na mieste a sledovať ako sa šíria nové varianty.

Dôležité tiež bude sledovať, či nové mutácie nemôžu unikať testom , tie totiž hľadajú len niektoré vlastnosti nového koronavírusu.

Keď sa ich zmení väčšie množstvo, môžu sa súčasné testovacie metódy ukázať ako neúčinné, a bude ich teda treba zmeniť.

Zatiaľ sa nezdá, že by koronavírus v ktorejkoľvek svojej podobne stal voči vakcínam odolným, uviedol pre Science vakcinológ Philip Krause, ktorý predsedá pracovnej skupine WHO pre vakcíny proti COVID-19.

Ak sa takéto kmene objavia, bude potrebné vakcíny "aktualizovať". Pri moderných vakcínach by to nemalo byť príliš zložité, výrobcovia uvádzajú, že to môže trvať maximálne niekoľko týždňov.


Prečítajte si aj:

Lekári prvýkrát popísali, ako sa líši zápal pľúc pri ochorení COVID-19, od toho bežného. Je ako lesný požiar, tvrdia

Nové zistenia vedcov o koronavíruse: na koži vydrží až 9 hodín, o komplikáciách rozhoduje aj spánok