Už naozaj nevládzem

Príspevok v téme: Už naozaj nevládzem
marushik

Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk

lel

ahoj, ake antidepresiva ti predpisal? z antidepresiv sa vacsinou chudne. Magrilan je na bulimiu vyborny. ak ti predpisal nejaku zyprexu.....z nejsa pribera, a asi to bol jeho ciel. anorektickam ho zvyknu davat aby pribrali.

marushik

Vdaka Pytam sa...si zlata.
Skusim to so sestrou nejak poriesit...ked najdem odvahu..., len ten pohlad na seba aky vidim v zrkadle je strasny, a nedokazem si povedat ze som krasna, proste to nejde. Vela sil prajem Vam vsetkym babky..

pytam sa

neprijemna je naozaj, robi ti to napriek? alebo si neuvedomuje ze ti tym robi zle? vies, mozno si naozaj mysli ze tym ze ta kontroluje a hovori ze mas malo tak ti pomaha, alebo to je fakt napriek, ale je to fakt blbe a tiez by som sa zle citila na tvojom mieste - skus jej to vysvetlit ze nech ti da pokoj, nech ta nesleduje a nekomentuje
a este nieco -nie si ziadna tucna ani neschopna a uz vobec nie krava (ta krava som ja, a kedze som jedinecna tak ty urcite nebudes tiez) :))))
hlavu hore moja, sestre vysvetli nech ti da pokoj, nastartuj svoje sily ktore mame v sebe neurekom a ZIME! uzivaj si prazdniny, teplo, chod si zasportovat, nalakuj si nehty, sprav si novy uces, novu farbu daj, kup si krasne sponky ladiace k ruzovemu tricku, a proste uzivajme si to ze sme a ze SME KRASNE :) (iked hlava hovori ine, ale dlabme na nu lebo je teraz mimo) SME KRASNE :)

marushik

A este...
viete co robi ta moja sestra? Namiesto toho, aby ma podporovala ako mi to vtedy odusevnene povedala, menej je ako ja, a ked si nalozim ma take otazky typu: To tak malo si davas? Preco tak malo si davas? a to mam vzdy takmer 2x vacsiu porciu ako ma ona sama. A kontroluje ma akurat v tom ci jem, ale ja s jedenim problem nemam, prave ze ja jem vela,valmi vela, ze niekedy mam az zachvat..ved preto to vzdy potom chcem vygrcat...Amandi, mam to co ty-zachvatove prezieranie, akurat ze sem tam to vygrciam...
Co mam robit? Nikdy som jej o tom povedat nemala,odvtedy je ku mne neprijemnejsia, ona skoro nic neje, lebo sa asi boji, ze ked ja grciam tak ze ona tym padom jest nebude, aby nahodou nezjedla viac...a robi to tak, aj ked som jej vyvetlila, ze ja negrciam po normalnom jedle, ze si dam obed, alebo ranajky, ale vtedy ked zjem vsetko co mi pride pod ruku, 10 x viac ako je normalna porcia, ked sa fakt prezeriem tak, ze mam pocit ze mi to vsetko ide roztrhnut brucho....:( som zufala...mam strach jest spolu s rodinou, ona ma kontroluje stale a pritom neje takmer nic, co mna teda depta este o to viac..a castejsie sa hadame, ona je asertivnejsi clovek omnoho ako ja, ted vlastne ja som neasertivna dost...a potom vzdy po kazdej hadke skoncim ako ta, ktora za vsetko moze, ta ktora nema vhodne argumenty, ta hlupa...ako to bolo vzdy, odkedy si pamatam...Viem, vyzera to asi tak, ze co za malicke trapne veci tu riesim, ale pre mna je to asi ozaj hlavna pricina. Preco je to tak? Nemali by si byt sestry najblizsie osoby??? Preco sa pri nej vzdy citim tak bezvyznamne, preco mi to vzdy tak dava pocitit, aby som sa tak citila? Neviem, ako to teraz zvladnem...kazdy vecer mam kvoli tomu chut sa obzrat a nasledne...a par vecerov som to tak uz spravila :(

babky, to sa nikdy neskonci?

marushik

Ahojte dievcata moje,

prepacte mi ze sa ozyvam az po tyzdni...Mala som strasne zvlastny tyzden, ze som sa akosi ani neodvazila tu pisat, lebo by to bola sama depka :( ...aj ked je pravda ze som vazne ani cas nemala, a tiez pol tyzdna som bola prec, bez netu...Prepacte babky, je to odo mna sebecke...ale myslim na Vas stale...

Zuzik, v prvom rade Ti chcem podakovat za koment, ktory si pisala este minulu sobotu poobede..ja, ked som si to citala, vela veci som pochopila...nechcela si ist nikdy studovat psychologiu? Nechapem ako si to vsetko vedela. To s chlapmi, presne tak to je...ja pred kazdym davam najavo, ake mam male sebavedomie, ako sa nemam rada (nerobim to preto aby som bola zaujimava, alebo aby ma lutovali...proste sa nejak neviem pretvarovat ze som ok, v pohode, zmierena so sebou..) A co je najhorsie, ze ja mam ozaj pocit ze nikoho by som milovat ani nevedela, a to asi bude tym ze sa sama neznasam...niekedy sa to da, poviem si, ze ved co, som ako tak zdrava, mala by som byt spokojna, ale vo vacsine pripadov mi je zo seba zle a chcela by som nebyt alebo ja neviem, vratit cas, zmenit cele moje detstvo, vdaka ktoremu sa mam asi tak "velmi" rada...
A druha vec je, ze sa vztahu velmi bojim, bojim sa vhupnut do toho, je to taky zaväzok, bojim sa ze toho cloveka prestanem mat rada (ako ho vobec zacnem mat rada), alebo ze zlyham, ze ho buem nudit, ze nie som schopna mat vztah!...viem, znie to asi choro a vlastne je to blbe ze to tu na vas vyvalujem, moje komplexy...trosku mi to pomaha asi, ze sa len "vyrozpravam" tu Vam, babky..ale nemusite reagovat, lebo viem ze som dost tazky pripad.

A rodicia Zuzi, no ja viem, urcite ma maju radi, ale asi tak ako u teba, nikdy mi to nedali najavo, alebo som som si to nevsimla a musim si to len v hlave racionalne vsugerovat, ze predsa ma maju, musia mat, radi. ALe sakra! Preco detstvo tak ovplyvni cely zivot? :( Ja sa snazim si povedat ze cele to je len v mojej hlave, ze realita je ina, ze vlastne vsetko je ok. Drzte prsty aby mi to raz doslo, chcela by som sa sa raz na svet pozerat realne, alebo optimisticky, bez zbytocnych komplexov a otravnych nezmyselnych myslienok, ktore ma v zivote len brzdia..a teda zivot nechavam len tak pretiect pomedzi prsty...
Zuzi, ako vravis, treba riesit pritomnost a buducnost, zbytocne sa zaoberat minulostou. Ach, len tie jej pozostatky...

A ozaj som si uvedomila, ze tym cely trestam len seba, teda okrem toho ze aj okolo mna ostatni maju pocit zo mna ze som nejaka divna, urazena alebo ani neviem presne aka..

Inac, tento tyzden som grcala, ked som bola doma...ked som bola odcestovana som negrcala, nastastie mi to nejde ked som v cudzom prostredi...no, je to tazke, nejak castejsie zlyhavam tu doma :(...A casto teraz lutujem ze som o tom povedala sestre, pretoze som dobre vedela, ze ona je jedna z najhlavnejsich pricin toho ako sa vidim, pretoze vzdy som bola ja ta horsia, tichsia, nudnejsia...jedina vec v ktorej som nad nou "vyhravala" bolo to ze som bola chudsia...a teraz uz nie som ani to...citim sa ako totalny loser, hovno...niekedy uz ozaj nevladzem babky..ved to urcite poznate, nemusim vysvetlovat..

Zuzik, prepac ze som sa neozvala ked si mala zly den...vsimla som si to az neskor, ale dufam ze uz je to lepsie s Tebou.

Tebe a Wasabi sa chcem podakovat za to, ze ste na mna nezabudli, ze ste si spomenuli, ste super.

Ozvem sa este, drzkajte sa zatial.

:-*

wasabi

..tak si to s tatinom uzi...urcite si mate co povedat...isto si stastnucka..no kto by nebol :))) tesim sa s tebou :))) pa.....