Ahojte, chcela by som vedieť, ako sa k vám správa okolie - rodina, priatelia, známi, keď zistia, že ste vracali...lebo ja mám mladšiu sestru, tá keď vie, že som vracala, robí mi zo života peklo, hučí na mňa, nadáva mi, dokonca ma vždy zbije...je to smutné, ale je to tak...ja jej vysvetľujem, že je to súčasť choroby, ale ona hovorí, že neznáša keď vraciam a nevie sa ovládať...prečo to robí? Bojí sa snáď o mňa?
Ďakujem
Ako sa k vám správa okolie?
silvus28
alusinka
Ja mojim rodicom nic nevycitam, teda aspon mojej mame nie... Ja v nej mam podporu, viem, ze chce pre mna vsetko najlepsie, ale toto jednoducho nepochopi, ani keby velmi chcela... Ona by mi zniesla aj modre z neba, pomahala mi, ako sa len dalo, ale stale tomu nerozumela... Myslela si, ze ked som jej slubila, ze vracat nebudem, tak to aj dodrzim... myslela si, ze som sa zo dna na den dokazala z toho dostat... ale hold... ked som vedela, ze som jej doveru zas sklamala, tak som sa rozhodla, riesit to sama...Uz len kvoli nej... Hej chyba mi pochopenie, aj pochvala a pekne slova... preto som aj zacala chodit na tieto fora... lebo tu mi niekto aspon takto "imaginarne" rozumie.
S rodicmi uz par rokov nebyvam, a mozno je to tak aj lepsie... Pomohlo mi aj to, ze som zmenila prostredie... a zacala som zit vlastny zivot... od nuly...
ja viem, ze si to nemyslela zle ;)) len som sa toho nejako moc chytila, a trosku sa rozkecala :)) aj mi to pomohlo...
Dakujem ti za pochvalu ;)) vazim si to..
BA dievca
Alusinka..
To mi je luto, ze namas podporu, aku by si potrebovala. Asi mas pravdu, ze to beru na lahku vahu, ale my vieme, ze z toho sa neda len tak dostat, je to neskutocne tazke.
Ale je uzasne, ze uz 2 roky nevracias...Ja ta pochvalim!! Mozno keby k tomu takto pristupovali tvoji najblizsi, ze ta budu chvalit a rozpravat sa o tom s tebou, tak by to bola velmi dobra motivacia, konecne sa z toho dostat a zacat si uzivat zivot.
Ja som si nasla niekoho, kto ma vypocuje aj pochvali. Asi by som to inak nezvladla... A je pravda, ze kto to nezazil, tak to nepochopi, ja ti to nechcem vyvraciat, mas pravdu. A nemyslela som to zle. Ja neviem do akej miery su do toho tvoji rodicia zainteresovani..Boli ste spolu niekedy u psychloga, alebo tak. Mozno nevedia, ako sa s tebe maju spravat a myslia si, ze to co robia, je najlepsie...
Drz sa moja!
alusinka
BA dievca... ja viem, ze ma lubia, ale s tym, ze vedia co sa odohrava v mojej hlave s tym nesuhlasim... Nevie to nik, ani to nikto nikdy nevededel... nevedela to moja mama, nevedela to moja psychologicka, nevie to moj priatel, kamarati, nik...
Vedia, ze som roky vracala, vedia, ze som si ublizovala, ale NIKTO nevie, co som citila a co citim... Alebo lepsie povedane, nikto to ani nechce vediet...
Ked som povedala kamaratovi, co bol par rokov na drogach a dostal sa z toho, ze mu zavidim, ze on to mal jednoduchsie, tak sa mi iba zacal smiat... Jeho nikto nepovazoval za blazna... Jeho kazdy obdivoval, ze sa z toho dostal...
ja uz dva roky nevraciam, a NIKTO ani mama, ani priatel, ani najlepsia kamaratka mi nepovedala, ze je na mna hrda, ze som sikovna... A to prave preto, ze si myslia, ze je to len nejaka hlupost, z ktorej je lahke sa dostat...
Hej, hovorili mi, ze mi veria, ze su tu pre mna... Ale dneska sa ma nik nespyta, ako sa mam, ci som v poriadku... Iba ked sa nahodou s niekym pohadam, tak mi povie: nechodis nahodou zasa grcat???
Ten, kto to nezazil, to jednoducho nepochopi, a nik mi to nevyvrati...
BA dievca
alusinka...
To sa necuduj, ze ta povazuju za blazna. To aj vzdy budu, lebo to nie je len tak sa z toho dostat. No myslim, ze ked nam vravia, ze nas chapu, tak je to tak. Vedia co je anorexia, ze je to psychicke, neviem, ci ty mas bulimiu, to je skoro to iste. Vedia, co sa ti odohrava v hlave a nesnazia sa len tak zbytocne, lebo nas lubia...
No s nami je to tazko, vzdy si budes vymyslat take veci, ze nas nechapu a podobne...
Mam este dostatok sebavedomia a trocha vole, aby ma nikdy nikto taku nevidel, ked nahodou vraciam, alebo som v depkach...Lebo viem, ze ma lubia a sa snazia, tak sa snazim aj ja.
Niekedy si nahovoram, ze som uplne zdrava a sa poriadne najem a potom mam sice take nieco ako zachvat, ale ustrazim si to tym, ze sa snazim zamestnat niecim dolezitym, co ma vyznam.
zuzka1911
Tak mňa prichytili tiež len raz a potom nasledoval asi stohodinový rozhovor a mama týždeň revala. Ešte vlastne raz došiel priateľ (teraz už ex) a wc celé ogrcané. Nerozprávali sme sa o tom. Raz som došla domov z fitka a mala som popraskané cievky na tvári, povedala som, že mi bolo zle z cvičenia, ale asi mi itak neuverili. Nikdy nevraciam, keď doma niekto je.
Prečo Ťa bije ? Podľa mňa asi preto, lebo sa o Teba bojí a hnevá sa na Teba zároveň. Hlavne rodina tento náš problém nikdy nepochopí, aj keď hovoria, že to chápu. Snažia sa Ti pomáhať, ale vlastne Ti ešte viacej priťažia. Poznám to. Je to veľmi komplikované. Preto sa treba veľa, veľa rozprávať, o svojich pocitoch. Na mňa všetci zazerajú už len keď jem, keď idem na wc, počujem ako je mama za dverami... Je to otras !
alusinka
Hmmm to je zaujimava otazka...
U mna sa stalo len raz, ze ma niekto prichytil pri vracani a tiez to bola mladsia sestra... to som vracala do umyvadla pri umyvani riadu poobede... asi prvy krat, som bola napadna... Sestra sa len na mna pozrela so smutkom v ociach a hnevom zaroven... Co by som ja dala vtedy zato, kebyze ma kludne aj zbije, mozno by som sa spamatala...
"nastastie" sa mi to podarilo zahrat tak, ze to nepovedala mame... aspon myslim...
Mozno si tvoja sestra mysli, ze ti pomoze prave pevna ruka... neviem...
Ale okolie na to, co som robila reagovalo, a este stale reaguje rozne.. Da sa povedat, ze tomu nik nerozumie... aj ked sa tak tvaria... Aj ked hovoria, ze ma chapu, ze mi nic nevycitaju neverim tomu... Podla mna ma mali a este stale maju za blazna...
Asi tak...
