Keď úraduje alkohol

Príspevok v téme: Keď úraduje alkohol
leninka

Mám priateľa s ktorým bývame a čakáme bábo. Priateľ má zamestnanie v zahraničí a pred 2-mi týždňami prišiel domov. V priemere, každý druhý deň má vypité. Niekedy menej, niekedy viac... Vždy mi povie, že ide niečo vybaviť. Povie mi aj čo, ale nakoniec ide aj do "hospody"... Neviem, ako mu už mám dohovoriť. Už som aj dverami tresla, aj dohovárala... No vždy to pomôže na jeden deň a potom je to zas to isté. Či po dobrom, či po zlom... stále je to to isté. Veľakrát mi aj pomôže, či s varením, alebo upratovaním. Všetko by bolo v poriadku, keby nešiel do krčmy... Vždy, keď ide preč, tak som nervózna, kedy príde a aký príde. Snažím sa sa ukľudňovať kôli bábu, ale je to strašne ťažké, a keď príde v takom opitejšom stave, tak sa hádame a mňa trasie od sklamania a hnevu.

ta3

Leninka,
budes to mat tazke, ked momentalne nemozes pracovat, ale co je vyborne je to, ze mas vlastnu strechu nad hlavou a to je velmi dobre, bola by si ovela v horsej, takmer neriesitelnej situacii, keby byt bol priatelov, ked dietatko podrastie, potom si najdes nejaku robotu a neboj sa hladom nezahyniete, radsej zit skromne a v klude, ako v blahobyte a vecnych stresoch, nechcem Ta nahovarat na rozchod, Ty sama sa musis rozhodnut podla vlastneho svedomia a vedomia, ale ja viem, o com alkoholizmus je, priatel mozno prave kalkuluje s tym, ze vlastne momentalne si bez vlastneho prijmu, ze si viac-menej finncne na neho odkazana a preto tolerujes jeho navstevy po krcmach a jeho spravanie, tak teraz Ti poviem o mojej situacii v prvom manzelstve, ja som bola v ovela horsej situacii ako Ty, dva male deti, dvojcata, totalne sama, bez rodicov, bez rodiny, to znamena bez akejkolvek moralnej a financnej pomoci a s rakovinou, bolo to v obdobi po revolucii v 1989, kedy sa vedelo, ze vstupujeme do velmi ekonomicky tazkeho obdobia a moj manzel si tiez myslel, ze s rakovinou a v takej tazkej dobe sa na rozvod nikdy neodvazim a preto ma psychicky spokojne tyral, no preratal sa, napriek vsetkemu som ziadost o rozvod podala, ked je clovek uz na samom dne, ze uz klesnut viac sa neda, potom v pude sebazachovy najde v sebe dost sil, aby situaciu nejakym sposobom zlepsil, ja som sa nielenze rozviedla v tazkej osobnej aj spolocenskej situacii, no rozvodom som si velmi nepomohla, lebo som musela prejst vsetkymi moznymi porozvodovymi komplikaciami ake vobec existuju a trvalo to vyse 10 rokov, ale Ti poviem, ze rozvod stal za vsetky tie trapenia, az po rozvode, ked sme uz konecne ostali s detmi sami, som si uvedomila, ze my s detmi sme sa vobec nevedeli smiat, prilis dlho sme zili v nezdravom deprimujucom prostredi, tak Leninka zvaz, ci Ti prijem Tvojho priatela stoji za to, aby si kazila teraz uz nielen svoj zivot, ale aj zivot svojho dietata, clovek sa musi iba rozhodnut a potom dokaze zmobilizovat vsetky sily, aby situaciu zvladol, akonahle som sa v jedno rano cestou do roboty definitivne rozhodla, ze sa rozvediem, okamzite sa mi radostnejsie kracalo, lebo som vedela, ze som nastartovala cestu smerom nahor, lebo uz nadol nebola mozna, drzim Ti palce, drz sa

leninka

muc, pochopila som, že to bolo myslené vo všeobecnosti, len som tým chcela napísať, že často ľudia nevedia akí sú tí druhí... A preto im uveria... A poradené bolo aj je, len som chcela vedieť, ako, a čo by sa dalo ešte robiť... ako sa správať a tak..., alebo či už je to beznadejné...

sdasdaqwer, ono neviem, kedy je opitý, lebo sa správa normálne a necítim z neho alkohol, až po chvíľke mu to stúpne do hlavy, a vtedy je nepríjemný... Nie vždy je opitý, tak sa to veľmi ťažko odlišuje. No výhovorky neplatia, to áno... Keby sa chcel zmeniť, tak to musí sám urobiť a chcieť. Len by som chcela vedieť, čo by na neho zabralo. Nechcem aby si to uvedomil, keď bude neskoro... ak si to vôbec uvedomí... A tiež ho nechcem pripraviť o šancu mať jediného syna... Zrejme tu platí zlaté pravidlo: komu niet rady, tomu niet pomoci

sdasdaqwer

Ked odide a ma prist domov,vies,ze bude ozraty, zamkni dvere,daj do nich kluc a nepustaj ho do bytu kym je ozraty, kam pojde a tak je jeho problem, potom ked vytriezve,vycisti mu zaludok a nech sa rozhodne, ty ci alkohol a vyhovorky typu nedokazem to neexistuju,lebo keby chcel prestat tak prestane,ak to bude pokracovat tak rozchod...alebo sa mozes trapit cely zivot.

muc

leninka, to co som napisala, tak zrejme si praveze nechcela citat- asi som brnkla na pravu strunu. a koniec koncov som svoju uvahu napisala vo vseobecnosti- nie menovite na tvoju adresu.
poradene si mala akurat dost a aj napriek tomu nepripustas si nazory a rady inych, lebo ho obhajujes aj nadalej, a dufas.., a ze "sme si vsetko vysvetlili on sa uvedomil" a podobne.

leninka

muc, podľa mňa je to tu pre tých, ktorí potrebujú poradiť, nie aby ich niekto súdil. Keby som bola vedela, ako to bude a aký bude, tak by som sa s ním nedávala dokopy. Láska nestačí, to som už dávno zistila na vlastnej koži...

muc

nechapem dievcata, ako mozete niektore bez problemov sa dat do kopy s takymito nezodpovednymi uchylmi a dokonca s nimi cakat dieta!!! je neskoro plakat nad rozliatym mliekom! clovek je obdareny rozumom a mal by ho aj pouzivat

leninka

Zrejme alkohol bude vždy silnejší. Asi najhoršie je, že bývame v mojom byte, ktorý mám po rodičoch, a keďže teraz nemôžem pracovať, tak peniaze prináša len priateľ. Takže ak budem chcieť to vyriešiť rozchodom, tak neviem ako... A aj by som sa chcela rozísť, lebo počúvam, len aká som ja, a ponižovanie, nadávky... Keby sa dalo nejako sa zamestnať...

ta3

Leninka
necudujem sa, ze stale dufas, lebo ho mas rada a cakas s nim dietatko, no nikdy alkoholika nepochopis, zavislost je velmi zla, priatel si to aj uvedomuje, aj slubuje, aj by to chcel zmenit, ale zavislost je silnejsia ako jeho pevna vola alebo laska ku Tebe, precitaj si v sekcii ostatne temu alkoholizmus, nechcem Ta strasit, ale radsej sa boj, akokeby si sa potom mala zlaknut tak, ze sa z toho nespamatas, drz sa Leninka, mas to velmi tazke

leninka

Ľudia sa menia a vždy to tak bolo aj bude. Uvidím ako sa to bude vyvíjať. Stále dúfam, že to bude dobré, no čím ďalej tým viac v to prestávam veriť... Samé sľuby... Sľubom už viac neverím... Musím sa dívať na to reálne... Nemôžem ho nútiť. Sám musí na to prísť. Dnes na to prišiel, len či mu to aj otane... Ak nie..., tak príde o nás, a krčmy budú vždy stáť, tak o ne nepríde... No nechápem to, tak dlho bojoval, aby sme boli spolu, toľko preskákal... a teraz keď sme spolu a nič by nám nemalo brániť, tak zas toto...

weronika

moja, utekaj... to, že si dnes "všetko" uvedomil je fajn, ale ako sama píšeš... nevieš ako bude zajtra. Nikde nemáš istotu, že o týždeň, o mesiac, roky, nebude rovnaký. Nikto sa nedokáže zmeniť "len preto", že ho o to niekto požiada. Žiť s alkoholikom je fakt peklo (viem, o čom hovorím), myslí na dieťa... ty by si to možno zvládala, ale dieťa nie...