Syn má 15, v škole sa výborne učí,je slušný k učiteľom,ale doma sa ideme pozabíjať. V izbe si odmieta upratovať, všade má nahádzané veci, nemôžem si pomôcť, stále na neho vykrikujem, už len prejsť okolo tej izby a vo vačku sa mi "otvára nožík." Žijeme s manželom (nie je jeho otec) a ďalším malým dieťaťom a nechcem, aby sme boli všetci v týchto stresoch. Syn príde po návšteve bývalého muža s drahými darmi, kopou značkového oblečenia, a štedrým vreckovým. Doma sa mu nemáme "čím vyhrážať", lebo on všetko má. V poslednom čase zostal drzý, vulgárny, povie mi vypadni z mojej izby, alebo zavri dvere zvonka a padaj, inokedy- staraj sa o seba, moja vec.....a dnes mu muž vraví, aby prestal a začal konečne fungovať normálne a on na to mne, že odkáž mu, nech si zavrie hubu....a on to počul, dobehol za ním a pýta sa ho že čo to má znamenať a pubertiak, že - hovno......čo mám robiť? keď sa to nezlepší,zbláznime sa tu všetci, bývalý nechce ani počuť, že by si vzal na čas syna k sebe, keďže jemu to nerobí....lebo je s ním málo. My sa o neho staráme spolu s manželom už 10 rokov a doteraz bolo všetko v poriadku. Neviem ako ďalej.Psychologičke ho nedostanem.Má zmysel niečo zakazovať, vyhrážať sa? ak nie, čo potom na toto platí?
Pomoc s pubertiakom
romina, napísala si, že ti volá, aby si poňho chodila do školy...nerob to! tak, ako ti tu ostatní radia, že nevariť, neprať, neupratovať, ani v tomto mu nevyhovej...ak to má ďaleko, tak električenka alebo peniaze na dopravu a ak to má blízko tak peši...neskáč, ako si on píska...drž sa
odpojit PC televizor vypratat izbu ked je jeho tak nech si ju ma aj elektrinu dat sviečky a miesto postele drevenu dosku určite nevozit do školi ako on k tebe tak ty k nemu a uvidiš že otoči o 360 stupnu
takto sa nemoze chovat k matke. proste nemoze. to by si vobec nemal dovolit. vzdor, papulovanie, chapem, je v tom najhorsom veku, ale odtial potial, uctu k matke treba mat. najma ked sa onho naozaj staras a zaujimas.
tak ako, ak si necháš od 15 ročného syna aby ti povedal "zavri dvere a vypadni" tak nečakaj nejakú nápravu. ja by som mu dala jednu cez papuľu. za každým keby takto na mňa reagoval. bitkou sa síce nič nevyrieši, ale ak on na to ide hrubou silou, tak aj ty na to choď hrubou silou.
a súhlasím s tým - nechaj ho na pokoji - nevar mu, neper mu, vyser sa na ňho. ignoruj jeho potreby a požiadavky a uvidíš do kedy vydrží.
to chce len zo 3 - 4 krat riadne cez papulu a mohol by sa uvedomit. dneska rodicia rezignuju na vychovu, deckam nikto nestavia mantinely, nevedia co su hranice a potom to tak vyzera doma, vonku aj na skolach.
George - poriadne si ma vyplašil, že to bude trvať ešte tri roky, potom sa mi zdá, že skôr využijem radu od Matya s tým vymieňaním zámky :))
Mne je jasné, že si týmto musí prejsť každý, pochopím tiež búchanie dverami, sem tam nejaké papuľovanie, ale ubíjajú ma tamtie vulgárne reči. Nič sme mu neurobili, aby bol taký negatívny. Nemôže večne ležať na posteli a vyjedať chladničku a pozerať TV do polnoci, keď ráno ide do školy. S psychologičkou som sa radila, vraj nekričať, nechať ho žiť "dospelým" spôsobom, o ktorom si on myslí, že mu už prislúcha...ale ráno mi aj tak sadne do auta, aby som ho odviezla do školy aj poobede ma "miluje" a volá, mami, kde si odvez ma domov...ale doma je už ako čert.Iba TV, počítač, telefón a ten hrozný bordel všade.
Romina, a čo keby si toho pubertiaka počúvla? Neper mu, nevar pre neho, urobte si cez víkend program s mužom a malým. Staraj sa pekne o seba a jeho veci prenechaj jemu. K psychologičke nemusí ísť ON (lebo on problém nemá), ale môžeš sa tam vybrať ty, možno ti poradia nejaké triky (ale silne o tom pochybujem). Tiež skús čítať o dospievaní a puberte, v knižnici si pozri psychologiský kútik.. je to zaujímavé čítanie.
Chlapec si musí prejsť tým vzdorom, čím viac si to budete všímať a reagovať na neho, tým to bude horšie. Proste pevné nervy a ignorovať! Chodievajte s mužom na večerné prechádzky na ukľudnenie napríklad :)
Keď pôjde do školy vyhoďte mu veci pred dvere a vymeňte zámok :D
No ja nvm, ci sa vsetky deti v puberte musia spravat takto! Ja si myslim, ze nie. Iste vzdor a jeho aktualny nazor na zivot beriem, ale myslim si, ze aj niekde u vas v rodine nastala chyba. Myslim si, ze ste to jeho spravanie nechali zajst prialeko a teraz je tazke s nim pohnut o tom viac, kedze jeho biologicky otec ide na neho asi cez peniaze. Cize stopnut mu nejake vreckove od vas, by asi nepomohlo, ak mu davate. Ja by som to skusila robit asi tak, ze by som si zahryzla do jazyka a nekricala po nom, to k nicomu nevedie, ale povedala by som mu, ze musi dodrziavat isty rezim - aspon raz za cas pomoct v domacnosti, urcit mu "vecierku" teda cas, kedy sa musi vratit domov a pod., rovnako by som mu povedala, ze nebudem trpiet jeho vulgarizmy. On zrejme nebude chciet posluchnut a v tom pripade by som mu trebars neoprala, neprichystala veceru, ked pride neskor a pod. Ak mu davas aj ty vreckove, kratila by som mu ho, len na veci nevyhnutne potrebne. Myslim, ze mlady by sa rychlo spamatal. A este nieco, nech ta ani nenapadne robit mu poriadok v izbe. Nechaj mu jeho bordilek tak a ani mu to nejako extra nevycitaj, vsak ak uz nebude mat kde
vkrocit snad si sam uprace.
Dalsia vec, ktoru by som riesila - porozpravat sa o vsetkom s tvojim byvalym manzelom a ak je aspon trochu normalny dohodnut sa spolu na jednotnom pristupe k synovi. Ci je to mozne, to uz vies len ty sama.
Normalna vec stym si nepomozes je v puberte toto spravanie potrva este tak 3 roky .... Nebude chcet svami komunikovat bude drzy a bude si mysliet ze je majster sveta ... neskor sa ktomu prirata aj alkohol ale to vsetko patri k puberte tiez som bol taky a namna nepomahalo nic iba cas dnes mam 21 a s rodicmi mam uplne vpohode vztah ale ked som mal 15 tiez som im vykrical rozne hluposti ktore som neskor lutoval a mama si kvoli mne preplakala vela noci .... Takze drzte sa ...
