Mam velmi narocnu pracu uz niekolko rokov. Vzdy som chcela robit svoju pracu dobre, tiez byt dobra a spravodliva k ludom okolo.
Problem je v tom ze som velmi sebakriticka, cokolvek sa mi nepodari alebo niekto na mna povie nieco zle,beriem to velmi osobne a ako svoju chybu. A snazim sa vacsim a lepsim vykonom dokazat ze to tak nieje. Pracujem stale aj pocas spanku...
Tymto sposobom som sa asi dostala pred rokom a pol do stavu vyhorenia. Od vtedy sa vela nezmenilo v praci, sukromne ale vela, pred rokom sa so mnou rozisiel priatel po 8 rokoch pretoze ma uz nelubil, prisla som o kamaratov lebo boli vacsinou jeho, mojich som stratila uz davno lebo priatel ich nemal rad, a tak ako som sa vzdy tesila na volny vikend, uz sa netesim lebo je to pre mna velka samota do ktorej som sa dostala,ale neviem ako z nej von.
Prezivam stavy samoty a depresie, obcas mi to cele pride tak luto ze neviem prestat plakat.
Mam v praci par ludi komu na mne "zalezi"..no nestretavame sa vo volnom case, maju svoje rodinne zalezitosti.
Snazim sa chodit von medzi ludi,ale priatelov si najst neviem. Nejakych par mam ale ked im ja nezavolam oni sa mi velmi zriedka ozvu,uz mam pocit ze ich otravujem i ked sa tak netvaria.
Je mi jasne ze si za niektore veci mozem sama,no na druhej strane ludia okolo mna ktorym som verila ma nechali takto upadnut. Co je hrozna predstava toho ze nikomu na mne v skutocnosti nezalezalo a nezalezi, a takymi ludmi som sa obklopila. Mam pocit ze po 30 tke si ludia hladaju viac strategickych priatelov..
Cela tato skusenost je pre mna prehra ktoru som nezvladla.
Syndrom vyhorenia a nasledky
Nachadza sa teraz niekto z vas vo faze syndro.u vyhorenia?? Dakujem
No ja som bola raz tak zamyslena ze som zrazila tri auta, nastastie sa nic nikomu nestalo. Vtedy to bol hrozny sok stale som videla ten naraz..a lekarka mi predpisala Xanax, este si ho obcas dam ked viem ze bude tazky den alebo som velmi precitena..
Tiez zabudam..s niekym sa na niecom dohodnem a stacia dva tri kroky a zabudnem a riesim nieco ine.
Mohla by som o tom vsetkom napisat niekolko A4..:-)
dakujem vsetkym za podoru!
No ja som bola raz tak zamyslena ze som zrazila tri auta, nastastie sa nic nikomu nestalo. Vtedy to bol hrozny sok stale som videla ten naraz..a lekarka mi predpisala Xanax, este si ho obcas dam ked viem ze bude tazky den alebo som velmi precitena..
Tiez zabudam..s niekym sa na niecom dohodnem a stacia dva tri kroky a zabudnem a riesim nieco ine.
Mohla by som o tom vsetkom napisat niekolko A4..:-)
dakujem vsetkym za podoru!
No ja som bola raz tak zamyslena ze som zrazila tri auta, nastastie sa nic nikomu nestalo. Vtedy to bol hrozny sok stale som videla ten naraz..a lekarka mi predpisala Xanax, este si ho obcas dam ked viem ze bude tazky den alebo som velmi precitena..
Tiez zabudam..s niekym sa na niecom dohodnem a stacia dva tri kroky a zabudnem a riesim nieco ine.
Mohla by som o tom vsetkom napisat niekolko A4..:-)
dakujem vsetkym za podoru!
nerada o tom rozpravam, no aj ja mam syndrom vyhorenia. Bola som z toho vedla, ked mi to povedala moja lekarka. Mnohe priznaky sa prejavuju aj u mna, no nielen psychicke ale hlavne fyzicky som na tom velmi zle. pocit neustalej unavy, nespavost, nervozita, strata koncentracie a zabudlivost ma sprevadzaju uz niekolko mesiacov. Mnoho ludi ma nazvalo workoholikom. Vzdy som to brala s usmevom. Dnes viem, co to je. Prides o rodinu, blizkych a priatelov. ZOstanes sama a nevies naco si vlastne na tomto svete. Su to skutocnosti a pocity, ktore ma prenasleduju uz velmi dlho. Rada: zacat sa venovat viac sebe samej - mozno to pomoze aj mne
Syndrómu burnou som sa kedysi venoval...písala som o ňom obe záverečné práce na VŠ...a vieš čo? Ty si nezlyhala...nie si ničím vinná, je to stav, ktorým si v niektorých profesiách prejde až 80 % ľudí...a nie je nič zvláštne, keď aj niekoľkokrát počas produktívneho veku. Tvoja situácia sa Ti asi zdá neriešiteľná...a to je normálne, chýba asi aj nádej a povzbudenie...a aj to ne normálne, pretože si prešla veľmi ťažkým obdobím - rozchod ej skutočne veľký stres... Uvedom si, že vyhľadať odbornú pomoc, nie je hnaba...veľa ľudí chodí v súčasnosti k terapeutovi. Neverím, že si nenájdeš časom priateľov, pretože na mňa pôsobíš ako citlivý a príjemný človek napríklad. Nejdem Ti písať, aby si sa radovala zo života - na to prídeš sama, skús sa však zamyslieť...po čom túžiš? Je nejaký koníček, ktorému by si sa chcela venovať?...choď do toho a užívaj si to, pretože momentálne máš čas začat s niečím novým - neviaže Ťa žiadne vzťah, nauč sa odpočívať - aby si nevyhorela, je jednoducho nutné vedieť vypnúť...časom sa to naučíš. Budem Ti držať palce, skús zájsť do kníhkupectva, je tam kopec dobrej literatúry o vyhorení...hennig, keller, fontana...maslachová...
safiya , sestricka v cakarni sa ta nema co pytat na diagnozu v cakarni.
vsimla som si, ze ked som psychicky rozhadzana, vytocena ci smutna, skor stretavam ludi, ktori si s radostou do mna rypnu. a mozno si to len viac pripustim vtedy k srdcu. a este viac mi je zle.
potrebujes jednu ci dve blizke duse, na ktore sa mozes spolahnut. musis pockat kym ta bolest z rozchodu preboli. najdi si kamaratky hoci aj cez net, kym si bola s priatelom si priatelky kvoli nemu nemala, tak si to teraz vynahrad, poskusaj tie aktivity, na ktore on s tebou nechcel chodit a ktore bavia teba, pohladaj si na nete kulturne ci sportove akcie , zavolaj niekoho a chodte tam spolu, bav sa, hladaj pohodu a mier, a nemysli na to zlé, skus sa tesit na nieco, sprav si plán (vtedy a vtedy pojdem tam a tam) , kup si listky na koncert, do divadla, na vystavu, navstiv niekoho koho si uz davno nevidela lebo si na to nemala cas
Mne pomaha ked ma niekto povzbudi povie ze to bude dobre...ako aj ja40 napisala...aj to ze uz to niekto zazil a prezil je dobre vediet..:-)
Je fakt ze sa skor teraz vyhybat vacsim spolocnostiam ludi.
Chodim si zaplavat alebo do sauny ked je tam najmenej ludi. Idem do kina s maminou, prejst so psikom, na kavicku kde je klud..
Len stale mam problem si nieco zorganizovat sukromne, vsetko odkladam, hrozne vela energie ma stoji vyhladanie nejakeho kurzu, nevladzem urobit trvaly prikaz na internet bankingu..som unavena z prace na pocitaci...
Jedine co ma obcas bavi je citat si cez telefon nie pocitac problemi inych ludi..a hladat sa v nich...co ma vlastne prijmelo napisat svoj pribeh..
Mozno to prehanam a proste by som sa mala pozbierat ..obcas sa mi to na den dva podari som plna energie a tesim sa zo zivota, ale potom sa zase nieco prihodi hodci len sestricka u gynekologa pytajuca sa na moju diagnozu v cakarni..hovoriaca "hlasnejsie nerozumiem vam.."
alebo predbiehajuci a strkajuci sa ludia v dave..alebo ked sa na niekoho usmejem lebo chcem byt mila napr. na tetu predavacku a ona sa na mna ocapi...mam potom zase pocit ze som najhorsia a zase sa utiahnem
Mne pomaha ked ma niekto povzbudi povie ze to bude dobre...ako aj ja40 napisala...aj to ze uz to niekto zazil a prezil je dobre vediet..:-)
Je fakt ze sa skor teraz vyhybat vacsim spolocnostiam ludi.
Chodim si zaplavat alebo do sauny ked je tam najmenej ludi. Idem do kina s maminou, prejst so psikom, na kavicku kde je klud..
Len stale mam problem si nieco zorganizovat sukromne, vsetko odkladam, hrozne vela energie ma stoji vyhladanie nejakeho kurzu, nevladzem urobit trvaly prikaz na internet bankingu..som unavena z prace na pocitaci...
Jedine co ma obcas bavi je citat si cez telefon nie pocitac problemi inych ludi..a hladat sa v nich...co ma vlastne prijmelo napisat svoj pribeh..
Mozno to prehanam a proste by som sa mala pozbierat ..obcas sa mi to na den dva podari som plna energie a tesim sa zo zivota, ale potom sa zase nieco prihodi hodci len sestricka u gynekologa pytajuca sa na moju diagnozu v cakarni..hovoriaca "hlasnejsie nerozumiem vam.."
alebo predbiehajuci a strkajuci sa ludia v dave..alebo ked sa na niekoho usmejem lebo chcem byt mila napr. na tetu predavacku a ona sa na mna ocapi...mam potom zase pocit ze som najhorsia a zase sa utiahnem
